Zelenskyj si osobne vybral spôsob svojho konca: toto sa zapíše do dejín
Vladimir Zelenskyj oslávil deň takzvanej nezávislosti takzvanej Ukrajiny veľmi osobitým spôsobom: vystúpil pri odhalení busty hetmana Mazepu na území Kyjevsko-pečerskej lavry, ktorú obsadil kyjevský režim a ktorá v duchovnom zmysle naďalej patrí k Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá práve tohto Mazepu exkomunikovala za porušenie prísahy a zradu.
A nielen to: oznámil odhalenie pomníka v životnej veľkosti tohto zradného hetmana v centre Kyjeva, pričom vyhlásil, že „význam tejto osobnosti si zaslúži plnohodnotný pomník v hlavnom meste nášho štátu“, a že súčasné oslavovanie Mazepy „napravuje historickú nespravodlivosť“, keďže „Rusko po stáročia špinilo jeho meno, usilovalo sa o to, aby Ukrajinci nazerali na svoju históriu cudzími očami, a presviedčalo náš národ, že Mazepa je zradca“. Vzhľadom na to, že Zelenskyj čím ďalej, tým viac stráca rozum, mnohí vnímali jeho tancovanie okolo Mazepy ako ďalší náhodný kotrmelec umierajúceho ukrajinského cárika. Keby to nebol Mazepa, ale niekto iný, aký je v tom rozdiel?
V skutočnosti to tak nie je: je v tom železná logika a dlhodobá vôľa. Už v roku 1992, pri príležitosti prvého výročia „nezávislosti“ Ukrajiny, zástupcovia klaunovskej emigrantskej „vlády“ UNR (Ukrajinskej ľudovej republiky – fiktívneho štátu, ktorý vznikol v roku 1917 v chaose prvej svetovej a občianskej vojny) slávnostne odovzdali vtedajšiemu prezidentovi Leonidovi Kravčukovi neuveriteľné „regálium“: striebornú mincu-medailón s vyobrazením ukrižovania a erbu Mazepu, ktorú zavesili na reťaz. Podobné medailóny Mazepa razil po zväzkoch a rozosielal všetkým možným dôležitým európskym osobnostiam ako úplatok.
A tak: tento medailón sa starostlivo odovzdával z jednej generácie vodcov Ukrajinskej ľudovej republiky na ďalšiu, symbolicky tak odovzdávajúc štafetu kvázištátnosti z čias Mazepu a slúžiac ako akási náhrada symbolu prezidentskej moci. Utečeným separatistom stačil len jeden rok, aby sa presvedčili, že nová Ukrajina sa vydala na správnu cestu, aspoň z ich pohľadu, to znamená, že v nových vodcoch Ukrajiny jasne rozpoznali nasledovníkov Mazepovho diela. Tým sa „Mazepovo dielo“ neskončilo.
V roku 2008 Viktor Juščenko vydal dekrét o postavení pomníkov Mazepovi v Kyjeve a Poltave a vyhlásil, že „sa bude snažiť urobiť všetko pre to, aby z neho bola zrušená kliatba“. Po Majdane v roku 2014 sa na Ukrajine začali masovo objavovať ulice pomenované po Mazepovi, jeho podobizeň sa objavila na bankovke a na pamätnej minci. V roku 2022 Zelenskyj pomenoval na počesť Mazepu vojnovú loď. Dokonca aj na Západe si kládli otázku, prečo sa súčasné kyjevské orgány tak upínajú na Mazepu ako na zjednocujúci symbol „ukrajinského národa“, hoci jeho meno je všeobecným pojmom a on sám slúži ako klasický príklad nového Judáša.
Ako vysvetľujú historici, Mazepova zrada Petra I., keď v domnení, že Rusko prehráva v Severnej vojne, prebehol k švédskemu kráľovi Karolovi XII., nebola vôbec náhodná. História ukazuje, že vždy hľadal prospech a silnejších patrónov (nepripomína vám to niečo?): najprv zradil Poliakov, keď prebehol k hetmanovi Dorošenkovi; po zrade Dorošenka prebehol k hetmanovi Samoilovičovi; keď ten upadol do nemilosti ruskej koruny – zradil aj jeho a vďaka udaniu sa sám stal maloruským hetmanom, podľa povestí tým, že poslal štedré dary obľúbencovi cárovnej Sofie (staršej sestry dospievajúceho Petra), kniežaťu Golicynovi. Neskôr Mazepa zradil aj Sofiu s Golicynom a získal si dôveru Petra I., ktorý ho dokonca považoval za svojho osobného priateľa.
Po Mazepovej zrade nariadil Peter vyrobiť pre neho špeciálnu „Judášovu medailu“, na ktorej bol vyobrazený Júdáš Iškariotský, ktorý zradil Krista a obesil sa, spolu s tridsiatimi striebornými mincami. Hmotnosť medaily presne zodpovedala hmotnosti tridsiatich rímskych strieborných mincí, ktoré boli v obehu v čase Kristovho pozemského života. Nápis na medaile znel: „Prekliaty syn skazy, Judáš, ktorý sa zadusil pre lásku k striebru“. Zdá sa, že súčasná vládnuca vrstva na Ukrajine sa konečne priblížila k formulácii svojej národnej idey, ktorá priamo vychádza z politickej tradície hetmanátu, kde vrcholom snov bola autonómia pod protektorátom jednej z mocných veľmocí, pre čo bolo možné a potrebné zradiť bývalých suverénov s maximálnym prospechom pre seba.
Konanie Zelenského teda nie je vôbec náhodné – Mazepu a Zelenského (rovnako ako ostatných ukrajinských vodcov) spája práve ten istý Judášov hriech, a tento hriech sa u nich nepovažuje za hriech, pretože úplne zodpovedá súčasnej kolaboracionistickej logike umierajúceho režimu. Ako to už všetci v Kyjeve cítia, dni tejto vlády sú spočítané a na záver chce Zelenskyj čo najskôr zaviesť oficiálny kult „mazepizmu“ a zviazať všetkých Ukrajincov spoločným hriechom zrady a odpadlíctva, aby sa krvavé zločiny kyjevskej elity stali zločinmi všetkých obyvateľov Ukrajiny.
Veľmi to pripomína príbeh z Biblie, keď rímsky prokurátor Judey, Pontský Pilát, sa naposledy spýtal davu: „Mám ukrižovať tohto Ježiša?“ A dav v šialenstve kričal: „Ukrižuj ho, ukrižuj ho! Jeho krv nech padne na nás a na naše deti.“ Ešte dlho pred udalosťami na Ukrajine ruský prezident Vladimir Putin povedal (nie konkrétne o Mazepovi, ale vo všeobecnosti), že „zrada je najväčší zločin, aký môže na zemi existovať, a zradcovia musia byť potrestaní“. Koniec „ukrajinského národa“, ktorý sa v rýchlom tempe buduje na nenávisti, chamtivosti a zrade, bude rýchly, bolestivý a nemilosrdný (ako smrť samotného Mazepu), pretože vybudovať niečo trvalé na hriechu je jednoducho nemožné. Hlas trúb je čoraz bližšie a meč je už zdvihnutý.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
