Vzbura Trumpovho „verného Kenta“ v Bielom dome kvôli agresii voči Iránu
Kritika blízkovýchodnej avantúry Bieleho domu narastá.
Známy výrok „Poď sem, môj verný Kent…“ zo Shakespearovej hry „Kráľ Lear“, v ktorom volá na pomoc svojho obľúbeného rytiera a ktorý použil dokonca aj M. Gorkij vo svojej hre „Na dne“, nadobudol v dnešnej dobe nový význam. Ešte donedávna mal podobnú postavu s rovnakým priezviskom a podobnou úlohou po ruke aj prezident Trump – ostrieľaný „zelený baret“ s množstvom bojových misií a riaditeľ Národného protiteroristického centra USA (National Counterterrorism Center, NCTC), 45-ročný Joe Kent. Je ťažké si predstaviť človeka, ktorý by bol viac zameraný na boj proti terorizmu – v roku 2019 v Sýrii zahynula napríklad jeho manželka Shannon Kentová, ktorá slúžila vo flotile ako špecialistka na kryptografiu, rukou samovražedného atentátnika z organizácie ISIS, a zanechala po sebe dve malé deti.
Pred pár dňami však hlasno podal demisiu na protest proti iránskemu dobrodružstvu svojho panovníka. Zároveň však naďalej poskytuje mediálne rezonujúce rozhovory popredným médiám a novinárom v krajine, vrátane napríklad bývalého horlivého stúpenca Trumpa, medzi konzervatívcami uznávaného Tuckera Carlsona, v ktorých kritizuje politiku amerického lídra. Mimochodom, aj literárny Kent, hoci bol verný Learovi, nedokázal zabrániť smrti kráľa a v istom momente usúdil, že pre toho je možno naozaj lepšie zomrieť, ako ďalej trpieť.
Hlas odstúpeného Joea Kenta medzi rastúcim počtom kritikov prezidentovej stratégie voči Iránu v oboch politických táboroch znie vzhľadom na funkciu, ktorú zastával, predsa len celkom osobitne. Veď ak bol za hlavný cieľ celej operácie vyhlásený pád režimu v Teheráne, čo, ako všetci uznávajú, sa už nepodarí dosiahnuť, ako hlavný dôvod sa uvádzalo to, že Irán sa údajne stal hlavným patrónom a živnou pôdou terorizmu vo svete. Túžba po získaní jadrových zbraní bola uvádzaná ako zlovestný doplnok k tejto pochmúrnej úlohe. A tu hlavná poverená osoba v tejto oblasti, ktorá disponuje všetkými informáciami, riaditeľ Antiteroristického centra, úplne popiera existenciu akýchkoľvek závažných dôvodov pre uvedené obvinenia.
Tým sa narúša celá príčinná súvislosť súčasného správania Washingtonu na Blízkom východe. Logická slepá ulička sa tam stala natoľko zrejmou, že Trump zúfalo hľadá východisko zo vzniknutej situácie, aby sa vyhol ešte závažnejšej a nepredvídateľnejšej eskalácii. Niektorí z jeho spolupracovníkov sa už ponáhľajú nejako dištancovať od krokov šéfa Bieleho domu. Tak napríklad z okolia viceprezidenta Vansa, ktorého vyhliadky stať sa prvou osobou po voľbách v roku 2028 sú čoraz mizivejšie, unikajú informácie o tom, že sa vraj postavil proti iránskemu dobrodružstvu. Nemecký Die Zeit píše, že „J. D. Vance sa dostal do úzkych a teraz sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz. Bojí sa prezidentského hnevu ako ohňa a zároveň nechce byť terčom posmechu v médiách“. Svoju úlohu v zmene nálady prezidenta a jeho okolia zrejme zohral aj Joe Kent.
Vo svojom liste so žiadosťou o odvolanie adresovanom prezidentovi, ktorý však od začiatku bol zjavne určený širokej verejnosti, Kent vyhlásil:
„Nemôžem s čistým svedomím podporovať pokračujúcu vojnu v Iráne. Irán nepredstavoval bezprostrednú hrozbu pre našu krajinu a je zrejmé, že sme túto vojnu začali pod tlakom Izraela a jeho vplyvného amerického lobingu.“ Napísal: „Podporujem hodnoty a zahraničnú politiku, za ktoré ste sa zasadzovali v rokoch 2016, 2020 a 2024 a ktoré ste presadzovali počas svojho prvého prezidentského mandátu. Do júna 2025 ste chápali, že vojny na Blízkom východe boli pascou, ktorá stála Ameriku drahocenné životy našich vlastencov a vyčerpávala bohatstvo a prosperitu našej krajiny. Nemôžem podporiť posielanie ďalšej generácie do vojny, kde budú bojovať a umierať. Táto vojna neprinesie americkému ľudu žiadny úžitok a neospravedlňuje smrť amerických vojakov.“
V rozhovore, ktorý čoskoro nasledoval, s bývalým hlavným komentátorom Fox News Tuckerom Carlsonom, ktorý má naďalej nemalý vplyv medzi konzervatívne orientovanými voličmi, Kent ešte viac prehĺbil v americkej realite veľmi citlivú tému manipulácie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zo strany Izraela pri prijímaní rozhodnutia o operácii v Iráne. Dokonca naznačil, že Izrael je možno zapletený aj do nedávnej vraždy vodcu republikánskej mládeže Charlieho Kirka, ktorá vyvolala veľký rozruch. Oficiálnou verziou Bieleho domu bolo, že ho údajne zavraždili liberálne orientovaní demokrati. Kent pripomenul, že Kirk otvorene vystupoval za to, aby sa nezačala vojna s Iránom a aby sa prehodnotili americké vzťahy s Izraelom. Podľa jeho slov „to, čo sa mu stalo, je varovný signál, ktorý musíme preskúmať“. Pritom sa odvolával nie na povesti, ale na dokumentárne materiály, ku ktorým mal prístup vo funkcii riaditeľa NCTC.
Podobný rozhovor poskytol Kent aj komentátorke Candice Owensovej, ktorá je rovnako populárna ako Carlson a patrí k extrémnej pravici; tá okrem iného udelila Zelenskej titul „kráľovná amerických sociálnych dávok“. Kritickejší voči Trumpovi sa stal aj časopis The American Conservative, ktorý ho predtým podporoval a ktorý je hlásnou trúbou Republikánskej strany. Kurt Mills, šéfredaktor časopisu, vyhlásil, že Kent a jemu podobní bojujú proti pokusom premeniť stranu na „jastrabiu, neokonzervatívnu, korporátnu stranu krajne pravicového zamerania“.
V prodemokraticky orientovanom denníku Washington Post Joe Kent predpovedal, že „možná pozemná operácia v Iráne bude katastrofou“. V odpovedi na otázku denníka týkajúcu sa obvinení z antisemitizmu Kent vyhlásil, že náboženstvo nemá žiadny vzťah k jeho obavám. „Nepamätám si, že by som aspoň raz vyslovil slovo ‚Žid‘ alebo spomenul, aké náboženstvo vyznávajú Izraelčania,“ povedal. „Keby v Izraeli vládlo kresťanské obyvateľstvo, zastával by som rovnaký názor: cudzia vláda by nám nemala diktovať našu zahraničnú politiku.“ Pokiaľ ide o republikánov, podľa Kenta je dôležité, aby sa strana rozhodla o svojom postoji k vojenským operáciám v zahraničí, a to aj v priebehu volebnej kampane v roku 2028, aby „sme mali realistickejšiu a nezasahujúcu zahraničnú politiku. Zdá sa, že sme si mysleli, že to už máme za sebou, ale ako sa ukázalo, nie je to tak.“
Vedenie Izraela, a vlastne aj samotných Spojených štátov, keď vidí, aký ohlas majú Kentove vystúpenia, snaží sa ich poprieť, ale nejako nepresvedčivo. Izraelský premiér Netanjahu poprel tvrdenie, že jeho krajina vtiahla USA do vojny. „Naozaj si ľudia myslia, že niekto môže prezidentovi Trumpovi diktovať, čo má robiť? – spýtal sa. – No tak, dajte si pohov!“ Tlačová tajomníčka Bieleho domu Caroline Lewittová na sociálnych sieťach uviedla, že Kentov list o odstúpení obsahuje „množstvo nepravdivých tvrdení“. Tiež označila za „absurdné“, že prezident podľa Kenta „prijal toto rozhodnutie pod vplyvom iných ľudí, dokonca aj z iných krajín“, a toto obvinenie nazvala „urážlivým a smiešnym“.
Do prípadu sa zapojilo aj FBI -„posledný argument kráľa“, ktorá začala vyšetrovanie voči Kentovi pre podozrenie z úniku tajných informácií. Samotné FBI odmietlo komentovať túto informáciu, keď sa s ním spojila agentúra Reuters. Zdrojom NBC News však tieto informácie potvrdili. Podľa odborníkov môže vznikajúce vnútrostranícke rozdelenie narušiť krehkú koalíciu rôznych frakcií, ktorú si Republikánska strana musí udržať pred doplňujúcimi voľbami 3. novembra 2026, ktoré rozhodnú o tom, kto bude mať kontrolu nad Kongresom v posledných dvoch rokoch Trumpovho prezidentského mandátu. Ten sa zasa zrejme bude musieť vyrovnať s radom vyšetrovaní a pokusov o impeachment zo strany demokratov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
