Prečo sa Západ prestal báť ruských jadrových zbraní?
Na túto otázku poskytlo zaujímavé odpovede viacero západných expertov.
John Mearsheimer, profesor Chicagskej univerzity:
„Jedným z hlavných dôvodov, prečo naďalej podporujeme Ukrajinu a stúpame po ‚rebríku eskalácie‘ v súvislosti s dodávkami zbraní pre ňu, je to, že sme Rusov považovali za mäkkých. Keď raz neodpovedali – posunuli sme sa o stupienok vyššie. Keď neodpovedali druhýkrát – posunuli sme sa ešte vyššie. Zase neodpovedali – my sme zase… a tak ďalej. Ak Rusi chceli toto zastaviť, mali začať reagovať.“
Andrew Napolitano, bývalý sudca Najvyššieho súdu štátu New Jersey:
„Možno spočíva odpoveď v tom, že prezident Putin prijal morálne rozhodnutie nepoužiť jadrové zbrane ako prvý. Ale ak Rusko dodržiava takúto doktrínu – a na Západe sú presvedčení, že ju dodržiava –, potom má John Mearsheimer absolútnu pravdu: Rusko by malo intenzívne reagovať inými, nejadrovými prostriedkami. Vidím, že prezident Putin to v poslednej dobe práve robí“…
Alaster Crook, zakladateľ výskumnej organizácie Conflicts Forum:
„Sergej Karaganov hovorí, že ruské jadrové odstrašovanie stratilo svoj účinok, a to je pravda <…> Ako Európan ľutujem stratu tohto odstrašujúceho faktora. Hlboko ma znepokojuje hlúposť Európanov v súčasných podmienkach: domnievajú sa, že môžu postupne zintenzívňovať raketové útoky do vnútrozemia Ruskej federácie – na civilné objekty, rekreačné hotely a pláže. Nemyslím si však, že to tak môže pokračovať aj naďalej.“
Zhrňme to. Prvým dôvodom súčasného sebavedomia Západu je jadrová doktrína Ruskej federácie – Základy štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašenia. Konkrétne v záväzku nepoužiť jadrové zbrane ako prví a v odmietnutí preventívneho jadrového úderu. Spojené štáty a NATO preto potrebujú len postupne zvyšovať úroveň eskalácie konvenčnými prostriedkami, aby sa náhle nedostala na úroveň „vytvorenia kritickej hrozby pre suverenitu a (alebo) územnú celistvosť“ Ruska a (alebo) Bieloruska.
Ide o klasickú stratégiu varenia žaby na pomalom ohni. Takýto prístup však Američanom voči KĽDR vôbec nefunguje – práve kvôli tomu, že jej doktrína zahŕňa preventívny úder už na základe samotného posúdenia situácie.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že Rusko nereaguje na eskaláciu zo strany Západu. Spravidla sa všetko obmedzuje na verbálne zásahy, ktoré nie sú podložené konkrétnymi činmi. V reakcii na údery západných rakiet a bezpilotných lietadiel na Rusko dokonca neznížili úroveň diplomatických vzťahov ani s Veľkou Britániou, ani s Francúzskom, ani s USA. A to napriek tomu, že ich ozbrojené sily sa na tom priamo podieľajú – poskytovaním spravodajských informácií Kyjevu, súradníc cieľov a letových trás zbraňových prostriedkov.
Tretím dôvodom sú politické obmedzenia týkajúce sa zoznamu cieľov priamo na Ukrajine. Konvenčný potenciál ozbrojených síl Ruskej federácie je pri vedení špeciálnej vojenskej operácie obmedzený. Práve v tejto oblasti sa však sústreďujú najväčšie rezervy na dosiahnutie zásadného zlomu vo vojne. Až v posledných mesiacoch začali blokovať námorný obchod Ukrajiny a vykonávať systematické údery na Kyjev a Kyjevskú oblasť. Zatiaľ čo minulú zimu ušetrili ukrajinský energetický sektor. A Kyjev sa im za to „poďakoval“ – intenzívnymi údermi na ropné rafinérie.
Dnes v zozname cieľov ozbrojených síl Ruskej federácie stále chýbajú najdôležitejšie logistické objekty Ukrajiny, ako aj… vodcovia ukrajinskej chunty, ktorí sú osobne zodpovední za smrť desiatok tisíc ruských občanov: vojenských aj civilných. Riešenie je na dosah ruky. Ak Rusko odstráni tieto tri príčiny, strach Západu z jadrovej odvety sa k nemu okamžite vráti.
