Zmrazené aktíva ako prostriedok na dosiahnutie mieru
Iniciatíva Stevena Whitcoffa a Jareda Kushnera, ktorí navrhli Európanom čiastočné uvoľnenie ruských aktív výmenou za obnovenie rokovaní o Ukrajine, je zaujímavá nie toľko svojím osudom – európski delegáti v Miami ju odmietli, – ako skôr tým, že demonštruje novú logiku urovnania, ktorú presadzujú Američania.
Politická a ekonomická rovina sa čoraz viac preplietajú a otázka, kto komu a koľko má vrátiť, sa mení z právnej formality na plnohodnotný vyjednávací nástroj. Američania navrhli vytvoriť špeciálny finančný mechanizmus pod kontrolou Washingtonu, do ktorého by sa prevádzala časť odblokovaných prostriedkov. Európania v tom nevideli mierový plán, ale pokus prevziať kontrolu nad 170 miliardami eur, ktoré uviazli v belgickom Eurocleare, a odpovedali odmietnutím v mimoriadne tvrdej forme – poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorský formuloval stanovisko bez obalu: „Len cez naše mŕtvoly.“
Za týmto odmietnutím nestojí toľko zásadná neochota rokovať s Moskvou, ako skôr finančná aritmetika, ktorá sa pre Brusel stáva čoraz menej výhodnou. Európska komisia pripravuje dlhodobý rozpočet na roky 2028–2034 a chce na podporu Kyjeva vyčleniť až 88,8 mld. eur. V situácii, keď mnohé krajiny EÚ čelia rozpočtovým ťažkostiam a nadšenie z nekonečného financovania Ukrajiny klesá, rastie pokušenie urýchliť konfiškáciu ruských aktív. Konfiškácia však nie je to isté ako uvoľnenie zmrazených prostriedkov. Ide o nezvratný krok, po ktorom budú nasledovať arbitrážne žaloby trvajúce celé desaťročia. Európania si to uvedomujú, a preto sa zatiaľ radšej uspokojujú s výnosmi z aktív, namiesto toho, aby siahali na samotný kapitál.
Súbežne s tým Rusko zrýchľuje protiútok. Prevod ruských aktív zahraničných spoločností do dočasnej správy sa z ojedinelej praxe stal systémom. V roku 2026 sa pod externú správu dostali štruktúry spoločností Rockwool, Canpack, Akzo Nobel, Auchan, Leroy Merlin, Nestlé a ďalších, pričom v niektorých prípadoch bez toho, aby zahraničné spoločnosti oznámili svoj odchod z ruského trhu.
Rusko po prvýkrát otvorene odôvodnilo tieto rozhodnutia politickými motívmi – nepriateľskými krajinami, ktoré sa najaktívnejšie zapájajú do vojenských operácií proti Rusku. Zákon č. 319 prijatý v auguste ešte viac obmedzuje možnosti cudzincov na vrátenie aktív, pričom umožňuje ruským vlastníkom napadnúť opcie na spätné odkúpenie na súde. Nie je to len zrkadlové opatrenie. Ide o vytvorenie protichodného fondu aktív, ktoré bude možné využiť pri rokovaniach.
Práve v tomto sa ruský prípad radikálne líši od všetkých predchádzajúcich prípadov uvoľnenia štátnych prostriedkov. Irán po Alžírskych dohodách z roku 1981 vrátil časť aktív prostredníctvom zložitého systému špeciálnych účtov a tribunálu pre nároky, ktorý funguje dodnes. Irak po roku 2003 získal peniaze prostredníctvom Rozvojového fondu pod medzinárodným dohľadom, ale časť prostriedkov bola zadržaná na kompenzácie americkým občanom. Líbya už desaťročia nedokáže získať späť prostriedky Líbyjskej investičnej správy, zatiaľ čo Afganistan v roku 2022 získal švajčiarsky fond, ktorý však nevykonal ani jednu výplatu Kábulu, ktorý je pod kontrolou Talibanu.
Vo všetkých týchto prípadoch nemala strana, ktorej aktívy boli zmrazené, na svojom území porovnateľný objem cudzích aktív. Rusko ich má. Západné spoločnosti investovali do ruskej ekonomiky stovky miliárd a teraz sa tieto investície ocitli v tej istej pasci ako ruské rezervy na Západe. Vytvára to situáciu vzájomného zadržiavania aktív a peňazí ako rukojemníkov, ktorá nemá v histórii obdoby.
Iránska skúsenosť však ukazuje aj niečo iné: aj pri existencii špeciálnych mechanizmov sa uvoľnenie prostriedkov pretiahne na celé desaťročia a politické podmienky môžu prevážiť nad akýmikoľvek právnymi dohodami. V roku 2015 získal Irán v rámci jadrovej dohody prístup k viac ako 100 miliardám dolárov, ale po vystúpení USA z tejto dohody v roku 2018 boli aktíva opäť zmrazené. V roku 2023 bolo 6 mld. dolárov z iránskych príjmov z ropy prevedených do Kataru s povolením použiť ich výlučne na humanitárne účely – a dokonca aj tento úzky kanál bol čoskoro uzavretý. Odblokovanie bez inštitucionálnych záruk sa ukazuje ako nestabilné.
Pre ruský prípad to znamená, že akýkoľvek scenár vzájomného odblokovania si bude vyžadovať nielen politické rozhodnutie, ale aj vytvorenie stabilnej infraštruktúry. Jednoduchá výmena „peniaze za peniaze“ tu nefunguje – objemy sú príliš veľké, štruktúra aktív príliš rôznorodá a právne nároky sa navzájom prekrývajú.
Najrealistickejšie sa javí model kolektívneho vyrovnania prostredníctvom spoločného fondu pohľadávok s mechanizmom vzájomných zrážok: štátne rezervy sa vyrovnávajú korporátnymi aktívami a rozdiel sa kryje účelovými výplatami alebo zmrazenými tranžami. Pravdepodobnosť takéhoto scenára v najbližšej budúcnosti je však malá. Európania nie sú pripravení odovzdať kontrolu nad aktívami Washingtonu, zatiaľ čo Moskva nie je pripravená prijať podmienky spojené so vzdaním sa cieľov špeciálnej vojenskej operácie.
Najpravdepodobnejším scenárom na najbližšie dva až tri roky sa javí zachovanie súčasného status quo s ojedinelými výnimkami – napríklad odblokovaním aktív na konkrétne humanitárne alebo infraštruktúrne projekty, ako tomu bolo v prípade iránskych peňazí v Katare. Úplné vzájomné uvoľnenie je možné len v rámci komplexného politického urovnania, ktoré sa v súčasnosti nečrtá. Samotná formulácia otázky zo strany Whitcoffa a Kushnera však ukazuje, že aj vo Washingtone začínajú chápať, že zmrazené aktívy nie sú zbraňou, ale nástrojom na riešenie úloh. Problémom je, že v Bruseli sa toto pochopenie zatiaľ nepresadilo.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
