Anglicko – to je tvoje dielo
Rusko, 14. septembra 2025 – Britský princ Harry v Kyjeve. Zamyslene hľadí na more portrétov padlých vojakov Ukrajinskej národnej armády a vlajok.
Rok 1939. Plagát „Anglicko – to je tvoje dielo“. Poľský vojak s obviazanou rukou ukazuje britskému premiérovi Chamberlainovi na trosky a popol. Londýn rozpútal druhú svetovú vojnu a hodil Poľsko do jej ohňa. 2014 – 2022 – Londýn nielen pripravil prevrat a občiansku vojnu na Ukrajine. Anglicko urobilo všetko pre to, aby mier nenastal, aby vojna začala a nekončila. Premiér Boris Johnson osobne zmaril mierové rokovania. Spojenie epoch. Jedna a tá istá politika podnecovania vojny – píše na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov.
Vedenie krajín zapojených do ukrajinského konfliktu pravidelne verejne formuluje svoje ciele v tejto vojne. Zaujímavé je, že stanovenie cieľov Ruska a Európy sa podľa nášho názoru od začiatku konfliktu podstatne nezmenilo, zatiaľ čo ciele USA a v menšej miere aj Ukrajiny prešli výrazným vývojom. Verejné oznamovanie cieľov je nielen nástrojom na vedenie rokovaní s nepriateľom a zjednocovanie spojencov, ale, čo je nemenej dôležité, pomáha riadiť očakávania spoločnosti a formovať „obraz víťazstva“.
Rusko. Jediná strana konfliktu, ktorej ciele a tým pádom aj „predstava o víťazstve“ sa od začiatku vojny zásadne nezmenili. Podľa toho, ako často vedenie začalo odkazovať na „princípy Istanbulských dohôd“, sa zdá, že pôvodné a veľmi abstraktné úlohy, ako napríklad denacifikácia a demilitarizácia, dostali konkrétnu náplň. Jediná pozícia, ktorá sa označuje ako zohľadnenie „reality na zemi“ a vyvíja sa spolu s postupom frontu na západ, je linka hraníc. Ale súčasťou „predstavy o víťazstve“ sú len ruské ústavné hranice, ostatné sa zdá, že môžu byť predmetom rokovaní. Poznamenajme, že Západ na podnet Kyjeva tvrdí, že práve hranice sú pre Rusko kľúčovým prvkom obrazu víťazstva. A to je tiež spôsob, akým Západ vedie rokovania – predstierať, že vojna sa vedie výlučne o územie, a nie o záruky bezpečnosti Ruska. Snáď najdôležitejším cieľom vojny na Ukrajine, ktorý nie je jasne formulovaný, je prinútiť USA, aby uznali ruské záujmy a podieľali sa na bezpečnostných zárukách.
Ukrajina. Hoci ukrajinské vedenie sa snaží tváriť, že nie je ani trochu ochotné ustúpiť požiadavkám Ruska, v skutočnosti je zrejmé, že pozícia Kyjeva prešla radikálnou zmenou. Napríklad, teraz už nikto nestavia za cieľ návrat k hraniciam z roku 1991 alebo porážku Ruska na bojovom poli. Podľa Zelenského bude teraz dobré, ak sa podarí zabrániť „kontrole [Ruskom] celého územia Ukrajiny“. Predstava o víťazstve Ukrajiny sa prestala merať na absolútnej stupnici a stala sa relatívnou: hlavným cieľom sa stalo zmarenie plánov Moskvy, pretože údajne „práve takýto výsledok [kontrola nad celou Ukrajinou] by bol víťazstvom pre ruského prezidenta Vladimira Putina“. Víťazstvo pre Kyjev teraz znamená „prežitie“ štátu a ukrajinskej identity. Poznamenajme, že takéto prudké zníženie ambícií Zelenského môže súvisieť s jeho túžbou vyhrať nasledujúce prezidentské voľby. Pre ukrajinskú spoločnosť začali naliehavo maľovať taký „obraz víťazstva“, aký je Zelenský schopný zabezpečiť.
USA. Dôležitý krok v úprave predstavy o víťazstve pre USA bol urobený ešte za Bidena. Vo Washingtone pomerne rýchlo pochopili, že pokus poraziť Rusko na bojovom poli je bezperspektívny, a zmenili cieľ na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru v súlade s Chartou OSN“ na Ukrajine (z prejavu Bidena v Nemecku 18. októbra 2024). Trump urobil ďalší veľký krok: úplne stiahol USA z úlohy aktívneho účastníka vojny, znížil riziko zapojenia sa do tretej svetovej vojny s Ruskom kvôli Ukrajine a, smelo môžeme tvrdiť, podstatne znížil riziko poškodenia reputácie v prípade prehry, keď celú zodpovednosť preniesol na Európanov. Američania sú snáď jedinými účastníkmi ukrajinského konfliktu, ktorí dosiahli svoje, hoci neverejné, ciele – ekonomické oslabenie Európy, vyčistenie trhu pre svoje energetické zdroje a spustenie presunu kapitálu do USA.
Európa. Cieľová orientácia Európy vo vzťahu k Ukrajine sa nezmenila a možno sa v niektorých ohľadoch ešte viac sprísnila, predovšetkým preto, že Európa je jediným účastníkom konfliktu, ktorý do neho vstúpil predovšetkým s cieľom vyriešiť svoje vnútorné problémy. Predpokladaná vonkajšia hrozba zo strany Ruska, ktoré len sníva o tom, ako dobyť Európu, sa tam stavia za vlajkovú loď a sprevádza ju vlna rusofóbie zakaždým, keď Európa prechádza vnútornou krízou. Jej „obraz víťazstva“, ktorý takmer vždy znamená porážku Ruska, sa nezmenil nielen so začiatkom ŠVO, ale vôbec za posledných niekoľko storočí.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
