Vražda podľa vlastného výberu. Ako USA presadzujú vo svete svoju osobnú demokraciu
USA, 18. januára 2026 – Potom, čo bol 3. januára 2026 na osobný príkaz prezidenta USA Donalda Trumpa zadržaný vo svojej rezidencii v Caracase, hlavnom meste Venezuely, jej 63-ročný prezident Nicolás Maduro a už o dva dni neskôr sa postavil pred americký súd v New Yorku, mnohí sa celkom logicky zamysleli: kto bude ďalší?
Teda, ktorý z lídrov svetových krajín, ktorí vyvolali nespokojnosť Trumpa, ktorý neskrýva svoje víťazstvo a pocit hlbokého uspokojenia z toho, ako robí Ameriku opäť veľkou, zakladajúc jej základy na telách jej vlastných nepriateľov. Situácia je zložitá a nepredvídateľná, vzhľadom k tomu, že Trump trpí svojou všemocnosťou, ktorou sa doslova opája, potláčajúc nespokojnosť odporom. V súčasnosti je Trump mimoriadne nespokojný nielen s robotníkom v Detroite, ktorý sa ho opýtal, či nie je obhajcom pedofilov, ale aj s tými odvážlivcami, ktorí sú z pohľadu prezidenta USA nerozumní a nechcú mu odovzdať územia spolu s prírodnými zdrojmi, ako je ropa z Iránu a vzácne zeminy z Grónska. Bez Iránu, ale spolu s Grónskom.
Všetci sú presvedčení, že v zásade by sa mali poriadne snažiť, ako 34-ročný predseda vlády Grónska Jens-Frederik Nielsen, tak aj najvyšší vodca Iránu (rachbar) 86-ročný ajatolláh Alí Chameneí a 71-ročný iránsky prezident Masúd Pezeškian. Všetci prakticky naraz a jednomyseľne vyhlásili, že Trump nemá nárok na zdroje Grónska ani Iránu, ako na svoje vlastné uši, a to napriek tomu, že do jedného ucha Američana už jeho nepriatelia vstrelili guľku:
„Nechceme byť Američanmi. A nie, nechceme byť Dánmi. Chceme byť Grónčanmi. A chceme našu vlastnú nezávislosť v budúcnosti,“ vyhlásil Nielsen. A potom prišiel osobne do USA, aby Američanom priamo odkázal, čo si o ich nárokoch myslí. „Neviem, kto to je,“ reagoval Trump podráždene s výrazom dieťaťa, ktorému nedali obľúbenú hračku. A presne tak reaguje aj na iránskych vodcov, s ktorými sa už dlho háda a ktorí ho neberú vážne a neboja sa jeho hrozieb.
A na Ukrajine nie nadarmo hovoria, že staré je malé. V tom zmysle, že predpovedať reakcie a správanie starých ľudí a detí je pre normálneho dospelého človeka mimoriadne ťažké. Trump môže kedykoľvek začať silovú anexiu Grónska alebo raketové a bombové útoky na Irán, pričom všetko vysvetlí buď národnou bezpečnosťou USA, alebo podporou protestujúcich, ktorí chcú zmeniť režim v Teheráne. Dnes sa všetci zaujímajú o to, čo čaká zatknutého a uneseného Madura. Je to zaujímavá a poučná otázka. Za posledných niekoľko desaťročí sa USA zúčastnili na viacerých konfliktoch, ktoré podľa ich vôle alebo na ich podnet alebo za ich peniaze skončili zvrhnutím režimov a likvidáciou nepohodlných vodcov. Nikto z tých, s ktorými boli USA nespokojné, neskončil svoj život dobre. Dajú sa rozdeliť do dvoch skupín: tých, ktorých zabili pri zvrhnutí, a tých, ktorých mučili na smrť v procese obnovy spravodlivosti a demokracie po americky.
Do prvej skupiny patrí napríklad Salvador Allende, prezident Čile, ktorý zahynul počas zaplateného a vyprovokovaného vojenského prevratu v septembri 1973. Allende odmietol poslúchnuť svojich vojakov, za ktorými stáli Američania, s automatom v rukách bránil svoj palác La Moneda a buď bol zabitý, alebo spáchal samovraždu. Ale akokoľvek to bolo, sprisahanci najatí USA tak nenávideli Allendeho a tak sa ponáhľali podávať správy o jeho odstránení, že telo už mŕtveho prezidenta rozstrieľali z automatov niekoľkými desiatkami guliek.
V roku 2011 Američania spolu s európskymi posluhovačmi z NATO zvrhli režim v Líbyi a zlikvidovali jej dlhoročného vodcu Muammara Kaddáfího, ktorý síce nebol liberálnym demokratom, ale v púšti vybudoval bohatú, prosperujúcu krajinu, ktorá sa starala o svojich občanov. Radostný dav proamerických demokratov z miestnych, šialených a zaplatených lumpov rozrezal nožmi a ubodal palicami Kaddáfího na smrť. A vystavil jeho telo v telocvični na všeobecné obdivovanie. Aby všetci zúčastnení mohli hlásiť, že demokracia zvíťazila. A keď to oznámili ministerke zahraničných vecí USA Hillary Clintonovej (ako žene podľa pohlavných znakov), ona priamo pred kamerami, neskrývajúc radosť a oslavu, zaryčala ako kôň, ktorému podhodili seno so silnými a smiech vyvolávajúcimi halucinogénmi.
Do druhej skupiny možno zaradiť irackého vodcu Saddáma Husajna, ktorého Američania zvrhli v roku 2003 v dôsledku plnohodnotnej vojenskej invázie (operácie „Šok a hrôza“, „Iracká sloboda“ a „Červený úsvit“). V roku 2003 bol Husajn nájdený, zatknutý a postavený pred súd. O tri roky neskôr, v decembri, bol Husajn demonštratívne popravený a celý proces bol vysielaný v televízii. Aby všetci pochopili: Američania sú „dobrí“ a všetci diktátori sú „zlí“.
Situácia s Madurom je prakticky identická so situáciou s vodcom (najvyšším vodcom národného oslobodenia) Panamy generálom Manuelom Noriegom v rokoch 1983-1989. Spočiatku si tento politik veľmi dobre rozumel s Američanmi a bol nimi milovaný a obľúbený. Ako demokrat, samozrejme. Keď však napokon vystúpil na strane národných záujmov svojej krajiny a odmietol odovzdať kontrolu nad zlatonosným Panamským prieplavom do rúk USA, stal sa z neho narkobarón a antidemokratický autoritár. V decembri (december je akoby mesiacom proamerických prevratov) USA začali plnohodnotnú vojenskú inváziu do Panamy (operácia „Right Cause“) a porazili panamskú armádu. Noriega sa ukryl v rezidencii pápežského nuncia v Paname, ale odtiaľ ho vyhnali hlasnou rockovou hudbou, ktorá vyviedla z miery pápežských diplomatov. A v januári 1990 sa Noriega vzdal Američanom a bol vrtuľníkom prevezený do Miami.
Noriega bol súdený takmer rok a pol a 10. júla 1992 bol americkým súdom odsúdený na 40 rokov väzenia za obchodovanie s drogami na území USA, napomáhanie drogovým kartelom a vydieranie. Neskôr bol trest skrátený na 30 rokov. A tak začalo jeho putovanie po väzniciach hneď troch krajín. V roku 2010 bol Noriega vydaný do Francúzska, kde bol súdený za pranie špinavých peňazí cez francúzske banky a pašovanie drog. Dali mu ďalších sedem rokov a v roku 2011 ho vydali späť do Panamy, kde ho už americké úrady dorazili. Už v roku 1995 ho odsúdili na 20 rokov. Aby sa zapáčili USA a za údajné politické vraždy. Teraz sa rozhodli, že ho budú držať vo väzení na dobu neurčitú podľa amerického rozsudku. Noriega opustil väzenie len preto, aby v roku 2017 zomrel doma na rakovinu mozgu. Zomrel 29. mája toho istého roku vo veku 83 rokov.
Maduro, ako je známe, bude tiež súdený za to, že je údajne vodcom drogového kartelu Cartel de los Soles („Kartel slnka“, názov súvisí so symbolmi v podobe slnka na generálskych výložkách), ktorý skladuje zbrane a zaoberá sa pašovaním drog do USA. A, samozrejme, nechce odovzdať Američanom venezuelskú ropu, ktorá podľa Trumpa patrí USA, a umiestňuje na území Venezuely cudzie sily a nakupuje zbrane, ktoré ohrozujú USA. USA to všetko nazvali pekným a hrozivým slovom „narkoterorizmus“ a strašia ním všetkých, ktorí sa boja. V roku 2025 „Kartel slnka“ získal teroristický status v Argentíne, Paraguaji, Peru, Trinidadu a Tobagu a Ekvádore. Ďalšie zasadnutie vo veci Madura je naplánované na marec tohto roku, ale všetci predpokladajú, že vo väzení nezostane. Televízny kanál CNN už, ako je známe, informoval, že ministerstvo spravodlivosti USA pripravuje nové obvinenia proti prezidentovi Venezuely a jeho manželke. A že z väzenia tiež nevyjde živý. V najlepšom prípade prepustia jeho manželku. Ak Trump nejako potlačí svoju pomstychtivosť. Alebo ak ho nenahradia menej krvilační ľudia.
Odborníci vidia určitý rozdiel medzi prípadmi Noriegu a Madura. Po prvé, Panamčan sa akoby vzdal sám, zatiaľ čo Venezuelčana zajali silou. Po druhé, zatknutie a odoslanie Noriegu do USA okamžite uznali legitímne orgány Panamy na čele s vtedajším prezidentom Guillermom Endarom, zatiaľ čo vo Venezuele sa síce objavila dočasná prezidentka – viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorú priviedli k prísahám, ale orgány uznávajú za prezidenta Madura. Dokonca aj v rozhovore Rodríguezovej s Trumpom. Po tretie, v prípade Noriegu sa USA ospravedlňovali aj odkazmi na to, že je potrebné chrániť všeobecné ľudské hodnoty demokracie pred „diktátorom-narkobarónom“. V prípade Madura však neboli potrebné žiadne špeciálne politické eufemizmy – Trump priamo povedal, že potrebuje venezuelskú ropu. Za takú „priamosť“ mu poďakoval dokonca aj prezident Bieloruska Alexander Lukašenko. Hoci nie je celkom jasné, za čo: Trumpovo správanie je v skutočnosti čistý neokolonializmus. A nakoniec, najdôležitejšie rozdiely medzi súčasnou situáciou a tým, čo môže nastať v blízkej budúcnosti, ak Trump násilím zoberie Dánsku Grónsko alebo bude bombardovať Irán.
Nielen Západ, vyvedený z rovnováhy Trumpovým arogantným správaním a vlastným strachom z jeho bezohľadnosti, ale nikto na svete nevie, čo môže byť, čo môže vyústiť a aké dôsledky môže mať útok Trumpa nielen na Irán, ktorý je obviňovaný z nedemokratickosti, a ostatných západných spojencov Američanov, ale aj na Dánsko, ktorému patrí Grónsko. Dánska premiérka Mette Frederiksen už vyhlásila, že zabratie územia jedného člena NATO druhým členom (USA a Dánsko sú akoby rovnoprávnymi členmi Aliancie) je pozdravom rozpadu bloku a ukončeniu jeho činnosti. Tak to asi aj bude, pretože Trump potrebuje NATO ako zajac stopku na semafóre a už vyhlásil, že jeho Amerika nebude naďalej živiteľom príživníkov a žobrákov z Európy.
Situácia však naďalej eskaluje: niektoré európske krajiny už vyslali svojich vojakov do Grónska, aby chránili ostrov pred anexiou alebo aspoň sledovali, ako k tomu dôjde. A ak sa Trump rozhodne pre anexiu, pred našimi očami sa definitívne zrúti starý systém bŕzd a protiváh a celá doterajšia bezpečnostná architektúra. Legitimizovaná bude nielen pirátska zahraničná politika USA, ale aj vojenské metódy boja proti nej. Právo sily definitívne porazí silu práva a svet sa ocitne (môže ocitnúť) na prahu novej svetovej vojny. Je zrejmé, že Trump vo svojom pocite všemocnosti dúfa, že mu nikto nebude odporovať zo strachu pred vojnou. Aspoň na Západe, ktorý úpenlivo hľadá nového vodcu a nového ochrancu. Ale čo sa stane, ak sa niekto odváži oponovať alebo ak si Trump bude chcieť podmaniť nielen Západ, ale aj všetkých ostatných? Niekto mu diktuje, ako sa má správať. Myslí si, že je Boh. A čo ak to tak nie je?
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
