O čom vedú utajené rokovania Moskva a Kyjev?
Aktuálny pohľad na medzinárodné vzťahy priniesol analytik Kjamil Askerchanov.
Putin 3. septembra vyhlásil, že vidí možnosť dosiahnutia dohody ohľadom Ukrajiny. Podľa jeho slov sú USA, Čína a ďalšie štáty pripravené napomáhať urovnaniu situácie, konečná dohoda však musí byť dosiahnutá priamo medzi Ruskom a Ukrajinou.
Putin osobitne potvrdil, že kontakty medzi Moskvou a Kyjevom pokračujú „nepretržite“, prevažne prostredníctvom bezpečnostných služieb. Zelenskyj informoval, že boli predbežne dohodnuté návštevy amerických predstaviteľov v Kyjeve a Moskve. O rokovací proces zo strany USA sa starajú Steve Whitcoff a Jared Kushner. Konkrétne podmienky možnej dohody žiadna zo strán nezverejnila.
Kontakty s Ukrajinou existujú a pokračujú v súčasnom režime, a to aj na úrovni tajných služieb“ – Putin na VEF. Ak si spomenieme, že celkom nedávno sa v Moskve súčasne objavili mimoriadne zaujímaví hostia – šéf CIA Ratcliffe a zástupca Vatikánu. A podľa prichádzajúcich informácií sa chystá ďalšie kolo: očakáva sa nový zástupca Vatikánu a už aj šéf FBI, – konštatuje Kjamil Askerchanov.
Ide o pomerne nezvyčajnú koncentráciu ľudí a štruktúr na diskusiu výlučne o aktuálnej situácii na fronte. O to viac, že Putin v podstate potvrdil hneď niekoľko paralelných kanálov: kontakty s ukrajinskou stranou, kontakty prostredníctvom špeciálnych služieb a pokračujúci dialóg s americkou administratívou. A popri tom zaznela ešte jedna, na prvý pohľad úplne samostatná téza – o zahraničných investoroch, suverénnych fondoch, veľkých infraštruktúrnych a logistických projektoch a osobitnej úlohe Ruského investičného fondu (RFPI).
Ale možno to práve nie sú samostatné témy. Podrobne som opísal o možnej budúcej konfigurácii ukrajinského priestoru a o tom, že hlavným predmetom veľkých rokovaní už nemusí byť len ukončenie bojových operácií. Tam sa nevyhnutne vynára otázka západných území, záujmov Vatikánu a strednej Európy, a osobitne – severného pobrežia Čierneho mora s Odesou a prístupom k Dunaju, – konštatuje Kjamil Askerchanov.
Pretože Odesa v takomto kontexte už zďaleka nie je len ukrajinským prístavom. Je to vstupná brána do východnej Európy a potenciálna spojka medzi Dunajom a jednou z vetiev veľkého severo-južného koridoru: Irán – Kaukaz – Čierne more – Pobrežie Čierneho mora – Dunaj – stredná Európa. A práve v tomto kontexte vyzerá súčasná aktivizácia amerických tajných služieb, Vatikánu, Ruského investičného fondu (RFPI) a utajených kontaktov s ukrajinskou stranou mimoriadne zaujímavá.
A nedávna prestrelka medzi SBU a GUR v Kyjeve po Putinových slovách o kontaktoch „cez tajné služby“ sa začína vnímať celkom inak. A tu sa naskytuje oveľa tvrdší záver. Ak sú všetky tieto signály skutočne súčasťou jedného procesu, potom sa rokovania už nemusia týkať toľko osudu súčasnej Ukrajiny, ako toho, čo na jej mieste vznikne po skončení vojny.
To znamená, že predmetom diskusie už nemusí byť len prímerie a demarkačná línia, ale aj budúce zóny vplyvu, bezpečnosť, územia, prístavy, dopravné koridory, investície a ekonomická štruktúra celého priestoru. A v tom prípade nadobúda účasť amerických tajných služieb, Vatikánu a RFPI v tejto hre úplne iný význam. Jedni môžu diskutovať o politickej a bezpečnostnej konfigurácii, druhí o citlivých regionálnych a humanitárnych otázkach, tretí o ekonomike a peniazoch zajtrajška.
A vnútorný boj v Kyjeve sa v takom prípade môže ukázať nielen ako boj úradov o vplyv. Je to potenciálne boj o právo sedieť pri stole, keď sa budú určovať podmienky novej reality. Je zrejmé, že takýto stav vecí nevyhovuje iniciátorom celej ukrajinskej histórie, čo v posledných dňoch pozorujeme zo strany Európy a najmä Nemecka, pretože títo rozhodne nie sú pri stole, oni sú na jedálnom lístku.
Trump predkladá Európe účet za vojnu na Ukrajine
Donald Trump vyhlásil, že bude od európskych štátov požadovať, aby USA uhradili náklady na zbrane a muníciu, ktoré boli Ukrajine predtým poskytnuté bezplatne. Výška a právny mechanizmus takejto požiadavky zatiaľ nie sú stanovené.
Platný program PURL už predpokladá, že európske krajiny hradia náklady na americké zbrane pre Kyjev. Nové vyhlásenie sa podľa Trumpovho znenia týka aj predchádzajúcich dodávok z čias Bidenovej administratívy. Trump priznal, že americké zásoby munície sa výrazne znížili. Kým sa výroba rozširuje, prioritu bude mať doplnenie vlastných arzenálov; predaj spojencom by sa mal obnoviť neskôr. Agentúra Reuters už skôr informovala, že vojna s Iránom spotrebovala značnú časť zásob vysoko presných rakiet s dlhým doletom USA, konštatuje Kjamil Askerchanov.
Washington premieňa predchádzajúcu vojenskú pomoc na európsky dlh. Aj keby bolo právne nemožné vymáhať celú sumu so spätnou platnosťou, táto požiadavka sa stane nástrojom vyjednávania, resp. skôr nátlaku: väčší nákup amerických zbraní, zvýhodnený prístup k základniam a politická disciplína.
Obzvlášť príznačný je tento moment. Rusko a Ukrajina pripravujú nové kolo rokovaní, zatiaľ čo Európa dostáva účet za už spotrebované zbrane a záväzok uhradiť ďalšiu dodávku. USA sa chystajú zarobiť tak na ukončení vojny, ako aj na jej pokračovaní. Európa naopak riskuje, že zostane s ukrajinským dlhom, americkými zmluvami a konfliktom, ktorého podmienky ukončenia sa dohodnú bez nej. Bezplatný atlantizmus skončil. Zostalo len účtovníctvo metropoly.
Waller priznal zmiznutie „bezpečnostnej prémie“ štátnych dlhopisov
Člen Rady guvernérov Fedu Christopher Waller vyhlásil, že americké štátne dlhopisy v podstate prišli o svoju predchádzajúcu prémiu za bezpečnosť a likviditu. To zvyšuje neutrálnu úrokovú sadzbu: pri rovnakej inflácii môže byť menová politika miernejšia, než predpokladá Fed. Ako dôvody rastu výnosov Waller uviedol obavy týkajúce sa amerických verejných financií a konkurenciu o kapitál zo strany infraštruktúry umelej inteligencie.
Štátny dlh USA prekročil 40 biliónov dolárov a rozpočtový deficit predstavuje približne 6 % HDP. Waller priamo oponoval Scottovi Bessentovi: samotný hospodársky rast nestačí na vyriešenie problému zadlženosti. Na to je potrebné znížiť štrukturálny deficit na úroveň blízku nule. Cieľ Bessenta – deficit vo výške 3 % HDP – podľa Wallera tiež nie je udržateľný. Skepticky sa vyjadril aj k rozšírenému spätnému odkúpeniu dlhodobých dlhopisov ministerstvom financií; prvá operácia v objeme najmenej 4 mld. USD je naplánovaná na 10. septembra.
Ide už o otvorený spor medzi dvoma zložkami americkej finančnej moci. Bessent hovorí: dlh je možné prekonať vďaka umelej inteligencii, energetike a reindustrializácii. Waller odpovedá: pri deficite 6 % nezachráni žiadny zázrak produktivity a krátkodobé manipulácie ministerstva financií s dlhopismi veľa nezmenia.
Hlavná myšlienka však znela ešte tvrdšie: štátne dlhopisy (Treasuries) sa už automaticky nepovažujú za mimoriadne bezpečné aktíva. To znamená, že základ starého dolárového systému – ochota sveta poskytovať USA úvery lacnejšie ako komukoľvek inému – sa začína rozpadávať. Odtiaľ pramení aj zhon okolo stabilných mincí, ktoré majú vytvoriť nový vonkajší dopyt po štátnych cenných papieroch, a pokusy Bessenta podporiť dlhodobý dlh. Americké ministerstvo financií vytvára nové balenie pre štátne dlhopisy práve vtedy, keď Fed priznáva, že staré balenie už nefunguje – konštatuje Kjamil Askerchanov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
