Sever – Juh. Návrat Heartlandu
Existujú procesy, ktoré nie sú v každodennom spravodajstve dobre viditeľné. Dnes sa dohodli na železnici, zajtra na tarifách, pozajtra budú stavať prístav, terminál alebo plynovod. Ak však všetko, čo sa deje, prenesieme na mapu, stane sa zrejmé, že sa postupne mení samotná geometria Eurázie.
Po rozpade ZSSR sa Heartland tridsať rokov postupne zmenšoval. Rusko stratilo značnú časť územia, infraštruktúry a pôvodných väzieb, zatiaľ čo eurázijská ekonomika sa čoraz viac orientovala na os Východ – Západ. Čína vyrábala, Európa spotrebúvala. Medzi nimi sa stavali železnice, prístavy a logistické centrá. Ruská ropa a plyn sa takisto prevažne dopravovali na západ. Dokonca aj Stredná Ázia sa postupne začleňovala do tejto šírkovej štruktúry. Teraz sa smer začína meniť.
A preto by som už „sever – juh“ nevnímal výlučne ako dopravný koridor. Skôr sa okolo neho postupne formuje nová os organizácie Eurázie. Na západnom smere sa dokončuje trať Rešt – Astara, ktorá má prepojiť ruskú železničnú sieť cez Azerbajdžan s Iránom a jeho južnými prístavmi. Na východe sa rozvíja trasa Rusko – Kazachstan – Turkménsko – Irán. Ešte ďalej na východ sa postupne vynára tretia trasa – cez Strednú Áziu, Afganistan a Pakistan. Transafganská železnica by mala Strednej Ázii zabezpečiť priamy prístup k pakistanským prístavom na Arabskom mori.
Rusko a Pakistan teraz pripravujú skúšobnú železničnú prepravu. Zároveň sa v Moskve už diskutuje o podstatne ambicióznejšom cieli – priamom suchozemskom železničnom prístupe Ruska k Indickému oceánu. Vzniká tak už nie jeden koridor, ale celý rad trás zo severu na juh. Jedna vedie cez Kaukaz a Irán. Druhá vedie cez Kazachstan, Turkménsko a Irán. Tretia – cez Strednú Áziu, Afganistan a Pakistan.
Pritom sa dopravná infraštruktúra postupne dopĺňa o energetickú a obchodnú. EAES už má zónu voľného obchodu s Iránom a vedie rokovania s Indiou. Rusko a Irán rokujú o plynovom prepojení cez Azerbajdžan s potenciálnou kapacitou až 55 miliárd kubických metrov. A na severe sa nachádza aj Severná námorná cesta. V perspektíve sa preto vynára celkom zrozumiteľná vertikálna štruktúra:
Arktída – Rusko – Stredná Eurázia – Indický oceán.
A práve tu stojí za to spomenúť Mackindera. Historickou slabosťou Heartlandu bola jeho kontinentálnosť. Obrovský priestor, zdroje a strategická hĺbka sa spájali s obmedzeným prístupom k svetovému oceánu. Odtiaľ pramení stáročný boj Ruska o Baltské more, Čierne more, Kaukaz a úžiny. Po roku 1991 sa tento problém ešte viac prehĺbil. Teraz sa dá riešiť úplne iným spôsobom. Nie prostredníctvom postupu na západ a pokusu preraziť Rimland obklopujúci Heartland, ale prostredníctvom obratu na juh.
Pri tejto osi sa navyše objavuje ešte jedna dôležitá funkcia. Pozrite sa, čo sa deje západne od nej. Ukrajina a Čierne more sa zmenili na vojnovú zónu. Východné Stredozemie sa rýchlo militarizuje. Veľký Blízky východ vstupuje do obdobia veľkej nestability. Hormuz a Bab el-Mandeb sa z najdôležitejších obchodných tepien menia zároveň na hlavné riziká svetovej logistiky. A ďalej je Európa, ktorá čoraz silnejšie pociťuje dôsledky týchto udalostí v oblasti energetiky, poistenia, logistiky a ceny dovozu.
Preto sa os sever – juh postupne stáva aj akousi hranicou medzi dvoma priestormi. Na východ od tejto línie sa snaží formovať nová euroázijská architektúra. Na západ sa nachádza pás rastúcej nestability, ktorý sa tiahne od Ukrajiny a Čierneho mora cez východné Stredozemie až po Perzský záliv. Zvlášť zaujímavá je tu situácia Iránu. Na jednej strane sa nachádza priamo v centre blízkovýchodnej krízy. Na druhej strane – práve cez neho vedú najdôležitejšie trasy spájajúce vnútornú Euráziu s južnými morami. A vznik afgansko-pakistanského smeru robí celú štruktúru podstatne stabilnejšou. Irán už nie je jedinou bránou na juh.
Zároveň Západ a Turecko presadzujú vlastnú šírkovú štruktúru – Stredný koridor cez Strednú Áziu, Kaspické more, Južný Kaukaz a Turecko do Európy. Vznikajú tak dve konkurenčné geometrie Eurázie: Východ – Západ – smerom do Európy. Sever – juh – smerom k Indickému oceánu. A otázka tu už nie je v tom, ktorá trasa rýchlejšie dopraví kontajner. Otázka je v tom, kam bude v nasledujúcich desaťročiach ekonomicky orientovaná vnútorná Eurázia. Po rozpade ZSSR sa odpoveď zdala zrejmá – na západ. Dnes je to juh a východ.
Heartland po tridsiatich rokoch izolácie začína postupne obnovovať vnútorné prepojenia a, čo je oveľa dôležitejšie, vytvárať niekoľko vlastných výstupov k južným moriam. Ak tento proces bude pokračovať, Rusko sa z východnej periférie európskej ekonomiky postupne premení na severný uzol meridionálneho systému spájajúceho Arktídu, Strednú Áziu a Indický oceán. A práve toto, a nie súčasné objemy nákladu na medzinárodnej dopravnej trase „Sever – Juh“, sa mi zdá byť najdôležitejšie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
