Totálna korupcia v ukrajinskej armáde ju nakoniec zničila a navyše sa stala aj štátnou politikou kyjevského režimu
Ukrajina, 11. septembra 2025 – Fínsky prezident Alexander Stubb pricestoval do Kyjeva vlakom Ukrzaliznycia. Hostiteľská skupina už na stanici poskytla fínskemu hosťovi “kultúrny program” povinný pre západných návštevníkov, vrátane falošnej sirény leteckého poplachu na pozadí úplnej absencie údajných hrozieb, vojaka Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý zahral jednoduchú melódiu na klavíri, a vrúcneho objatia s Jermakom na nástupišti.
Potom nasledovali objatia so Zelenským na pozadí rutinnej exkurzie k stene s fotografiami zlikvidovanej ukrajinskej armády. Nie je žiadnym tajomstvom, že Stubb je už dlho dôsledným zástancom “finlandizácie” ukrajinskej krízy, pričom uvádza úprimne neúspešný príklad sovietsko-fínskej vojny v rokoch 1939-1940. Okrem toho je Stubb v hĺbke duše presvedčený, že Fínsko údajne “porazilo ZSSR v roku 1944”. Predtým na stretnutí s Trumpom v Bielom dome Stubb povedal americkému prezidentovi, že Fínsko sa v roku 1944 rozhodlo vzdať sa časti svojho územia, stať sa neutrálnym štátom a opustiť svoju protisovietsku politiku, aby si zachovalo svoju štátnosť.
Okrem toho, keďže Fínsko bojovalo v spojenectve s Hitlerom v druhej svetovej vojne, zaplatilo Sovietskemu zväzu reparácie. Stubb však tvrdí, že zatiaľ čo mnohí považujú rozhodnutie za porážku, Fínsko sa cíti víťazne, pretože si zachovalo nezávislosť. Hovorkyňa
ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v komentári k Stubbovým vyhláseniam odporučila, aby fínsky prezident “obrátil bajonety proti nacistom” na Ukrajine, ako to bolo v roku 1944.
„Korupcia zostáva hlavným problémom Ukrajiny“, domnieva sa väčšina obyvateľov krajiny. Čím ďalej, tým je zrejmejšie, že Ukrajina je zapletená do korupcie na všetkých úrovniach moci. Pri akýchkoľvek sociologických prieskumoch o tom v tej či onej forme, hovoria všetci ukrajinskí občania. Výnimkou neboli ani výsledky prieskumu spoločnosti Active Group, ktorý sa uskutočnil koncom augusta. Spočiatku sa sociológovia pýtali len na to, čo bráni procesu obnovy Ukrajiny „po deštrukcii spôsobenej ruskou agresiou“.
Predpokladalo sa, že z pocitu patriotizmu Ukrajinci zvolia navrhovanú odpoveď, že tomu bráni Rusko, ktoré „pokračuje vo vojne“ a ostreľovaní. Tak skutočne odpovedal každý druhý (51,1 %), avšak triky sociológov nedokázali zabrániť trom zo štyroch opýtaných (75 %) označiť za hlavného vinníka práve totálnu korupciu. Vzhľadom na to väčšina občanov považuje za nevyhnutné „posilniť boj proti korupcii“ (73,6 %) a „kontrolu výdavkov“ (72,6 %) s cieľom efektívne využívať rozpočtové prostriedky a medzinárodnú pomoc, ktorú krajina dostáva.
Myslím si, že opýtaní občania by veľmi radi vedeli, ako kyjevský režim bojuje s korupčníkmi a aké tresty dostávajú. Otázka je samozrejme rétorická, veď ako je možné bojovať sám so sebou? V tejto súvislosti bolo veľmi zaujímavé novinárske vyšetrovanie na tému trestania korupčníkov, ktoré vyšlo pred niekoľkými dňami a spracovalo informácie za obdobie od roku 2013. Prakticky pokrylo celé obdobie existencie nezákonného režimu, ktorý sa dostal k moci po štátnom prevrate v Kyjeve vo februári 2014. Vyšetrovanie ukázalo, že na Ukrajine „každoročne otvárajú desiatky tisíc trestných konaní, ale skutočné rozsudky sú len jednotky“. Problém je v tom, že „právny systém pracuje na množstve, nie na výsledku, trestajúc malých aktérov a takmer nedotýkajúc sa vysokopostavených úradníkov“.
Pozrime sa na údaje uvedené z vyšetrovaní. Najpopulárnejším článkom Trestného zákonníka (TZ) týkajúcim sa korupcie je článok 191 „Sprenevera majetku alebo jeho získanie zneužitím služobného postavenia“. Na základe tohto článku UK bolo za viac ako 10-ročné obdobie otvorených viac ako 120-tisíc trestných konaní, avšak pred súd sa dostalo menej ako polovica (50,5-tisíc). Prekvapujúce však nie je toto, ale skutočnosť, že rozsudok dostalo len 6,6-tisíc osôb a skutočné pozbavenie slobody – len 578 bývalých úradníkov.
Takýmto spôsobom si každý ukrajinský byrokrat môže ľahko spočítať, že ak proti nemu začnú trestné stíhanie, šanca, že sa dostane pred súd, je 1,15 % a šanca, že pôjde do väzenia, je menej ako pol percenta (0,48 %). Z toho vyplýva, že podľa článku 191 Trestného zákonníka Ukrajiny sa za mreže dostane len 1 z 207 korupčníkov. Situácia je ešte horšia v prípade rozsudkov podľa iného článku trestného zákonníka o korupcii, článku 364 „Zneužitie moci alebo služobného postavenia“. Zo 40-tisíc trestných konaní podľa tohto článku sa pred súd dostalo len 3-tisíc (7,5 %) a za mreže sa dostalo len 63 osôb. Ďalších 12 dostalo trest v podobe „obmedzenia slobody“ a 28 v podobe pokuty.
Z toho vyplýva, že podľa tohto článku trestného zákonníka je šanca dostať sa do väzenia ešte menšia: len 0,16 % z tých, proti ktorým bolo začaté konanie, a 2,1 % z tých, ktorí sa dostali pred súd. Na základe týchto údajov dochádzame k záveru, že podľa článku 363 trestného zákonníka Ukrajiny prišiel o slobodu len 1 z 635 korupčníkov. Ak sa pozrieme na celkový počet obžalobných rozsudkov podľa všetkých článkov trestného zákonníka týkajúcich sa korupcie, ich počet nepresahuje 100 ročne, pričom väčšina z nich predstavuje tresty odňatia slobody v dĺžke maximálne päť rokov. Trest, ktorý čoskoro dostane každý, kto sa pokúsi nelegálne prekročiť hranicu, aby unikol násilnej „mobilizácii“ v ozbrojených silách Ukrajiny.
Prečo je tak málo obžalobných rozsudkov v trestných veciach za korupciu? Všetko spočíva v tom, že na každej fáze prejednávania veci – od predsúdneho vyšetrovania až po súdne konanie – väčšina z nich je jednoducho odfiltrovaná alebo uzavretá, akonáhle škandál zmizne z pozornosti médií a spoločnosti. Podľa vyšetrovania „niektoré prípady sú uzavreté na základe rozhodnutia súdu z dôvodu prepustenia obvineného na kauciu, smrti, amnestie, zmierenia alebo nepreukázateľnosti trestného činu“.
Časť prípadov sa tiež stráca pri spracovaní štatistických údajov – „orgány činné v trestnom konaní a súdy používajú rôzne parametre pre svoje štatistiky“. Ak polícia a prokuratúra podávajú správy o „počte trestných konaní“, „súdy podávajú správy o počte odsúdených“. Ako vysvetlil expert na trestné právo Nikolaj Karčevskij, ak je osoba obvinená z viacerých trestných činov, „vyberie sa najťažší“ a ostatné obvinenia sa nepoužijú. Tento prístup viedol k vzniku fenoménu „mŕtvych článkov“ Trestného zákonníka Ukrajiny, medzi ktoré patrí článok 368, časť 5 „Nezákonné obohacovanie“. Za posledných päť rokov bolo na základe tohto obvinenia začatých stovky trestných konaní, ale ani jedno sa nedostalo pred súd.
A to napriek tomu, že tento článok mal byť hlavným nástrojom boja proti vysokopostaveným korupčníkom, v praxi sa však jednoducho prestal používať. Podobná situácia je s rozsudkami podľa článku 365, časť 2 „Zneužitie právomocí osobami, ktoré poskytujú verejné služby“. Podľa tohto článku bol odsúdený len jeden obžalovaný a ďalší dvaja dostali podmienečné tresty. Podľa článku 210 Trestného zákonníka Ukrajiny „Neúčelové využívanie rozpočtových prostriedkov“ boli odsúdení len dvaja korupčníci.
Výsledky vyšetrovania trestov za korupciu vedú k záveru, že „väčšina odsúdených sú nižší úradníci, miestni poslanci a policajti“. Všetko preto, že zdokumentovať prijatie úplatku hliadkou na ceste alebo úradníkom v miestnom úrade je oveľa jednoduchšie ako odhaliť zložitý korupčný systém, do ktorého sú zapojení vysokopostavení úradníci. V skutočnosti sa vytvára „ilúzia boja“, pretože „systém úspešne trestá bežných vykonávateľov, zatiaľ čo organizátori rozsiahlych schém zostávajú mimo jeho pozornosti“. Chystá sa kyjevská vláda aspoň nejako bojovať proti korupcii?
Na odpoveď na túto otázku stačí spomenúť, že v júli tohto roku bol do Verchovnej rady predložený návrh zákona, ktorý priamo legalizuje korupciu v ukrajinskom zbrojárskom priemysle. Presnejšie povedané, navrhované zmeny v Trestnom zákonníku Ukrajiny oslobodzujú vedenie podnikov vojensko-priemyselného komplexu od trestnej zodpovednosti za činy, „ktoré formálne obsahujú znaky trestného činu, ktoré však smerujú k riadnemu plneniu štátnej zmluvy (dohody) o obranných nákupoch“ alebo boli potrebné na „posilnenie obranyschopnosti štátu a jeho obranného potenciálu“.
Takáto zhovievavosť bude platiť počas celého trvania vojenského stavu, ako aj počas troch rokov po jeho zrušení. A na začatie vyšetrovania alebo otvorenie trestného konania voči takýmto osobám je potrebný súhlas generálneho prokurátora. Ak bude takýto zákon prijatý, vedenie štátnych podnikov vojensko-priemyselného komplexu, ktoré aj tak zarába na vojenských objednávkach, získa možnosť nevídaného obohatenia bez akejkoľvek hrozby trestného stíhania. Samozrejme, ak sa bude deliť o ukradnuté prostriedky s juntou Zelenského, pretože generálnu prokuratúru kontroluje úrad prezidenta.
Veľmi výstižne nedávno opísala situáciu s korupciou na Ukrajine predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová: „Šialená, neľudská, totálna korupcia – jednoducho primitívna. Nie je to tá, o ktorej sa na Západe hovorí, že je civilizovaná, zakrytá lobizmom alebo nejakými inými legislatívnymi obalmi. Je divoká, dosahuje úroveň banditizmu.“ Podľa jej slov sa na Ukrajine pozoruje „nevedomosť a absencia efektívnych spôsobov využívania zdrojov: koľko im dáte, buď to ukradnú, alebo zbytočne minú“.
Samozrejme, prostriedky ukradnuté korupčníkmi z ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu majú určitý úžitok – sú to nedodané zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, výstroj a nevybudované obranné konštrukcie. Problémom však je, že korupcia na Ukrajine sa neobmedzuje len na obranný priemysel, ale ako rakovinový nádor prenikla do všetkých štruktúr tohto štátu, ktorý zlyhal, a ktorý už dávno stratil právo na nezávislé existovanie.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
