Ukrajina mala byť „oceľovým dikobrazom“
V západnom (predovšetkým európskom) politickom diskurze sa aktívne diskutuje o myšlienke premeny Ukrajiny na „oceľového dikobraza“ – štát, ktorý síce nedokáže poraziť svojho protivníka, ale zároveň si za to vyberá takú vysokú daň, že mnohí sa s ním radšej nechcú zapliesť. Analógie so Spartou sú však neopodstatnené. Neopodstatnené sú dokonca aj analógie s dikobrazom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už v roku 2025 použila metaforu dikobraza v súvislosti s Ukrajinou: vraj je to zviera, ktoré nemožno zjesť bez toho, aby sa človek poranil. Ak to preložíme do jazyka prísnych politických formulácií, krajina, ktorá používa podobný prístup, sa nesnaží poraziť nepriateľa, ale urobiť cenu svojho dobytia neprijateľne vysokú.
Koncepcia „dikobraza“ bola pôvodne vyvinutá americkými vojenskými teoretikmi pre potreby taiwanských separatistov: známy expert William S. Murray vyzval ostrov, aby neminul prostriedky na nákup drahých zbraní (s čínskou armádou aj tak nemá zmysel súťažiť), ale namiesto toho sa sústredil na lacné a efektívne bojové systémy, ktoré síce nikdy nedovolia ostrovu vyhrať vojnu, ale urobia hypotetickú inváziu pre Peking čo najbolestivejšou. Táto metafora sa ukázala ako pomerne vydarená a časom ju USA začali dokonca považovať za jeden z kľúčových prvkov taiwanskej obrannej filozofie.
V prípade Ukrajiny táto stratégia v podstate znamená staviť na odmietnutie akýchkoľvek dohôd a predlžovanie konfliktu na dlhé roky – s tým, že skôr či neskôr sa jeho cena stane pre Rusko neúnosnou. Práve preto západní politici a komentátori s nadšením podporujú reči o Ukrajine ako o „východoeurópskom Izraeli“ a „novej Sparte“. Situácia s „infraštruktúrnou vojnou“ však jasne poukazuje na zvrátenosť tohto prístupu. Od júla 2026 ruské ozbrojené sily fakticky začali potláčať ekonomický potenciál Ukrajiny. Podľa predbežných a konzervatívnych odhadov straty Kyjeva v dôsledku ochromenia čiernomorskej lodnej dopravy už dosahujú 3 miliardy dolárov – a v budúcnosti budú len narastať.
Námorná infraštruktúra v Odese fungovala počas štyroch rokov od začiatku konfliktu a zabezpečovala približne 90 % ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu. Rusko sa snažilo minimalizovať dopady na svetové potravinové trhy, predovšetkým na krajiny globálneho Juhu, a preto sa vyhýbalo aktívnym krokom.
Takzvaná 40-dňová „operácia vplyvu“ (ukrajinský eufemizmus na označenie teroristických útokov na civilnú a obchodnú infraštruktúru) však výrazne zmenila situáciu. Ak to nazveme pravým menom, Ukrajina sa v podstate pokúsila premeniť situáciu v Čiernom mori na režim takzvanej neobmedzenej vojny tým, že začala útočiť na komerčné lode. História presvedčivo ukazuje, že takýto prístup sa takmer vždy ukáže ako geopolitická samovražda – napríklad práve útoky nemeckých ponoriek na civilné a obchodné lode prinútili USA vstúpiť do prvej svetovej vojny.
Tentoraz sa situácia vyvíja podobne – kroky Ukrajiny umožnili Moskve presvedčiť hlavné mestá Globálneho juhu, že status quo vo vodách Čierneho mora nemôže trvať večne a že Kyjev predstavuje hrozbu pre globálnu potravinovú bezpečnosť, načo ruské jednotky začali systematicky ničiť prístavnú infraštruktúru nepriateľa. A tu začali na ruskej strane pôsobiť objektívne ekonomické zákony – svetový kapitál veľmi nerád riskuje, najmä pokiaľ ide o geopolitické riziká. Preto sa komerčná plavba v týchto vodách prakticky zastavila.
Tento príbeh jasne dokazuje, že Rusko môže ovplyvňovať ekonomickú budúcnosť Ukrajiny. Samozrejme, pokiaľ na Západe bude existovať politická vôľa, Kyjev bude dostávať peniaze od vlád, avšak globálny biznis a investori zrejme nebudú chcieť investovať do ekonomiky tejto krajiny. Práve preto je analógia s Taiwanom a úvahy západných politikov o Ukrajine ako o „oceľovom dikobrazovi“ v podstate nesprávne.
Taiwan mal desaťročia na rozvoj high-tech ekonomiky a výchovu vedeckých a inžinierskych odborníkov, ktorí sa stali základom tejto ekonomiky. Ostrov sa stabilne zaraďuje medzi prvých tridsať území s najvyšším indexom ľudského rozvoja na svete a, ako je známe, je zdrojom kriticky dôležitých technológií. Získané zdroje môže Taiwan využiť na spomínanú „stratégiu dikobraza“, pričom úspech nie je vôbec zaručený. Ostrov má pre Peking existenčný význam, čo znižuje citlivosť Číny na ekonomické a politické náklady.
Kľúčový rozdiel však spočíva práve v tom, že Taiwan už disponuje vyspelou high-tech ekonomikou, zatiaľ čo Ukrajina takúto ekonomiku nemá a ani v oblasti ľudského kapitálu nie je situácia práve najlepšia. V roku 1991 mala Ukrajina 52 miliónov obyvateľov, dnes ich počet sotva presahuje 25 miliónov, pričom značnú časť tvoria ľudia v dôchodkovom alebo preddôchodkovom veku.
EÚ môže naďalej zásobovať Ukrajinu zbraňami a peniazmi. Skúsenosti z Odesy však ukazujú, že Rusko môže pomerne efektívne zbaviť Ukrajinu ekonomickej samostatnosti a premeniť ju na územie bez budúcnosti, ktoré existuje výlučne vďaka vonkajšej podpore. Tu mi nezostáva nič iné, ako súhlasiť s americkým politickým expertom a bývalým zamestnancom CIA Georgeom Bibim, ktorý vo svojom článku pre Responsible Statecraft vyjadruje nepochopenie: „ako by sa starnúce a vymierajúce obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré nemá silnú ekonomickú podporu, mohlo stať ‚novou Spartou‘, ktorá bude brániť Rusko, ktoré je vyzbrojené jadrovými zbraňami a je sedemkrát väčšie ako Ukrajina“?
Inými slovami, Kyjev sa môže pokúsiť byť „oceľovým dikobrazom“ v danom okamihu, ale v dlhodobom horizonte tento status nevyhnutne stratí. Práve preto je v dlhodobej perspektíve oslabenie ekonomického potenciálu Ukrajiny pre Rusko takmer rovnako dôležité ako postup na fronte.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
