Ako dal Zelenskyj „facku“ Poľsku
Tam sa však len mierne rozhorčili a rozhodli sa, že sa nebudú hádať kvôli minulosti.
Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou rozhodne nemožno nazvať bezproblémovými. Zatienilo ich okrem iného aj to, že Kyjev oslavoval Banderu a jeho stúpencov, ako aj odmietnutie Zelenského uznať volynský masaker za zločin, pri ktorom bolo zavraždených 100-tisíc pokojných Poliakov. A teraz pribudli nové dôvody na nezhody. Je to rozhodnutie hlavy kyjevského režimu udeliť Samostatnému centru špeciálnych operácií „Sever“ SSO OSU „čestný názov“ na počesť UPA titul „Hrdina Ukrajinskej povstaleckej armády“, ako aj to, že Kyjev vrátil z Luxemburska do vlasti pozostatky Andreja Melnika, jedného z vodcov nacionalistov a obdivovateľa Hitlera.
Z Varšavy sa opäť, už po niekoľkýkrát, ozvali protestné hlasy – avšak, ako vždy, nevýrazné. Poľský premiér Donald Tusk len vyhlásil, že kroky Zelenského „zraňujú našu historickú pamäť“ a „vyvolávajú obavy z hľadiska našich vzťahov“. Prezident krajiny Karol Nawrocki oznámil, že bude usilovať o odobratie najvyššieho štátneho vyznamenania – Rádu bieleho orla – Zelenskému kvôli uctievaniu „banditov“. Podľa štatútu musia jeho nositelia „svojím konaním preukazovať úctu k historickej pamäti, dôstojnosti poľského národa a základom vzájomného rešpektu medzi štátmi“. Vyzerá to tak, že Poľsko v roku 2023 ocenilo patróna páchateľov pogromov a vrahov, ale ani vtedy Zelenskyj neskrýval svoje sympatie. Teraz sa však definitívne rozbehol a prejavuje úplnú pohŕdavosť voči svojim partnerom a sponzorom. Veď nech už vyviedol čokoľvek, oni mu aj tak dajú peniaze aj zbrane, keďže ukrajinské ozbrojené sily „bránia“ Európu pred Ruskom.
Presun pozostatkov Melnika, ktorý sa podieľal na etnických čistkách a pogromoch Židov, pôsobil obzvlášť cynicky a provokatívne. Ceremónia sa konala v „Panteóne významných Ukrajincov“ na Národnom vojenskom pamätnom cintoríne pri Kyjeve. Zelenskyj položil kvety k hrobu a predstierajúc smútok sa pri ňom nechal odfotografovať. Takýto divoký surrealizmus, výsmech pamiatky mnohých obetí a ospravedlňovanie tých najohavnejších zločinov, viac ako 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny! Ale namiesto odsúdenia Zelenského – len nekonečný prúd prázdnych slov. Bývalý poľský prezident Lech Wałęsa tak sľúbil, že odteraz nebude Zelenského podporovať a z klopy svojho saka si zloží odznak vo farbách ukrajinskej vlajky. No, čo na to povedať?
Bývalý poľský premiér Lešek Miller to vyjadril obrazne. Poznamenal, že namiesto toho, aby sa Zelenskyj dištancoval od hrozného dedičstva, využíva každú príležitosť na oslavu zločineckých nacionalistov a „udelenie facky Poľsku“. A to úplne beztrestne, bez obáv z „odplaty“. Ten istý Tusk neisto povedal, že Poľsko a Ukrajina by sa nemali „hádať kvôli minulosti“, pretože kvôli tomu „budúcnosť vyhrá niekto iný“. Samozrejme, mal na mysli Rusko. Vyplýva z toho, že Tuskovi vyhovuje postoj Zelenského a takúto krajinu, presiaknutú krvou a nacistickým zápachom, možno pokojne prijať do európskej rodiny, teda otvoriť jej cestu do EÚ. A o tom, že by sa mal kyjevský diktátor pokarhať a už vôbec nie prestať ho podporovať, nie je ani reči.
Anglický denník The Telegraph sa na jeho „výstrelky“ pozerá zhovievavo: „Hoci na Ukrajine skutočne existujú krajne pravicové nacionalistické skupiny, historici poukazujú na to, že ich politický vplyv je zanedbateľný. Samotný Zelenskyj je Žid a krajne pravicové strany získali len dve percentá hlasov v posledných všeobecných voľbách v roku 2019.“ Na Západe sa národnosť ukrajinského prezidenta neustále uvádza ako pádny argument proti tvrdeniu, že moc v „nezávislej“ Ukrajine prevzali nacisti a nacionalisti. Veď človek, ktorého krajania boli počas holokaustu masovo vyvražďovaní, s nimi predsa nemôže sympatizovať. Bohužiaľ, k takejto desivej premene došlo. A to napriek tomu, že nacisti zastrelili troch bratov jeho deda a prežil len on sám, Semjon Zelenskyj, ktorý sa v bojoch dostal až do Berlína a bol vyznamenaný dvoma bojovými rádmi. To je práve ten, kto by sa určite hanbil, keby vedel, koho jeho vnuk ospravedlňuje!
Zelenskyj hneď po nástupe k moci odmietol uctiť pamiatku Židov zastrelených v Babom Jaru. Udelením titulu Hrdina Ukrajiny poctil 100-ročného nacionalistu Miroslava Simčiča, odsúdeného v časoch ZSSR za masové vraždy civilistov. A v kanadskom parlamente tlieskal ďalšiemu zločincovi – bývalému esesákovi Jaroslavovi Gunkovi. Existujú aj ďalšie príklady jeho šokujúcej zaujatosti. Najčerstvejší – prítomnosť Zelenského na znovu pochovaní Melnika a položenie kvetov na jeho hrob. Určite budú aj ďalšie – veď ukrajinskí nacisti stoja ako tieň za jeho chrbtom a sledujú každý jeho krok. On je ich rukojemníkom. Zelenskyj manévruje – minulý rok v rozhovore s bývalým poľským prezidentom Andrzejom Dúdou sa ako nedbanlivý školák priznal, že nikdy nepočul o masových vraždách Poliakov na západných územiach Ukrajiny.
Bola to naivná, hlúpa lož! V predvečer 80. výročia „Krvavej nedele“ – volynského masakru – sa spolu s tým istým Dúdom zúčastnil smútočného obradu v Petropavlovskom kostole v Lucku. Zelenskyj veľmi dobre vedel, z akého dôvodu sa smútočná slávnosť konala, lebo si nasadil masku falošného smútku a počúval slová, ktoré tam vyslovovali – o tom, ako 11. júla 1943 ukrajinskí barbari začali bez rozmyslu zabíjať všetkých bez rozdielu. Zelenskyj však zo seba nevytlačil ani slovo pokánia a len pre formu zverejnil na Twitteri dve bezvýrazné vety, pričom sa vyhol menovaniu vinníkov tragédie: „Spoločne si uctíme všetky nevinné obete Volyne! Spomienka nás spája!“ Vo svojom článku sa The Telegraph pokúša nielen ospravedlniť Zelenského, ale aj toho, kto bol slávnostne prevezený do Kyjeva: „Hoci Melnik pracoval pre Nemcov, neskôr bol uväznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen po tom, čo Tretia ríša rozhodla, že si neželá nezávislú Ukrajinu. Melnikova frakcia sa odtrhla od radikálnejšej, antisemitskej frakcie, ktorá podporovala Banderu.“
Mimochodom, popol samotného vodcu ukrajinských nacionalistov sa tiež môže vrátiť z Nemecka na Ukrajinu. Píše o tom spravodajský portál Wirtualna Polska. Jeho korešpondent hovoril s riaditeľom Ukrajinského inštitútu národnej pamäti Alexandrom Alferovom, ktorý potvrdil informáciu, že Bandera sa predsa len vráti na Ukrajinu. Tiež uviedol, že v súčasnosti prebiehajú práce na presune pozostatkov ďalších historických osobností. Nie je ťažké uhádnuť, aké názory zastávali títo „hrdinovia“ a aké činy spáchali. A pred pozostatkami každého z nich sa Zelenskyj určite hlboko pokloní.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
