USA vs. Čína: F-47 ako kľúč k vzdušnej prevahe novej éry
USA, 19. októbra 2025 – V reakcii na čínsku expanziu vo vzdušnej doméne spúšťajú Spojené štáty vývoj prototypu stíhačky šiestej generácie F-47, ktorá má obnoviť americkú dominanciu v nebezpečne sa vyvíjajúcom strategickom prostredí.
Vo svete, kde sa súperenie medzi veľmocami presúva do oblastí vyspelých technológií, sa Spojené štáty pokúšajú reagovať na rastúce čínske výzvy v letectve. Zatiaľ čo Čína postupne rozširuje svoju flotilu stealth strojov a buduje vrstvené protiletecké siete, USA hľadajú nový posun – prechod od existujúcich generácií stíhačiek k platforme šiestej generácie, ktorá dokáže operovať nielen ako samostatná bojová jednotka, ale ako uzol rozsiahlejšieho sieťovo orientovaného systému.
Od NGAD po F-47
Program Next Generation Air Dominance (NGAD) predstavuje pre americké letectvo zásadný obrat – nejde o obyčajnú náhradu strojov piatej generácie, ale o koncepciu „rodiny systémov“, v ktorej bude pilované lietadlo kľúčovým komunikačným a operačným uzlom prepojeným s bezpilotnými jednotkami. USAF už oficiálne potvrdilo, že kontrakt na inžiniersku a výrobnú fázu platformy F-47 bol udelený spoločnosti Boeing a že tento projekt má prekonať technologické obmedzenia strojov, ako je F-22, v prostredí vysoko zabezpečenom protivzdušným obranným systémom.
Vývoj F-47 nebol plne spontánne rozhodnutie, ale logickým pokračovaním výskumných programov s označením X-plane, ktoré slúžili ako technologické demonštrátory pre kľúčové prvky nového stroja. Boli vyvíjané dva prototypy, ktoré leteli už v rokoch 2019 a 2022, pričom ich úlohou bolo overiť aerodynamiku, nové materiály a systémy riadenia. Tieto demonštrátory poskytli technologické základy na definovanie tvaru, stealth charakteristík a integráciu senzorov, ktoré budú kľúčové aj pre finálnu konštrukciu F-47. Boeing v marci 2025 zvíťazil nad ďalšími uchádzačmi, vrátane Lockheed Martinu, a tým sa stal hlavným integrátorom platformy F-47 pre USAF. Podľa niektorých analýz kontrakt obsahuje objednávku na dodanie aspoň 185 lietadiel.
Kľúčovým problémom programu F-47 sa teda ukazuje byť motor – teda presne tá vec, bez ktorej lietadlo lieta len v prezentáciách PowerPointu. Pohonná jednotka sa rodí v rámci programu Next Generation Adaptive Propulsion (NGAP), kde proti sebe stoja GE Aerospace a Pratt & Whitney, čo znie ako súboj titánov, keby nebolo toho, že obaja práve zápasia s rovnakými problémami: meškajú viac ako dva roky.
Dôvod? Klasika moderného letectva – dodávateľský reťazec, technické výzvy a realita, ktorá sa odmieta prispôsobiť optimistickým harmonogramom PowerPointových prezentácií.
Niektoré scenáre dokonca rátajú s tým, že prvé kusy F-47 poletia na „dočasnom“ motore – čo je elegantný spôsob, ako povedať: „Zatiaľ tam dáme niečo, čo aspoň štartuje.“ Plne adaptívny pohon vraj príde neskôr – teda, ak sa dovtedy nezmení samotná definícia pojmu „dočasný“.
Modularita konštrukcie F-47 je navrhnutá tak, aby umožnila výmenu senzorových modulov, komunikačných systémov a dokonca aj zbraňových systémov podľa konkrétnej misie a podľa vývoja technologického prostredia. To umožňuje postupný upgrade bez nutnosti kompletnej rekonštrukcie lietadla. Navyše dizajn počíta s úzkou spoluprácou s bezpilotnými lietadlami. F-47 by mal fungovať ako centrálny riadiaci uzol pre flotilu dronov, ktoré môžu niesť ďalšie senzory alebo zbrane, čím sa sila „sieťového bojového systému“ znásobuje.
Technologické inovácie šiestej generácie (a sporné body)
Kľúčovým prvkom budúceho letu šiestej generácie je adaptívny pohon – motor, ktorý podľa potreby zmení svoje parametre medzi vysokým výkonom a vyššou efektivitou. V projekte NGAD už obe hlavné firmy – GE Aerospace a Pratt & Whitney – postúpili cez dôležité dizajnové revízie svojich motorov (napr. XA102, XA103), čím potvrdzujú pokračovanie v prototypovaní týchto technológií. Musí ale zvládnuť výzvy spojené s chladiacimi systémami, elektrickou energiou a tepelnou disipáciou, ktoré sú v pilotovanej stealth platforme veľmi náročné.
Stealth už pre 6. generáciu nestačí – očakáva sa, že F-47 ponúkne „Stealth++“, teda rozšírené spektrum utajenia v radarových, infračervených aj elektronických doménach. Dizajn umiestnenia sania vzduchu, výfukov, integrácia senzorov aj skrytie vonkajších antén je kritické. Modulárna architektúra je jedným zo základných pilierov návrhu F-47. To umožní výmenu alebo upgrade senzorov, počítačových modulov, komunikačných prvkov či elektronických zbraní bez nutnosti zásadných zmien konštrukcie. To je zásadné najmä preto, že technologické tempo sa zrýchľuje – čo je špičkové dnes, môže byť zajtra prekonané.
Jedným z najviac futuristicky ladených konceptov je, že pilotovaný F-47 nebude sám, ale povedie roj autonómnych alebo poloautonómnych dronov, ktoré budú fungovať ako „partneri“ (wingmen). Tieto drony môžu niesť dodatočné senzory, výzvedné systémy, klamné ciele, elektronické rušenie či dokonca útočnú výzbroj. Výhodou je, že pilot sa nemusí riskovať tam, kde drony je možné využiť. Ale to kladie veľké nároky na synchronizáciu, latenciu komunikácie a spoľahlivosť autonómnych algoritmov – zlyhanie v týchto oblastiach by mohlo byť fatálne, najmä v prostredí s rušením alebo kybernetickými útokmi.
Strategický kontext: Odpoveď na Čínu
Súčasné tempo čínskeho zbrojenia vo vzdušnej doméne predstavuje pre Spojené štáty jednu z najväčších výziev posledných dekád. Čína výrazne urýchľuje výrobu stealth lietadiel J-20, ktoré sa už stali chrbticou jej vzdušných síl. Podľa odhadov Pentagonu a spravodajských analýz počet operačne nasadených kusov presiahol 250 ešte pred koncom roka 2025, pričom výroba ďalej pokračuje. Tento rýchly nárast počtu moderných strojov dáva Pekingu schopnosť masívne pokrývať oblasť východoázijského neba a posilňuje jeho pozíciu v Juhočínskom mori aj nad Taiwanom.
Reakciou Washingtonu je urýchlená modernizácia leteckých kapacít s cieľom zachovať leteckú dominanciu. Z hľadiska medzinárodných dopadov sa neočakáva, že by bol F-47 ponúkaný na export. Projekt zostáva prísne utajený a určený výhradne pre americké letectvo. Napriek tomu však jeho koncepčné prvky – predovšetkým spolupráca pilotovaného stroja s autonómnymi dronmi – slúžia ako inšpirácia pre spojenecké programy. Británia rozvíja projekt Tempest, Japonsko svoj program F-X. Vzniká tak jasný trend: západné krajiny reagujú na Čínu nielen jednotlivými lietadlami, ale celou zmenou paradigmy vo vedení vzdušných operácií.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
