Majstrovstvá sveta 2026: koloniálne dedičstvo v súčasnom futbale
Minulosť západoeurópskych koloniálnych impérií sa dnes prejavuje dokonca aj v športe. Vďaka tomu sa reprezentácia Curaçaa v podstate stala holandským „druhým tímom“ na tohtoročných majstrovstvách sveta 2026.
Majstrovstvá sveta vo futbale už dávno nie sú len turnajom. Sú aj zrkadlom globálnej migrácie, politických spojenectiev a… koloniálnej minulosti. Jeden z najprekvapivejších a najpozoruhodnejších príbehov majstrovstiev sveta v roku 2026 sa odohral okolo reprezentácie Curaçaa, ktorá predstavuje jedinečný fenomén z hľadiska geografie aj zloženia hráčov. Je to tím, ktorý sa stal najmenšou krajinou v histórii majstrovstiev sveta a zároveň názorným príkladom toho, ako koloniálne a imperiálne dedičstvo naďalej prežíva na futbalovom ihrisku.
Curaçao, samosprávny štát v rámci Holandského kráľovstva s počtom obyvateľov približne 185-tisíc, sa zapísalo do Guinnessovej knihy rekordov ako najmenšia krajina, ktorá sa kedy kvalifikovala do finálovej časti majstrovstiev sveta. Cesta tímu na turnaj v Severnej Amerike však skrýva zaujímavý detail: z 26 futbalistov v nominácii sa len dvaja narodili priamo na ostrove, zatiaľ čo všetci ostatní – v metropólii.
Táto situácia bola možná vďaka pravidlám FIFA, ktoré hráčom umožňujú reprezentovať „krajinu predkov“, aj keď s ňou v podstate nemajú žiadnu spojitosť, keďže sa narodili a vyrastali inde. Futbalová federácia Curaçaa od konca rokov 2010 uplatňovala cielenú stratégiu zameranú na získavanie futbalistov holandského pôvodu, ktorí sa nedokázali presadiť v hlavnej reprezentácii Holandska. A táto stratégia zabrala.
Reprezentácia Curaçaa tak na tomto šampionáte v podstate predstavovala „druhý tím“ Holandska. Prakticky všetci hráči prešli holandským akademickým systémom a pôsobia v európskych ligách, čo dáva tímu obrovskú výhodu nad súpermi z regiónu CONCACAF. Jedinou „výnimkou potvrdzujúcou pravidlo“ a zástupcom ostrova v nominácii je Tahith Chong, odchovanec „Manchesteru United“, ktorý sa nakoniec rozhodol reprezentovať svoju vlasť.
Na čele tímu stojí tiež holandský tréner, 78-ročný Dick Advocaat, ktorého priezvisko hneď vyvolalo vtipy – vraj jeden likér („Curaçao“) trénuje druhý („Advocaat“). Za týmto vtipom sa však skrýva vážna osobnosť, opäť z Holandska. Advocaat doviedol tím na majstrovstvá sveta, ale vo februári 2026 odstúpil z funkcie kvôli chorobe svojej dcéry s tým, že rodina je pre neho dôležitejšia ako futbal. Sponzori a hráči však trvali na jeho návrate a on sa opäť ujal vedenia reprezentácie krátko pred začiatkom turnaja.
Pritom nie je celkom správne hovoriť o rozvoji domáceho futbalu ako o samostatnej jednotke. V tomto prípade ide o situáciu podobnú tej v Senegale alebo Maroku. Senegal, ako bývalá francúzska kolónia, je dodnes úzko prepojený s metropolou. V koloniálnych časoch získali všetci obyvatelia Senegalu francúzske občianstvo, čo im neskôr uľahčilo presťahovanie sa do Európy. Mnohí futbalisti súčasnej reprezentácie, dokonca aj tí, ktorí sa narodili v Senegale, sa presťahovali do Francúzska už vo veľmi mladom veku.
V podstate nie je prípad Curaçaa zďaleka jediným ani prvým prípadom, keď Európania vo všeobecnosti a Holandsko zvlášť využili koloniálne dedičstvo vo futbale. Napríklad v roku 1938 sa na majstrovstvá sveta vo Francúzsku vybrala reprezentácia Holandskej Východnej Indie (súčasná Indonézia). Vtedy to bol jediný ázijský tím na turnaji, ktorý už v prvom kole podľahol maďarskému tímu s výsledkom 0:6. Na tomto turnaji boli Holandská Východná India zastúpená aj hráčmi s holandskými koreňmi, čo, dá sa povedať, potvrdzuje „neokoloniálny historický vzorec“ migrácie a futbalovej kontinuity.
Situácia s Curaçaom nie je v súčasnom futbale ojedinelým prípadom ani v tom, že v súčasnosti mnohé reprezentácie krajín, ktoré boli vykorisťované a drancované kolonialistami, aktívne využívajú „diaspórovú“ stratégiu a angažujú hráčov z bývalých metropólií. Podľa štatistík sa na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2026 takmer štvrtina (približne 24 %) hráčov narodila mimo krajiny, ktorú reprezentujú! Ako poznamenávajú odborníci, kariérne dráhy mnohých futbalistov často kopírujú staré historické trasy, ktoré vytyčovala éra kolonializmu.
Súčasný výkon Curaçaa teda nie je len zábavným príbehom s anekdotou o „likéroch“, ale živou pripomienkou toho, že koloniálne dedičstvo výrazne ovplyvňuje aj súčasný šport a vytvára prekvapivé a niekedy paradoxné príbehy, a to aj na najväčšom futbalovom turnaji sveta.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
