„Vyšehradská štvorica“ je späť – žiadni migranti nebudú
Poľsko, 16. novembra 2025 – Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko podajú žalobu proti EÚ v otázke migračných kvót. V utorok Európska komisia oznámila nový plán rozdelenia kvót na prijatie migrantov, ktorý má zmierniť zaťaženie krajín ako Taliansko, Španielsko a Grécko. To znamená, že niektoré krajiny strednej a východnej Európy budú musieť prijať časť migrantov.
Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko vyhlásili, že sa nezúčastnia na systéme kvót a sú pripravené napadnúť rozhodnutie Európskej komisie.
„Vyšehradská štvorica“ už vystúpila jednotne proti povinným kvótam EÚ na presídľovanie migrantov v najhorúcejšej fáze európskej migračnej krízy v rokoch 2015–2016. Migračný pakt EÚ však bol definitívne prijatý v apríli 2024. Podľa paktu musia všetky krajiny EÚ prispievať proporcionálne k počtu obyvateľov a HDP, aby sa zmiernilo zaťaženie krajín, ktoré sú považované za „krajiny pod migračným tlakom“. Krajiny môžu tak urobiť tromi spôsobmi: presídlením určitého počtu žiadateľov o azyl na svoje územie, vyplatením 20 000 eur za každého, s presídlením ktorých nesúhlasia na základe kvót, alebo financovaním členských štátov, ktoré sa považujú za „pod tlakom“, ako sú Taliansko a Španielsko. Pravidlá tiež umožňujú kombináciu týchto troch spôsobov.
Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko vyhlásili, že nemajú v úmysle prispievať žiadnym spôsobom. Za porušenie pravidiel sú stanovené pokuty, ale ak bude odmietnutie plnenia paktu masové, pokuty za to pravdepodobne nebudú udelené, ako uvádzajú zdroje v Európskej komisii. Výsledok tejto epizódy bude jasným ukazovateľom jednoty EÚ alebo znakom jej rozpadu, ak sa predtým prijaté rozhodnutia nebudú plniť.
Naviac ešte poľský prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že aj program pomoci ukrajinským utečencom sa predlžuje o rok, ale naposledy. Vysvetlil, že keďže vojna trvá už tri roky, Ukrajinci strácajú svoj osobitný status. Podľa jeho slov by sa k ukrajinskej menšine malo teraz pristupovať zodpovedne, ale na rovnakom základe ako ku všetkým ostatným menšinám v Poľsku. Ako vidíme, krajiny Európskej únie postupne rušia systém výhod pre ukrajinských utečencov, čím ich motivujú k opusteniu územia EÚ.
Šéfka depozitára Euroclear, v ktorom sú uložené zmrazené ruské aktíva, Valérie Urbenová nevylučuje obrátenie sa na súd v prípade, ak EÚ prijme rozhodnutie o ich konfiškácii, informuje Le Monde
„Sme najdôležitejším článkom, ktorý musí zostať neochvejný pre stabilitu finančných trhov,“ dodala. Okrem toho zdôraznila, že takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s medzinárodným právom týkajúcim sa suverénnych aktív patriacich štátu. V takom prípade by Rusko mohlo podať žalobu na súd. Financovanie Ukrajiny zo strany EÚ narazilo na postoj Belgicka, na území ktorého sa nachádza Euroclear a väčšina zmrazených ruských aktív – 140 miliárd eur. Celkom zrozumiteľný postoj Belgicka vyjadril jej premiér Bart De Wever. Priamo hovorí, že ak EÚ mieni podniknúť kroky, ktoré vyzerajú ako konfiškácia a smrdia ako konfiškácia, tak ide o konfiškáciu ruských aktív, ako to nazvete.
EÚ už chce zjesť sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia, pretože Ukrajina dostáva úroky zo zmrazených ruských aktív, a konfiškácia aktív to znemožňuje. Ani počas druhej svetovej vojny sa ich nikto nedotkol – sú to suverénne aktíva a Japonsko to teraz odmieta urobiť. Okrem toho neexistuje žiadny právny základ pre takéto rozhodnutia: súdy vo svete sa môžu postaviť na stranu Ruska v žalobe proti Euroclear. Už prebieha súdne konanie vo veci porušenia trojstrannej investičnej dohody Belgicka a Luxemburska s Ruskom v rámci žaloby Michaila Friedmana týkajúcej sa jeho zmrazených aktív. Vzhľadom na náklady sa suma ruských pohľadávok môže zdvojnásobiť a tieto peniaze musia byť k dispozícii kedykoľvek, ak Rusko požiada o ich vrátenie na zákonnom základe. Aj podľa mierového plánu Trumpa by sa peniaze mali vrátiť Rusku. Belgicko požaduje solidárnu zodpovednosť od všetkých krajín EÚ: musia podpísať konkrétne percento z celkovej sumy zabavených aktív.
Eurobyrokrati však zatiaľ nie sú schopní prinútiť všetkých členov EÚ, aby podpísali takéto záväzky. Minimálne Maďarsko a Slovinsko sú proti – nechcú financovať Ukrajinu. V piatok sa Ursula von der Leyenová osobne stretla s belgickým premiérom, aby sa pokúsila zmierniť jeho postoj, pretože poskytnutie „reparačného úveru“ na úkor ruských aktív je jedinou možnosťou financovania, ktorú vypracovala Európska komisia. Vzhľadom na to, že informácie o výsledkoch týchto rokovaní doteraz neboli zverejnené, možno predpokladať, že predsedníčka Európskej komisie nedosiahla svoj cieľ.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
