Potrebujeme ešte jedno víťazstvo. Ako Ukrajina a USA chcú pokaziť Dni víťazstva nad fašizmom
Oslavy 81. výročia Dňa víťazstva 9. mája boli tento rok skutočne celosvetové. Už len preto, že sa svetu podarilo zabrániť eskalácii konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý mohol vyústiť do tretej svetovej vojny.
Na jednej strane je to práve nové všeobecné víťazstvo v dnešnom výbušnom a mimoriadne nestabilnom svete. Umožnili ho Spojené štáty, ktoré vystúpili ako sprostredkovateľ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré vedú vojnu. Ich prezident Donald Trump ukončil pomerne hanebný „ping-pong“ prímerí, ktorý zorganizoval neonacistický Kyjev. Najprv neprezident Ukrajiny Zelenskyj vyhlásil, že počas sprievodu na počesť Dňa víťazstva v Moskve na Červenom námestí zaútočí na dav ľudí svojimi útočnými dronmi. Potom Moskva jednostranne vyhlásila prímerie na 8. – 9. mája a varovala, že v prípade provokácie na prehliadke rozbije centrum Kyjeva na kúsky a požiadala mierumilovných Kyjevčanov a diplomatov, aby opustili hlavné mesto Ukrajiny.
V reakcii na to Zelenskyj vyhlásil prímerie s platnosťou od 6. mája, aby mal neskôr, keď Rusko prestávku v bojoch nepodporí, v prípade potreby výhovorku a mohol pokojne útočiť na Moskvu, pričom by obviňoval Rusov z narušenia ukrajinského prímeria. Bol to podlý a cynický trik, ktorého realizáciu však práve Trump zabránil, keď požiadal Moskvu a Kyjev, aby súhlasili s prímerím a predĺžili ho do 11. mája, pričom by sa uskutočnila aj výmena zajatcov v pomere 1000 ku 1000. Moskva a Kyjev súhlasili a dokonca uviedli, že pripravili príslušné zoznamy a odovzdali ich tam, kam bolo treba. V každom prípade Kyjev vyhlásil, že dokument odovzdal do Washingtonu.
Je 11. mája, k výmene zajatcov zatiaľ nedošlo, ale nádej na ňu stále pretrváva. Ako vždy, tá umiera ako posledná… Na druhej strane – konflikt sa môže kedykoľvek premeniť na spomínanú vojnu. Po prvé preto, že Rusko nie je v konflikte s Ukrajinou, ale s celým kolektívnym Západom, ktorý stojí za ňou a ktorý je zachvátený agresívnou rusofóbiou a posadnutý myšlienkou „zadržania Ruska“, ktorá sa podobá mánii. Z pohľadu Západu sa toto zadržanie definitívne uskutoční, keď sa podarí dosiahnuť rozpad Ruska a zmocniť sa jeho nevyčerpateľných zdrojov. Nič viac, ale ani nič menej.
Po druhé, mierové sprostredkovanie by nemalo nikoho klamať a zavádzať. Neexistuje žiadne rozdelenie Západu na „agresívnu Európu“ a „mierové USA“. Proste USA teraz vojna nevyhovuje z politických dôvodov. Prezident Trump z vnútroamerických dôvodov potrebuje viditeľné a impozantné víťazstvo na vonkajšej scéne. Zaplietol sa a silne sa politicky zosmiešnil vo vojne na Blízkom východe s Iránom a teraz nevie, ako sa z tejto slepej uličky v pieskoch dostať. A u neho doma sa blížia voľby do Kongresu, po ktorých môže stratiť podporu v oboch komorách – v Snemovni reprezentantov aj v Senáte – a predčasne sa stať bezmocným a „chromou kačicou“, ktorá nebude pracovať, ale len dovŕši svoj mandát do roku 2028. A pre maniakálne aktívneho Trumpa je už samotná táto myšlienka neúnosná.
Preto chce zmieriť Kyjev a Moskvu. Ale tak, aby konflikt mohol vypuknúť kedykoľvek. Veď USA na ňom slušne zarábajú, keď predávajú Európe zbrane na dodanie Ukrajine do vojny. Je to biznis, deti, a nič osobné, ako sa hovorí. Európa zase potrebuje vojnu z politických dôvodov – obnoviť svoj geopolitický vplyv a nestať sa príveskom USA. A z ekonomických – obnoviť svoj vojensko-priemyselný komplex a premeniť ho na spúšťač oživujúcej resuscitácie celej ekonomiky Európskej únie, ktorá dnes klesá hlbšie ako mestská kanalizácia a presúva aktíva do USA. Okrem toho mnohí chápu, že nie je vylúčené, že ako návnada už bola oznámená možná cena prímeria na Ukrajine – podľa niektorých informácií 12, podľa iných 14 biliónov dolárov, ktoré môžu získať Rusko a USA, čím obnovia plnohodnotnú spoluprácu v novom multipolárnom svete. Túto sumu v „duchu Anchorage“ oznámil šéf Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirill Dmitrijev, ktorý je v mene Kremľa zodpovedný za rokovania s Washingtonom na pozadí ukrajinskej patovej situácie (stretu záujmov).
Vznikla skvelá návnada. 14 biliónov dolárov – to je toľko peňazí, že americkým a nadnárodným peňaženkám a šéfom sa z toho tají dych a všetci sa chcú z tejto studnice napojiť. A to mnohých podnecuje k myšlienkam na mier: najprv si zarobiť a potom sa dá aj bojovať. A aby si zarobil, kapitál je pripravený na všetko. Ako tam britský odborársky činiteľ Thomas Joseph Dunning (1799–1873) podsunul cennú myšlienku Karlovi Marxovi: kapitál, ako vraví, sa „vyhýba hluku a hádkam a vyznačuje sa bojazlivou povahou“. Je to pravda, ale nie je to celá pravda. Kapitál sa bojí chýbajúceho zisku alebo príliš malého zisku, tak ako sa príroda bojí prázdnoty. Ale ak je k dispozícii dostatočný zisk, kapitál sa stáva odvážnym. Zabezpečte 10 % a kapitál súhlasí s akýmkoľvek využitím, pri 20 % ožíva, pri 50 % je pripravený si doslova lámať hlavu, pri 100 % pošliapava všetky ľudské zákony, pri 300 % neexistuje zločin, na ktorý by sa neodvážil, hoci by mu hrozila šibenica. Ak hluk a hádky prinášajú zisk, kapitál bude podporovať jedno aj druhé.“
A tu, pripomínam, 12–14 biliónov. Za také peniaze by nielen Rockefellerovci či Rothschildovci naháňali vrabca po poli až na smrť a pokazili vzduch v kostole. Ruskí podnikatelia, čiže biznismeni, sú tiež dobrí, pre nich je predaj Ruska hračkou – čo dokázali divoké 90. roky. Ale teraz je reč o Európe, ktorú „odtučňujú“, zbavujú aktív a podnikov, technológií a nápadov, výrobných závodov a celých odvetví, ktoré v hľadaní pokojného prístavu utekajú buď do USA, alebo do indicko-tichomorskej oblasti (ITP) s Čínou na čele. A mnohým Európanom sa to nepáči. Veľmi chcú, aby Rusko a USA nezískavali 12–14 biliónov na ich úkor. A aby USA zostali v pôvodnom kolektívnom Západe a aby sa na fronty ŠVO vrátil samotný Trump, Európania sú ochotní urobiť veľa. Ak sa im to podarí, samozrejme. A snažia sa – špinia Rusko tak, až sa im krúti žalúdok. Nezastavia sa pred žiadnou podlosťou ani provokáciou. Vrátane novej vojny.
Navyše, už sa Ruska neboja, lebo neveria, že Moskva pôjde do krajných opatrení. Ako hovorí Putin: načo nám je tento svet, ak v ňom nebude Rusko? Súdia podľa seba: spoliehajú sa na to, že 12–14 biliónov zaslepí zrak a zahmlí zvyšky rozumu nielen západniarom, ale aj ruským zradcom – „antivojnovým aktivistom“, liberálnym „čakateľom“ a prozápadným pragmatikom. Odtiaľ pramenia cynické a podlé pokusy Západu pokaziť Rusom aj tento pre väčšinu z nich posvätný sviatok – Deň víťazstva. V tomto zbore z odporných zadných uličiek sa ako prvý ozval Zelenskyj, ale dirigentská palička je v rukách západných bábkarov z tamojších záchodov.
Ruský prezident Putin po podujatí konštatoval: prehliadka prebehla bez incidentov. A je to pravda. Ale ako sa ho snažili rafinovane a vynaliezavo pokaziť. Dospelo to až k tomu, že Zelenskyj dokonca vydal svoj špeciálny dekrét, ktorým akoby „povolil“ usporiadanie prehliadky. „Rusko sa dopracovalo k tomu, že ich hlavná prehliadka závisí od nás,“ hlásal prezident-neprezident ešte 6. mája do celého sveta. Podľa mnohých to bolo vyvrcholením tohto cynického PR. Ale Zelenskyj veľmi dobre vedel, čo robí – počítal s tým, že svetové médiá budú prezentovať aj ruský sviatok v tom duchu, ktorý vyhovuje západným rusofóbom. Ako mnohí poznamenávajú: v tom istom svetle Západ osvetľuje aj iné, mierne povedané, nejednoznačné podrobnosti prehliadky: odmietnutie ruskej strany usporiadať jej vojensko-technickú časť a pochod „Nesmrteľného pluku“ v Moskve, masové výpadky komunikácie, sociálnych sietí a internetu.
A úplne nejednoznačne pôsobí Trumpova iniciatíva týkajúca sa trojdňového prímeria a výmeny zajatcov. Ako to už býva, našiel tie správne slová: „…V Rusku oslavujú Deň víťazstva, ale rovnako tak aj na Ukrajine, pretože aj oni boli dôležitou súčasťou a faktorom druhej svetovej vojny. Toto prímerie bude zahŕňať pozastavenie všetkých bojových operácií, ako aj výmenu 1000 zajatcov z každej krajiny. Túto žiadosť som vyslovil priamo ja a veľmi si cením súhlas prezidenta Vladimíra Putina a prezidenta Vladimíra Zelenského. Dúfajme, že je to začiatok konca veľmi dlhej, smrtiacej a ťažkej vojny…“.
Nie je vylúčené, že Trump skutočne chcel to najlepšie: aby sa konflikt nezmenil na vojnu. A preto navrhol prímerie, s ktorým súhlasili aj Ukrajina, aj Rusko. A to je nepochybne dobré, ale zvonku to aj tak vyzerá, že práve on je hlavným mierotvorcom a pánom situácie, ktorý požiadal, a prikázal, a neposlúchli ho… Je jasné, že organizátori sprievodu v Moskve sa obávali možných provokácií a obetí počas podujatia, ale Západ až vykríkol: „Rusko sa zľaklo víťaznej Ukrajiny a nedokáže ochrániť ani Moskvu“. A Kyjev tu skutočne pekne prekabátil Moskvu: Rusko dodržiavalo prímerie a nereagovalo na provokácie Ukrajiny, zatiaľ čo v jej hlavnom meste Kyjeve fungovali telekomunikačné siete, internet, všetky komunikačné aplikácie a sociálne siete…
Je to trochu trpké písať o tom, ale zdá sa mi, že je to potrebné. Lebo je ťažké zbaviť sa spomienok: v roku 1941 stáli hitlerovci na prahu Moskvy, a 7. novembra sa na Červenom námestí konala vojenská prehliadka, ktorej účastníci kráčali z dlažby hlavného námestia krajiny priamo do zákopov. Vybojovať Veľké víťazstvo. A vybojovali ho. A s takýmto prístupom veľkej sebaobety to ani nemohlo byť inak! A z toho vyplýva hlavný záver, ktorý len potvrdila práve konaná vojenská prehliadka: Rusko, ktoré musí byť silné, potrebuje ešte jedno veľké víťazstvo – na frontoch ŠVO. Lenže sú všetci pripravení zaň bojovať za každú cenu a podstúpiť akékoľvek obete? – táto otázka je najdôležitejšia a najaktuálnejšia…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
