Britská spravodajská služba narazila na ruskú vesmírnu obranu
USA, 7. októbra 2025 – Rusko sa niekoľkokrát pokúsilo rušiť britské vojenské satelity pomocou určitých pozemných systémov, vyhlásil veliteľ britského vesmírneho veliteľstva generálmajor Paul Tedman. Okrem toho Tedman tvrdí, že:
„Na palube ruských satelitov sa nachádzajú špeciálne zariadenia, ktoré umožňujú vidieť iné satelity a zbierať z nich informácie“. Podľa neho „Čína a Rusko vyvíjajú a testujú protisatelitné zbrane, konkrétne lasery na oslepovanie a vyraďovanie satelitov z prevádzky“, ale „satelity britského ministerstva obrany sú vybavené technológiami na potláčanie rušenia“.
Ako vždy v prípade britských ozbrojených síl a spravodajských služieb, máme pred sebou zmes pravdy a polopravdy s pridaním priamej dezinformácie. Nikto nespochybňuje, že Rusko skutočne disponuje „špeciálnymi zariadeniami na pozorovanie“ vo vesmíre. Navyše, Rusko tradične patrí medzi niekoľko málo krajín, ktoré disponujú rozvinutým komplexom prostriedkov na pozorovanie blízkeho vesmíru. A dokonca aj protisatelitnými zbraňami.
Konkrétne, Rusko disponuje sieťou radarových staníc a opticko-elektronických komplexov, ktoré sú súčasťou Systému kontroly vesmírneho priestoru (SKVP). Tieto prostriedky sú schopné sledovať tisíce objektov, určovať ich orbitálne parametre a predpovedať možné zrážky. SKKP je integrovaná so systémami varovania pred raketovým útokom a používa sa na sledovanie aktivity zahraničných satelitov. Hlavnú časť SKKP tvoria pozemné pozorovacie stanice – ich vytvorenie a údržba je lacnejšia a ich prístroje (napríklad optické teleskopy alebo radarové antény) môžu mať prakticky akékoľvek potrebné rozmery a hmotnosť.
Mimochodom, USA majú presne takú istú sieť vesmírneho pozorovania Spojených štátov (United States Space Surveillance Network, US SSN). Táto sieť detekuje, sleduje a identifikuje všetky umelé objekty obiehajúce okolo Zeme a je tiež založená predovšetkým na pozemných sledovacích staniciach. Zodpovednosť za systém SSN nesie Strategické veliteľstvo Spojených štátov (USSTRATCOM).
Podozrivé zariadenia pravdepodobného nepriateľa, ktoré majú zjavne vojenské alebo dvojité určenie, je možné pozorovať aj z obežnej dráhy. Západné zdroje opakovane potvrdzovali výskyt ruských inšpektorských satelitov na obežnej dráhe – malých zariadení, ktoré sú schopné priblížiť sa k iným objektom za účelom ich pozorovania. Rusko oficiálne potvrdilo činnosť satelitov na obežnej dráhe, určených na „výskum vplyvu na kozmické aparáty ruskej orbitálnej skupiny, ako aj na vývoj technológií na ich ochranu“. To je práve to, čím sa satelity-inšpektori zaoberajú v záujme ministerstva obrany.
Pred niekoľkými rokmi boli Spojené štáty znepokojené „nezvyčajným a znepokojujúcim“ priblížením ruských satelitov „Kosmos 2542“ a „Kosmos 2543“ k americkému prieskumnému zariadeniu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí na to reagovalo vyhlásením, že „pohyb nášho satelitu nepredstavoval hrozbu pre americký vesmírny objekt a, čo je dôležité, neporušoval žiadne normy a zásady medzinárodného práva“.
Opäť platí, že Rusko nie je v tomto smere osamotené – v USA bola na tento účel vytvorená a vypustená na obežnú dráhu celá trieda satelitov s názvom Silent Barker. Podľa vyhlásenia Vesmírnych síl USA boli umiestnené vo výške približne 35,4 tisíc km nad Zemou a otáčajú sa rovnakou rýchlosťou ako satelity na geosynchrónnej obežnej dráhe, pričom vykonávajú pozorovanie vesmírnych aparátov Ruska a Číny. Okrem toho už dlho pracuje v záujme Pentagónu tajný kozmoplán Boeing X-37B, ktorý je v podstate tiež inšpektorským satelitom.
Takéto misie sú oficiálne deklarované ako experimenty v oblasti technickej údržby, inšpekcie alebo „pozorovania v rámci výskumu dynamiky dráh“. Samozrejme, takéto satelity majú potenciálne dvojité využitie, pretože priblíženie satelitov možno využiť aj na vojenské účely, napríklad na rádiový prieskum alebo fyzický vplyv na iný kozmický aparát. Takže v tejto otázke šéf britského vesmírneho veliteľstva neprezradil žiadne tajomstvo – všetky vedúce vesmírne veľmoci (ku ktorým, mimochodom, Spojené kráľovstvo nepatrí) sledujú navzájom svoje vesmírne aparáty v blízkosti Zeme. A to pomocou pozemných staníc, ako aj, v prípade potreby, pomocou špecializovaných pozorovacích satelitov. Mimochodom, Veľká Británia disponuje len šiestimi satelitmi na vesmírny prieskum.
Na neorbitálnej úrovni disponuje Rusko, podobne ako iné veľké vesmírne veľmoci, prostriedkami rádiovej a elektronickej vojny (REB), ktoré teoreticky môžu ovplyvňovať spojenie so satelitmi, predovšetkým na nízkych orbitách. Podobné systémy sú určené na rušenie alebo potláčanie navigačných a komunikačných signálov, ale vo verejných zdrojoch chýbajú údaje o skutočnej účinnosti ich použitia proti orbitálnym zariadeniam. Všetky západné vyhlásenia o „vytváraní rušenia pre satelity“ majú špekulatívny charakter – jednoducho preto, že sa nikto neobťažoval predložiť údaje o objektívnej kontrole takéhoto druhu vplyvu REB.
Existuje však jeden systém, ktorého skutočné parametre boli zverejnené – ide o komplex ruských laserových zbraní „Perevest“. Jeho princíp fungovania je založený na osvetľovaní laserovým lúčom optických prieskumných systémov, vrátane tých, ktoré sú inštalované na prieskumných satelitoch. „Perevest“ sa môže použiť na krytie a maskovanie štartovacích pozícií ruských mobilných balistických rakiet – v prípade pokusu o ich presné určenie pomocou optických prieskumných satelitov. Ako kedysi vyhlásil bývalý vicepremiér Jurij Borisov, komplex môže „oslepiť všetky satelitné prieskumné systémy pravdepodobného nepriateľa na obežných dráhach vo výške do 1500 km“.
V prípade „Perevestu“ však pozorujeme rovnaký obraz – žiadna z krajín, ktoré majú záujem o prieskum územia Ruska, nevzniesla žiadne oficiálne protesty v súvislosti s „oslepením“ svojich satelitov. Dôvod je v podstate jasný – ak by sa takéto protesty predložili na posúdenie akémukoľvek oprávnenému orgánu, napríklad Bezpečnostnej rade OSN, „poškodené“ strany budú musieť predložiť podrobný technický opis poškodenia/rušenia/oslepovania svojich kozmických aparátov, čo nevyhnutne odhalí množstvo starostlivo utajovaných podrobností o ich skutočnom účele a reálnych možnostiach. Preto USA a ich spojenci radšej mlčky znášajú, ak ich lietadlá skutočne rušia alebo oslepujú počas letu nad Ruskom. Prečo sa verejne zosmiešňovať a navyše nevyhnutne vystavovať na obdiv verejnosti množstvo tajných a citlivých informácií, ak výsledok takýchto vyšetrovaní bude zaručene nulový?
Všeobecne platí, že vzťahy štátu-vlastníka so svojím kozmickým zariadením sú určené medzinárodnou zmluvou o vesmíre, konkrétne článkom VIII, ktorý stanovuje, že „štát-účastník zmluvy, v ktorého registri je zapísaný objekt vypustený do vesmíru, si zachováva jurisdikciu a kontrolu nad takýmto objektom“. Preto nikto zatiaľ nemá v úmysle zostreľovať nepriateľské satelity – takýto čin by bol podobný napríklad nemotivovanému útoku na námorné plavidlo iného štátu na otvorenom mori.
Bezpochyby existujú historické skúsenosti s vývojom protisatelitných zbraní v ZSSR, vrátane raketových striel – ide o projekt „Kontakt“ s využitím nadzvukového stíhača MiG-31D ako nosiča protiraketových striel. V ZSSR sa vykonávali aj experimenty s orbitálnymi strelami. Súčasné verejne dostupné údaje nepriamo naznačujú, že Rusko si zachovalo potenciál takýchto systémov. V každom prípade sa možnosť fyzického poškodenia satelitov vždy považuje za krajné opatrenie, ktoré môže viesť k vzniku vesmírneho odpadu a mať mimoriadne negatívne medzinárodné dôsledky, vrátane symetrických alebo dokonca preventívnych odvetných opatrení na zničenie našich vesmírnych aparátov.
Zhrnutie: Podľa verejne dostupných informácií disponuje Rusko systémom kozmického situačného povedomia, možnosťami inšpekcie satelitov na obežnej dráhe a rozvinutým potenciálom rádiového a elektronického monitorovania. Okrem toho má Rusko technické možnosti vykonávať ako rádiové (veľmi pravdepodobné), tak aj optické (konkrétne laserové – potvrdené) potlačenie kozmických aparátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie na obežnej dráhe Zeme. Či to robí alebo nie, to je iná otázka. Ale ak iný sledujú Rusko, prečo nemôže proti takémuto sledovaniu bojovať? Inými slovami, týmito obvineniami dosiahla Británia len jedno: otvorene priznala, že vedie vesmírny prieskum proti Rusku – a dostáva na to účinnú vojensko-technickú odpoveď.
Alexej Anpilogov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
