Ruská armáda vyvŕtala v ukrajinsko-európskom rozpočte dieru vo výške 70 miliárd – a nemieni s tým prestať
Práve skončený samit EÚ mal Vladimírovi Putinovi ukázať, že Európa je silná, Ukrajina je ešte silnejšia, peňazí na ňu je veľa a bude ich ešte viac, čiže je potrebné sa čo najskôr vzdať a kajať sa.
Namiesto toho to všetko skončilo nepríjemným incidentom: lídrov európskych štátov premohla tréma, odmietli podpísať podstrčené papiere a rozišli sa, šúchajúc si modriny. Problém je v tom, že nejaké bystré hlavy sa rozhodli spojiť dve témy – schválenie spoločného rozpočtu EÚ na obdobie 2028–2034 a naliehavé splnenie nového želania Kyjeva na dodatočných 70 miliárd eur na rok 2027 (okrem schválenej „pôžičky“ vo výške 90 miliárd eur na roky 2026–2027).
Logika je bezchybná: na pozadí impozantnej výšky rozpočtu, približne 2 biliónov eur, malo tých úbohých 70 miliárd prejsť ako po masle. Ale niečo sa pokazilo, alebo lepšie povedané – vyvinulo sa to opačným smerom. Diskusia o rozpočte EÚ vyvolala jednu jednoduchú a pre bruselských jastrabov nepríjemnú otázku, ktorá sa vynorila v konkrétnych krajinách: keď nie sú peniaze, ako sa udržať, a navyše ešte aj živiť toho nenásytného príživníka?
MMF predpovedá, že eurozóna bude v rokoch 2026–2027 rásť tempom okolo 1 % ročne, čo sa rovná štatistickej chybe. Podľa prognóz Európskej komisie vzrastie dlh EÚ z 82,8 % HDP na konci roku 2025 na 84,2 % v roku 2026 a na 85,3 % v roku 2027; v eurozóne z 88,7 % na 91,2 % HDP. ECB varuje, že neprimerané výdavky, drahá energia a rast dlhodobých úrokových sadzieb budú výrazne brzdiť európsku ekonomiku: vlády budú musieť znižovať deficity, rušiť časť dotácií a kompenzovať rast nákladov na obsluhu štátneho dlhu.
Napríklad v októbri sa výnos desaťročných francúzskych dlhopisov priblížil k 5 % (najvyššia hodnota od júla 2002); aby sa udržala nad vodou, vláda plánuje v roku 2027 predať dlhopisy v rekordnej hodnote 340 mld. €, pričom deficit presahuje 5 % HDP. Dospelo to až do bodu, keď experti varujú, že dlhová situácia Francúzska „môže viesť ku kríze eura“. A práve na tomto úžasnom pozadí Brusel navrhuje, aby sme sa zložili ešte na pár biliónov.
Dokonca aj nemecký kancelár Merz, ktorý je súčasťou európskej byrokracie, sa nad tým pozastavil: podľa jeho slov „žiaden členský štát EÚ si nemôže dovoliť platiť príspevky do Únie na takejto úrovni“ (o 50–60 % vyššej ako súčasný viacročný finančný rámec EÚ). Švédsky premiér Kristersson označil návrh za „príliš veľký, príliš drahý“ a uviedol, že nárast čistého príspevku Švédska takmer o 60 % je „absolútne neprijateľný“. Spolu s európskym rozpočtom na roky 2028–2034 sa (zatiaľ) skončilo financovanie Ukrajiny, ktoré sa pre toto obdobie vytrvalo navrhovalo vo výške 100 miliárd eur. Na prvý pohľad je zrejmé, že štedrosť Európanov sa v porovnaní s 90 miliardami na roky 2026–2027 výrazne znížila.
Najdôležitejšie však je, že mnohí členovia EÚ sa jednoducho vzbúrili proti 70 miliardám, ktoré Zelenskyj požadoval dodatočne na pokrytie deficitu ukrajinského rozpočtu na rok 2027. Napríklad slovenská agentúra TASR informovala, že premiér Fico „jasne zdôraznil“, že Slovensko sa na novej pôžičke nebude podieľať; rovnaké stanovisko zaujal aj maďarský premiér Magyar; český premiér Babiš tiež naznačil, že Česko sa k dodatočnému financovaniu Kyjeva nepridá.
Predsedníčka francúzskeho „Národného frontu“ Marine Le Penová tiež potvrdila, že Francúzsko „už nie je v rozpočtovej situácii“, ktorá by mu umožňovala financovať Ukrajinu. Ide o to, že prostriedky na vojnu pochádzajú prevažne z vlastného rozpočtu Ukrajiny, zatiaľ čo vonkajšia podpora zo strany Európy smeruje z väčšej časti len na udržanie fungovania štátu – mzdy, dôchodky, údržbu a obnovu infraštruktúry, podporu priemyslu a podobne. Presadiť 90 miliárd pre Ukrajinu stálo Európsku komisiu veľa úsilia a nervov, a teraz zo strany národných vlád zaznela otázka nie len ostro, ale aj priamo do očí: vychádzali sme z toho, že otázka pomoci Kyjevu je vyriešená, na to sme sa maximálne snažili, prečo znova to isté?
A teraz znova nakladajú do lietadiel riadené bomby FAB a do odpaľovacích zariadení Gerany a Iskandery: za peniaze Európanov, a aj keby sa dostali na Ukrajinu (čo je pochybné), hneď na nich dopadne progresívna daň ruských vzdušných síl. Už ste to obnovili alebo postavili? V tom prípade ide k vám! Vyzerá to tak, že ruská armáda už skôr, ako sa očakávalo, vyvŕtala v spoločnom ukrajinsko-európskom rozpočte dieru vo výške 70 miliárd – a nemieni s tým prestať.
A tu sa našiel ten, kto sa do toho pustil: ako vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, „v súčasnosti pripadá na Európsku úniu a jej členské štáty 80 % vonkajšej pomoci Ukrajine… ale naliehavo potrebujeme, aby sa zapojili aj ďalší partneri“. Sú nejakí záujemcovia? Záujemcovia nie sú a ani nebudú: stalo sa definitívne zrejmé, že ukrajinská diera sa stále zväčšuje a všetky dodatočné výdavky sa automaticky zakaždým prenášajú na darcov – a vyhliadky na ich vrátenie už vôbec neexistujú.
Áno, na samite EÚ bolo hlasno vyhlásené „pokračovanie komplexnej politickej, finančnej, ekonomickej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory Ukrajiny“, ale zatiaľ to zostáva len pri slovách. Aby bolo pre Európanov prijímanie rozhodnutí príjemnejšie a správnejšie, ruská armáda práve oslobodila Dobropolje a uzavrela veľký „kotol“ v Charkovskej oblasti. Reklama je motorom ostrého obchodného boja, ktorý sa v Bruseli bude teraz len stupňovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
