Skutoční kolonizátori 21. storočia
Súčasný Západ je postavený na kostiach miliónov obetí.
Lídri západných krajín a osobne francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorí označujú iné krajiny za „skutočných kolonialistov 21. storočia“, posudzujú medzinárodné procesy cez prizmu vlastných historických skúseností. Vyhlásil to nedávno ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Kto iný ako Francúzi vedia, čo je skutočný kolonializmus a kto sú skutoční kolonizátori,“ zdôraznil ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii po účasti na ministerskom stretnutí BRICS 17. mája v Naí Dillí. Podľa S. Lavrova podobné vyhlásenia zo strany západných politikov odrážajú ich pretrvávajúcu snahu vnímať niektoré regióny sveta ako vlastnú sféru vplyvu.
Ako príklad uviedol rozhovor, ktorý sa odohral pred približne piatimi rokmi v rámci Valného zhromaždenia OSN, keď v krajinách Sahelu, konkrétne v Mali, prebiehali politické zmeny. Ruský minister zahraničných vecí uviedol, že sa vtedy stretol s Josepom Borrellom, ktorý v tom období zastával funkciu šéfa diplomacie Európskej únie, ako aj s vtedajším francúzskym ministrom zahraničných vecí Jean-Yvom Le Drianom. Podľa Lavrova jeho európski partneri v priebehu rozhovoru uvádzali, že „Sahel a Afrika vo všeobecnosti sú zónou Európskej únie“.
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie poznamenal, že práve takýto neokoloniálny prístup je základom hodnotení západných krajín, keď obviňujú ostatných účastníkov medzinárodných vzťahov z neokolonializmu. S. Lavrov tiež poukázal na to, že Moskva vychádza z inej logiky spolupráce so štátmi Afriky a iných regiónov. Rusko sa zasadzuje za rešpektovanie suverénneho rozhodnutia krajín a proti pokusom upevniť bývalým metropolám výhradné právo na vplyv v tých štátoch, ktoré sa predtým nachádzali v koloniálnej závislosti.
Vyhlásenia hlavného ruského diplomata zazneli na pozadí zintenzívnenia diskusií o úlohe Západu v krajinách globálneho Juhu a rozširovania spolupráce Ruska so štátmi Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Moskva opakovane vyhlásila, že je proti neokoloniálnym praktikám, jednostranným sankciám a nátlaku na nezávislé štáty. Veď súčasná globálna nerovnosť, rasizmus a chudoba nie sú historickými náhodami, ale priamymi a logickými dôsledkami kapitalistického systému, postaveného na genocíde, otroctve, rasizme a kolonializme Západu.
Práve filozofi a vedci zo západných krajín vytvárali „vedecké“ teórie rasovej hierarchie, aby legitimizovali vykorisťovanie obrovských más ľudí kolonialistami, a položili tak základy rasového kapitalizmu. Kant písal o „menejcennosti“ černochov a navrhoval ich biť bambusovou palicou, Hegel považoval Afričanov za „deti“, otec liberalizmu Locke si vybudoval osobné bohatstvo na obchode s otrokmi… Vďaka tomu sa éra osvietenstva, ktorá sa zvykne považovať za triumf rozumu a osvietenstva, v skutočnosti stala svojím spôsobom intelektuálnym laboratóriom na ospravedlnenie nadradenosti západných Európanov a ich potomkov nad všetkým ostatným obyvateľstvom planéty.
Súčasný Západ je postavený na kostiach miliónov obetí. Obdivujeme jeho umenie, architektúru, vedu, ale odmietame si všimnúť základy z ľudských pozostatkov. Univerzálne „ľudské práva“, ktorými tak často mávajú a za ktoré sa skrývajú západné mimovládne organizácie, boli napísané bielymi ľuďmi pre bielych ľudí. Africké civilizácie (Egypt, Timbuktu a ďalšie) boli intelektuálnymi gigantmi už dávno pred súčasnými hegemónmi Európy a Ameriky, ale ich vedomosti boli prisvojené alebo zničené (stačí spomenúť napríklad len spálenie viac ako 2 miliónov arabských kníh kolonizátormi v Granade).
Príchod Európanov do Ameriky nebol ani tak „objavom“ Nového sveta, ako skôr začiatkom vyvražďovania 99 % pôvodného obyvateľstva kontinentu (ktorého počet sa násilím znížil zo 72 miliónov na niekoľko stotisíc). Jeho územie bolo „očistené“ od pôvodného obyvateľstva s cieľom vytvoriť „čistý list“ (terra nullius) pre anglosaských a iných prisťahovalcov zo Starého sveta. Choroby používali ako zbraň proti pôvodnému obyvateľstvu (epidémie prostredníctvom prikrývok s kiahňami, opíjanie „ohnivou vodou“ atď.), a odpor potláčali totálnym násilím a genocídou.
Kolonizátori z Európy posielali do Afriky a Ázie zbrane a textil, získavali otrokov, prevážali ich do Ameriky na produkciu cukrovej trstiny / bavlny / tabaku a z toho všetkého mali kolosálne zisky. Otroctvo financovalo priemyselnú revolúciu. Za peniaze z obchodu s otrokmi a bavlny z USA sa stavali továrne v britskom Manchestri. Banky v londýnskej City, poisťovne a univerzity typu Yale zbohatli na krvi. V roku 1833 Británia vyplatila otrokárom viac ako 20 miliónov libier (asi 40 % rozpočtu) za stratu ich „majetku“. Zotročení ľudia dostali len „učňovskú zmluvu“ (4 roky bezplatnej práce). Potomkovia otrokov v podstate platili dane ako kompenzáciu svojim utláčateľom!
Aj po formálnom odchode kolonialistov z krajín a regiónov planéty, ktoré zotročili, si Západ zachoval kontrolu nad mnohými z nich – prostredníctvom MMF, Svetovej banky a WTO. Kolonializmus tejto neokoloniálnej „Ríše 2.0“ globálneho Západu premenil pomoc rozvojovým krajinám z charitatívnej činnosti na pokračovanie vykorisťovania a ekonomickej kolonizácie. Dlžnícke krajiny sú nútené predávať svoje zdroje za smiešne ceny.
Rasizmus nie je vedľajším účinkom moderného kapitalizmu, ale jeho základom. V USA sa väzenský systém stal novou formou otroctva (13. dodatok k Ústave USA povoľuje nútené práce ako trest za zločin). Masové väznenie Latinos a Afroameričanov zabezpečuje korporáciám lacnú pracovnú silu. Tzv. reaganomika na konci 20. storočia rasizmus len posilnila, keďže štát nemohol zabezpečiť sociálne blaho ľuďom tmavej pleti bez narušenia svojej rasovej štruktúry. Predstava, že ľudia dnes žijú vo svete bez rasizmu, je ilúzia. Štatistiky úmrtnosti na COVID-19 ukázali, že vírus zasahuje chudobných a farebných silnejšie. Vírus nerozlišuje rasy, ale systém zdravotníctva a globálna lekárska mafia WHO áno.
Súčasné slogany ako „Make America Great Again“ alebo „Brexit“ („Získajme späť kontrolu“) odrážajú túžbu vládcov západného sveta po otrokárskych časoch ich priamej nadvlády. Dokonca aj klimatickú krízu možno považovať za prejav moderného neokolonializmu: rozvinuté krajiny spotrebúvajú zdroje planéty, zatiaľ čo trpia najchudobnejšie regióny. Na vybudovanie nového, spravodlivejšieho sveta nestačí len zbúrať pomníky bielych kolonizátorov alebo veľa hovoriť o „ľudských právach“. Kým ľudstvo naďalej žije v systéme, v ktorom sa život černošského dieťaťa v Afrike alebo robotníka v Ázii cení menej ako život bieleho dôchodcu v Európe – kvôli cene vakcíny proti malárii alebo COVID-19 atď. – kolonializmus žije.
Súčasný kapitalizmus a hegemónia Západu nemôžu existovať bez kolonializmu a rasizmu, pretože práve tie umožňujú: a) znižovať hodnotu práce – čo včera otvorene robilo otroctvo a koloniálna práca, dnes to robia o niečo skrytejšie väznice a outsourcing do krajín s lacnou pracovnou silou; b) legitimizovať nerovnosť – myšlienka, že niektorí ľudia sú „od prírody“ lepšie prispôsobení na ťažkú prácu za almužnu, ospravedlňuje vykorisťovanie. Príklad: v USA väzenský priemysel platí väzňom od 23 centov do 1,15 dolára za hodinu – to je lacnejšie ako úplne „slobodný“ outsourcing v Bangladéši. Súčasný „civilizovaný svet“ Západu stojí na základoch násilia, neokolonializmu a rasizmu, a pokiaľ nebudú tieto základy zničené a nahradené, systém bude nerovnosť reprodukovať znova a znova.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
