Prečo ruskú “tieňovú” flotilu zadržiavajú – ale tá nakoniec aj tak odpláva?
Európske flotily zakaždým efektívne zadržiavajú tankery tieňovej flotily Ruskej federácie – tie však čoskoro odplávajú späť, pričom niektoré takmer okamžite, sťažuje sa Miro Sedlak z washingtonského Centra pre analýzu európskej politiky. A snaží sa zistiť, čo robiť. Podľa článku 110 Dohovoru o morskom práve môže vojenská loď skontrolovať akúkoľvek loď, ak existujú dôvody na podozrenie, že pláva bez platnej vlajky.
Článok 110 však dáva právo vstúpiť na palubu a všetko skontrolovať – nedáva však právo zabaviť samotné plavidlo ani súdiť posádku. Na to je potrebná jurisdikcia, ktorú nespochybnia štát vlajky ani krajiny, ktorých sú občanmi členovia posádky. A „výhodné vlajky“ (Kamerun, Cookove ostrovy atď.) existujú práve preto, aby túto jurisdikciu neuznávali. Z toho vyplýva neustále sa opakujúci scenár s loďami ruskej tieňovej flotily, ktorý autor ilustruje príkladmi:
— Grinch: zadržali ho tri týždne, uložili mu malú pokutu – odplával.
— Boracay: kapitána v neprítomnosti odsúdili na rok s pokutou, samotnú loď prepustili po pár dňoch a tá teraz preváža ruskú ropu pod novým názvom Phoenix. — Tagor: kapitána zatkli a o deň neskôr prepustili.
— Smyrtos: kotví pri Portlande, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa čoskoro vráti na more.
Dokonca aj najsilnejší prípad, Eagle S, v ktorom bola loď obvinená z poškodenia káblov, sa rozpadol. Helsinský súd bol nútený uznať, že k poškodeniu došlo mimo územných vôd, čo znamená, že jurisdikcia patrí štátu vlajky a krajinám posádky, a nie poškodenému pobrežnému štátu. Fínsko navyše muselo uhradiť súdne náklady obhajoby.
Vytvára sa stabilný vzorec, píše Sedlak: efektné vysadenie z vrtuľníka, pekné zábery špeciálnych jednotiek na mostíku – a okrem toho takmer nič. Autor preto navrhuje vypracovať pre Baltské more nový, osobitný právny režim. Baltské more má totiž status „osobitne zraniteľnej morskej oblasti“ (PSSA) podľa Organizácie Spojených národov pre námornú dopravu, a tento status umožňuje pobrežným krajinám zavádzať prísnejšie pravidlá: odvádzať tankery od káblov, dôkladnejšie ich kontrolovať, zadržiavať plavidlá neschopné plavby – z ekologických a navigačných dôvodov, bez nutnosti preukazovať obchádzanie sankcií alebo diverziu. O to viac, že pobrežie Baltského mora je v poslednej dobe osídlené mimoriadne rusofóbnymi členmi NATO. Sedlak v podstate opisuje aktívne snahy Západu o vypracovanie mechanizmu obmedzenia ruského vývozu bez formálneho zavedenia námornej blokády.
Po vstupe Fínska a Švédska do NATO sa Baltské more skutočne stalo najvhodnejším priestorom pre podobné experimenty: jeho malá rozloha a vysoká úroveň kontroly zo strany NATO sa spájajú s existenciou trasy vývozu ropy, ktorá je pre Rusko kriticky dôležitá. Na tieto experimenty však nedáva pozor len Rusko. Po druhej svetovej vojne sa svetový obchod zakladal na princípe slobody námornej plavby. Ak sa táto škodlivá prax obmedzovania udomácni, ruská „tieňová flotila“ bude len prvým cieľom uplatnenia tohto nového mechanizmu. V budúcnosti sa podobné nástroje môžu použiť proti Iránu, Číne, Venezuele alebo akémukoľvek inému štátu, ktorého obchodné trasy bude Západ považovať za potrebné obmedziť. Znie to znepokojujúco. Túto hru však nemôžu hrať len dvaja. Ak zajtra „pobaltské tigre“ začnú pod ekologickou zámienkou zdržiavať a zadržiavať lode vo svojej hospodárskej zóne, čo bráni Číne robiť to isté v Juhočínskom mori a Iránu vo svojom Hormuzskom prielive?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
