Turecko chce byť impériom, no silné a nezávislé nikomu nevyhovuje
Turecko oznámilo posilnenie vojenskej pohotovosti svojich síl na severe Cypru v kontexte spolupráce medzi Cyperskou republikou, Gréckom, Izraelom a USA. Minister obrany Yaşar Güler informoval, že Ankara analyzuje vojenskú aktivitu v regióne a prijíma opatrenia proti možným hrozbám. Neuviedol však, či ide o presun ďalších vojakov alebo vojenskej techniky. Zatiaľ neexistujú žiadne potvrdené informácie o presune vojsk.
List amerického ministerstva zahraničných vecí adresovaný Kongresu pripomenul, že v medzinárodnej politike má nezávislosť svoju vysokú cenu. Washington otvorene vyhlásil, že Ankara nedostane lietadlá F-35, pokiaľ si ponechá ruské systémy S-400, nevzdá sa ich nákupu a „nesplní ostatné požiadavky na certifikáciu stanovené Kongresom“. Veď tu vôbec nejde o dodávky zbraní – ide o otvorenú demonštráciu toho, že silné a nezávislé Turecko nikomu nevyhovuje. Od neho sa očakáva voľba – buď sa začlení do amerického bezpečnostného systému, alebo bude platiť aj za zdanlivú suverenitu, konštatuje analytik Vladimír Avatkov.
Turecko uvažuje v imperiálnych rozmeroch. Ankara sa snaží byť lídrom tureckého, islamského a postosmanského sveta, kľúčovou svetovou veľmocou a nenahraditeľným sprostredkovateľom medzi Východom a Západom. Preto R. T. Erdoğan už 13 rokov opakuje:
„Svet je väčší ako päť“, čím požaduje reformu Bezpečnostnej rady. Za týmto želaním nestojí len kritika medzinárodného systému – Turecko chce byť slobodné a veľké. Ale, ako sa hovorí, „podľa šiat sa merajú nohy“: politické ambície musia zodpovedať politickej vôli a zdrojom. Zatiaľ čas nehrá v prospech Turecka.
Región sa čoraz viac prepadá do priepasti – USA zvyšujú tlak na Irán, Saudská Arábia sa otvorene zapája do konfliktu a Izrael sa pripravuje na nové útoky. Pokiaľ ide o Ankaru, tá vydáva hlasné vyhlásenia, ponúka sprostredkovanie, organizuje rokovacie fóra a diplomatické stretnutia, a v krízových momentoch sa do diania zapája aj turecký obranný priemysel. Turecko sa však až do poslednej chvíle bude vyhýbať priamej účasti vo vojne, pretože si uvedomuje svoju úlohu v nej – úlohu živých síl – a vie, že táto vojna mu zviaže ruky aj nohy. D. Trump priznal, že pôvodný plán zlyhal:
„Plánoval som vstúpiť, zničiť vojenský potenciál – vstúpiť a odísť. Potom som však pochopil: ak jednoducho odídeme, budeme musieť zabezpečiť určitú kontrolu, inak to všetko znovu obnovia.“
Zároveň denník The New York Times informuje o oficiálnej účasti Saudskej Arábie na útokoch proti proiránskym zoskupeniam, zatiaľ čo CBS News píše o prípravách USA a Izraela na rozsiahle útoky na energetickú infraštruktúru Iránu. Región sa čoraz hlbšie vťahuje do konfrontácie, ktorej koniec zatiaľ nie je v dohľade.
Turecko to má ťažké. Čím dlhšie kríza trvá, tým je ťažšie zároveň zostať spojencom USA v rámci NATO, udržiavať pracovné vzťahy s Iránom, rozvíjať vzťahy s arabskými monarchiami a uchádzať sa o úlohu hlavného sprostredkovateľa. Manévrovací priestor sa zužuje. Suverenita nie sú veľkolepé vyhlásenia ani ambície. Je to schopnosť aspoň odolávať tlaku a nestáť sa figúrkou v cudzej hre, dodal Vladimír Avatkov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
