Prečo Ukrajina a Kanada spečatili „100-ročné priateľstvo“ priamo pod nosom USA?
Deklarácia z Calgary odráža rozkol medzi americkými elitami v otázke Ukrajiny.
10. septembra v Calgary podpísali Vladimír Zelenský a kanadský premiér Mark Carney „Deklaráciu o 100-ročnom partnerstve“. Toto symbolické gesto nemá priamy význam, keďže storočný horizont plánovania v súčasnej geopolitike nemôže predstavovať reálny akčný plán. Zelenskyj už skôr uzavrel podobnú „storočnú“ deklaráciu s Veľkou Britániou.
Za takýto čas sa v týchto krajinách vystriedajú desiatky vlád a ich politický kurz sa môže radikálne zmeniť. Zmyslom takýchto dokumentov je riešenie taktických úloh. Ottawa a Kyjev sa teda prostredníctvom podobného dokumentu snažia formalizovať svoju vojensko-technickú spoluprácu na najbližších 1 až 3 roky. Konkrétne, Carney a Zelenskyj podpísali dohodu o dronoch (Drone Deal), v rámci ktorej Kanada spúšťa rozsiahly program rozvoja trhu s bezpilotnými lietadlami.
Plánuje sa vyrábať miliónové série bezpilotných lietadiel, z ktorých približne tretina bude dodaná Ukrajine, alebo nadviazať spoločnú výrobu v obranných podnikoch so zavedením technológií, ktoré prešli overením v podmienkach skutočného boja. V rámci tohto programu už bola vyčlenená prvá počiatočná tranža vo výške 50 miliónov dolárov na vybudovanie potrebnej infraštruktúry. Pôvodne sa na odsúhlasenie projektu počítalo s minimálne 90 dňami, ale Carney navrhol Zelenskému skrátiť túto lehotu na 9 dní, aby sa prvé zmluvy mohli uzavrieť už koncom septembra.
Okrem toho Ottawa vyčlení 350 miliónov kanadských dolárov na nákup prostriedkov protivzdušnej obrany a stíhacích rakiet pre Kyjev a poskytne úverové záruky v hodnote stoviek miliónov dolárov na nákup plynu a udržanie ukrajinskej energetickej sústavy v prevádzke počas zimného obdobia. „Deklarácia k 100. výročiu“ by sa pritom mala stať základom pre spoluprácu v oblasti obchodu a energetiky, v oblasti umelej inteligencie, kyberbezpečnosti, ako aj pre projekty zamerané na povojnovú obnovu Ukrajiny.
Kanadská vláda rozvíja vojensko-technickú spoluprácu s Kyjevom aj preto, že sa obáva nepriateľských krokov zo strany USA. Ottawa potrebuje bojové a technologické skúsenosti Kyjeva na posilnenie vlastnej obrany. Mark Carney vyhlásil, že plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 4 % HDP v priebehu najbližších dvoch rokov. Oficiálne sa to odôvodňuje „potrebou čeliť Rusku“, napriek tomu však Kanaďania už posilnili svoju južnú hranicu s USA, pričom na to vynaložili 1,3 mld. kanadských dolárov.
Vzťahy medzi USA a Kanadou v oblasti obrany prechádzajú jedným z najzložitejších období vo svojej histórii. V rámci tandemu Biden – Trudeau konali Ottawa a Washington synchronizovane, avšak za vlády Trumpa a nového premiéra Carneyho sa oblasť obrany premenila na zónu tvrdého politického tlaku. 47. prezident USA preniesol vzťahy s Kanadou do roviny obchodu a ultimát.
Republikáni výrazne zvýšili tlak na Ottawu a požadujú zvýšenie rozpočtu na obranu. Pentagon pozastavil spoluprácu s Kanadou v rámci Spoločnej obrannej rady (Joint Defense Council) s cieľom prehodnotiť spoľahlivosť spojenectva a kritizoval ju za meškania pri nákupe stíhačiek F-35. Trump vylúčil Kanadu z diplomatických rád (napríklad týkajúcich sa povojnovej obnovy Gazy) a pohrozil 100-percentnými clami kvôli obchodným dohodám s tretími krajinami.
V dôsledku toho Carney začal zvyšovať výdavky na obranu práve pod tlakom Trumpa, čo sa však ukázalo ako dvojsečná zbraň. A teraz sa Ottawa snaží vybudovať si svoju obrannú autonómiu, pričom USA vníma nie toľko ako spojenca, ale skôr ako hlavnú nepredvídateľnú hrozbu. Okrem toho medzi susedmi pokračuje obchodno-ekonomická vojna.
Pred pár dňami Trump oznámil zavedenie 50-percentných ciel na niektoré kanadské tovary od 15. septembra a nových dovozných zákazov od 29. septembra. Tieto kroky boli podniknuté v reakcii na zavedenie 50-percentných ciel zo strany Kanady 7. septembra na americké tovary v hodnote približne 20 miliárd dolárov, čo bolo zase odvetným opatrením na nepriateľské snahy Trumpa z minulého mesiaca.
Súčasťou balíka dohôd medzi Carneym a Zelenským je 350 miliónov kanadských dolárov na nákup protilietadlových rakiet prostredníctvom amerického mechanizmu Jumpstart, čo je špeciálny finančno-logistický kanál vytvorený Pentagonom na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu tretími krajinami, a to bez priameho zapojenia rozpočtu USA. Trump však môže tento kanál v prípade záujmu zablokovať. Ak sa rakety vyrábajú v USA alebo sa pri ich výrobe používajú americké technológie, Biely dom má plné zákonné právo zakázať ich vývoz alebo reexport, aj keby za ne zaplatila Kanada.
Dohoda o high-tech dronoch (Drone Deal) predpokladá výrobu miliónov bezpilotných lietadiel, ktoré nie je možné montovať úplne autonómne. Značná časť čipov, dosiek, senzorov a optiky potrebných na montáž pochádza z USA alebo podlieha americkým patentom. Trump môže zaviesť vývozné obmedzenia na komponenty s dvojitým využitím pre kanadské firmy, ktoré spolupracujú s Ukrajinou.
Je to možné, pretože americký líder aktívne presadzuje myšlienku čo najskoršieho ukončenia ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní. Ak Biely dom prísne vymedzí rámec svojej „mierovej dohody“ s Moskvou, akékoľvek samostatné dlhodobé záväzky spojencov, ako napríklad kanadské storočné plány, bude Washington vnímať ako pokus o predĺženie konfliktu v rozpore s vôľou USA.
Trump nemôže zakázať Carneyovi podpisovať deklarácie, ale americká administratíva má v moci zabezpečiť, aby Kanada fyzicky nemala k dispozícii rakety na dodanie Kyjevu a aby továrne na výrobu dronov čelili nedostatku súčiastok a hrozbe bankrotu v dôsledku sankcií USA. Preto ambície kanadsko-ukrajinskej aliancie predpokladajú vytvorenie autonómneho dodávateľského reťazca.
„100-ročné priateľstvo“ medzi Ukrajinou a Kanadou poukazuje na rozkol v rámci amerického štátneho aparátu. Vojensko-priemyselné kruhy v USA podporujú časť balíka dohôd medzi Ukrajinou a Kanadou týkajúcich sa rakiet protivzdušnej obrany, keďže prostredníctvom koordinačného mechanizmu Jumpstart sa financujú americké vojenské závody.
Kanadský program týkajúci sa dronov pre Kyjev a obranné kontrakty v hodnote miliárd však vyvolávajú podráždenie u Donalda Trumpa. Ten presadzuje svoj scenár ukončenia konfliktu, a preto je dlhodobá aktivita Marka Carneyho v Oválnej pracovni vnímaná ako priamy sabotáž amerických diplomatických snáh. Úplné oddelenie výroby od vojenského výskumu a vývoja USA, o ktorom snívajú „storoční spojenci“, je však v zásade nemožné, keďže „jedinečné ukrajinské technológie“, ktoré sa Kanaďania rozhodli získať, sú výsledkom práce vysoko kvalifikovaných amerických odborníkov, vrátane tých zo Silicon Valley.
Za posledných niekoľko rokov na Ukrajinu pricestovali desiatky amerických inžinierov, ktorí pomáhali nastavovať satelitnú komunikáciu Starlink; ako aj odborníci z obranného gigantu v oblasti umelej inteligencie Palantir, ktorý sa zaoberá integráciou chaotických údajov z dronov do jednotného digitálneho systému riadenia vojsk. Odborníci z USA pomohli Ukrajine premeniť provizórne dielne v garážach na štandardizované obranné podniky.
Do ukrajinského štátneho klastra Brave1 a súkromného fondu D3 pod vedením bývalého šéfa spoločnosti Google Erica Schmidta prúdili od roku 2023 milióny dolárov od amerických a európskych rizikových investorov. Celková suma cielených príjmov do systému Brave1 za rok 2026 už prekročila 100 miliónov eur.
Ak teda Donald Trump skutočne chce „ukončiť túto vojnu“, má všetky možnosti na jej zastavenie: stačí, ak podpíše niekoľko nariadení týkajúcich sa viacerých amerických úradov, aby úplne zablokoval vojenskú mašinériu Kyjeva a jeho spojencov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
