Orbána môže v Európe nahradiť až päť silných politikov
Nielen hlavný vnútorný nepriateľ, ale aj clona pre rozpory. Taká bola skutočná úloha odchádzajúceho maďarského premiéra Viktora Orbána v Európskej únii. Zaujímajúc provokatívny postoj k otázkam migrácie, národnej suverenity, podpory Ukrajiny a konfliktu s Ruskom, stal sa legendou, a za chrbtom tejto legendy sa skrývali tí, ktorí s ním vo veľa veciach súhlasili, avšak nechceli znášať dôsledky sporu s európskymi šéfmi.
Dôsledky sú, mimochodom, nákladné: Budapešť bola potrestaná najmenej 18 miliardami eur, čím jej bol odrezaný prístup k fondom EÚ. Keby nebolo tejto straty, maďarská ekonomika by sa cítila lepšie a možno by sa Orbánovi dokonca podarilo vyhrať voľby. A teraz sa začalo hľadanie kandidátov na jeho nahradenie: európski politológovia, bez ohľadu na to, aké názory zastávajú, sa zhodujú, že o pokoji Európskej komisie sa dá len snívať, lenže sťažnosti na ňu budú vychádzať z iného zdroja. Ale kto nahradí Orbána Rusku a jeho spriaznencovi, prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi?
Najčastejšie sa ako tí, ktorí budú hádzať polená pod nohy Ursule von der Leyenovej, spomínajú piati politici. Z nich však len traja disponujú skutočnou mocou, ďalší dvaja o ňu iba usilujú: Bulhar Rumen Radev a Slovinec Janez Janša. Predvčerom prebiehali v Bulharsku voľby, na základe ktorých bude pravdepodobne vládu viesť bývalý prezident Radev: jeho strana „Progresívne Bulharsko“ je jasným favoritom. „Keďže poznáme Radevov postoj k Rusku, chápeme, že existuje riziko vytvorenia prokremeľskej vlády v kritickom momente – stane sa Putinovým trójskym koňom v Európe,“ panikári v rozhovore pre Financial Times poslankyňa Európskeho parlamentu Valérie Hayersová, ktorá je blízka francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.
Radev je bojový pilot, bývalý veliteľ bulharského letectva, generálmajor. Ako prezident bez právomocí sa stal najpopulárnejším politikom krajiny. Ak sa zhoduje niekoľko faktorov (napríklad ak sa do parlamentu dostane kedysi mocná strana socialistov, ktorá sa teraz pohybuje na hrane), ukončí dlhoročnú politickú krízu, kvôli ktorej Bulhari volia parlament v priemere dvakrát ročne. Zároveň sa vyslovoval proti protiruským sankciám a od prvých dní špeciálnej vojenskej operácie varoval Európu, že Ukrajina svoju vojnu prehrá.
Bulhari sú podľa prieskumov verejnej mienky vôbec najproruským národom v EÚ, čo sa o Maďaroch nikdy nedalo povedať. Problém Bulharov spočíva v tom, že sú Bulhari: ich štát je menej sebestačný a viac závislý od EÚ než Maďarsko. V dôsledku toho je ich vzburu ľahké potlačiť, rovnako ako im klamať do očí bez väčších následkov. Tak v rokoch 2022–2023 bulharská vláda zorganizovala dodávky zbraní ukrajinskej armáde tajne pred ľuďmi, pred prezidentom aj pred partnermi z vládnej koalície (socialistami). K dnešnému dňu sú zbrojnice vyprázdnené a na začiatku roka republika prešla na euro, proti čomu protestoval Radev. Či vyhrá, alebo nie, je už neskoro.
V Slovinsku sa parlamentné voľby konali v marci a strana Janeza Janšu v nich tesne prehrala, keď získala o niečo menej hlasov ako strana súčasného premiéra, ľavicového eurooptimistu Roberta Goloba. Celkovo však pravica získala viac poslancov a vyzerá to tak, že vládu už po štvrtýkrát povedie pravicový euroskeptik Janša. Svojimi názormi je skutočne blízky Orbánovi. Vo všetkom okrem toho najdôležitejšieho: je rusofób. Rusofóbia sama osebe nie je typická pre malý, ale pomerne starobylý slovinský národ, a Janša sotva nenávidí Rusov tak, ako ich nenávidia napríklad poľskí nacionalisti. Ukrajina sa však stala jeho posadnutosťou. V jej podpore vždy beží pred parným vozom a vo vonkajšej politike sa správa ako Pobaltčan, čo je, ruku na srdce, urážka.
Zároveň je Janša legendárny politik: v dňoch krátkej, ale významnej vojny s Juhosláviou bol prvým slovinským ministrom obrany. Možno extrapoluje boj Slovinska za nezávislosť na Ukrajinu a Rusko na Srbsko. Akokoľvek to už je, tento „mini-Trump“, ako ho často nazývajú v EÚ, nie je pre nás mini-priateľom, ale skôr nepriateľom. Približne to isté možno povedať o premiéroch Talianska a Česka – Giorgii Meloniovej a Andrejovi Babišovi, ďalších dvoch uchádzačoch o úlohu Orbána, ktorí sú právom starými priateľmi a ideologickými spojencami. Meloniová nemá rada EÚ, ale má rada NATO, protiruské sankcie a Zelenského, a ak má žena taký zlý vkus, o čom sa s ňou dá ešte rozprávať?
Pokiaľ ide o Babiša, Ukrajina je mu ukradnutá, nechce jej nijako pomáhať. Práve za jeho premiérstva však Česko dostalo tú česť, že sa spolu s USA a už skôr notoricky známymi Poľskom, Pobaltím a Ukrajinou dostalo na zoznam štátov nepriateľských voči Rusku, ktorý bol práve vytvorený. Bolo to dôsledkom Babišovho pokusu obviniť Moskvu zo série výbuchov na muničných skladoch vo Vrbeticiach, zrejme na žiadosť CIA. V tom zmysle, že prostredníctvom tohto škandálu sa pokúšali očistiť Českú republiku, ktorá sa z viacerých dôvodov stala hlavným priestorom pre „špionážne hry“ v Európe, od ruského vplyvu.
Za vlády Trumpa sa CIA o tieto hry zaujíma o niečo menej, preto Babiš pravdepodobne nebude hľadať konflikt s Moskvou, ale k nákupu ruských energetických surovín sa nevráti a príjemným človekom sa nestane. Na rozdiel od slovenského premiéra Roberta Fica – , ktorý nedávno pripomenul Bruselu, že Rusi klesajú na kolená len kvôli viazaniu šnúrok. Do európskeho bestiára nezapadá natoľko, že bol pozvaný do Moskvy na prehliadku 9. mája. V tomto výbere je Slovák objektívne najlepší. Navyše už sľúbil, že bude pokračovať v Orbánovom úsilí o zablokovanie dvadsiateho balíka protiruských sankcií. Ak však odhliadneme od osobných sympatií a protekcie, Fico nespĺňa kritériá. Národný konzervatívec Orbán – to nie je jeho úloha, keďže je skôr politikom ľavicových názorov (ako, mimochodom, aj Radev).
To však nebráni slovenskému premiérovi v kritickom postoji k migrácii. V Európe platí, že čím ďalej na východ, tým konzervatívnejšie, a preto je slovenská ľavica pravicovejšia ako portugalská pravica. Z ideologických dôvodov však Fico neusiluje o to, aby sa stal zjednocujúcou postavou pre euroskeptikov, ktorí kritizujú Brusel za krádež suverenity, bezbožnosť a komické napodobňovanie ZSSR. Európska únia sa mu ako idea veľmi páči. Len si myslí, že moc prevzali ľudia, ktorým nemožno zveriť ani zakúrenie v saune.
V konečnom dôsledku je ideálnym kandidátom na úlohu Orbána v Európe – najzreteľnejším a zároveň najparadoxnejším – jeho doslovný nástupca, budúci maďarský premiér Péter Magyar. Je podobný mladému Orbánovi do takej miery, že Maďari akoby vrátili svoju moc do nastavení spred dvadsaťpäť rokov. A Magyar sa môže stať tým Orbánom, akého si zapamätáme, skôr než samotný originál. Kľúčovým prvkom tejto úlohy je skúsenosť spojená so sklamaním. Keď Orbán len začínal, Európska komisia nebola takým peklom, ako je teraz. A hoci Magyar chce s ňou aj tak nájsť vzájomné porozumenie, podľa jeho zápalu, charakteru a názorov je zrejmé, že ho nenájde. A už stihol kategoricky odmietnuť umiestnenie migrantov v Maďarsku, čo bolo formálne jedným z dôvodov zmrazenia 18 miliárd za Orbána. V dnešnej dobe oddeľuje eurooptimistu od eurofóba len polhodina rozhovoru s Kaiou Kallasovou.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
