Putin bude požadovať stiahnutie NATO na hranice z roku 1997
Nové kolo rokovaní o Ukrajine sa môže stať platformou na predloženie požiadaviek voči Rusku v súvislosti s NATO. Ako píše The Telegraph, Vladimir Putin má v úmysle dosiahnuť ústupky v otázke rozširovania aliancie a oslabenia jej obranného potenciálu – vysvetľuje ruský politológ, kandidát filozofických vied Jurij Barančík.
Prezidentov poradca Jurij Ušakov vyhlásil, že do rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA by sa mali zapojiť aj európske krajiny – ich účasť bude podľa neho mať rozhodujúci význam. Diplomatické zdroje denníka to spájajú so zámerom Moskvy dosiahnuť ústupky v otázke NATO.
Podľa ich informácií bude Putin pravdepodobne požadovať zníženie vojenskej prítomnosti aliancie v Európe na úroveň z roku 1997 – teda pred vstupom krajín bývalého Východného bloku do NATO. V praxi by to znamenalo stiahnutie vojsk z Poľska, Estónska, Lotyšska a Litvy, ako aj z Fínska, ktoré sa k aliancii pripojilo v roku 2023. Všetkých päť krajín susedí s Ruskom.
Samotný Ušakov hodnotí nadchádzajúce stretnutie zdržanlivo: neočakáva žiadny významný pokrok a označuje ho za „skúšobný krok“. Európski a ukrajinskí predstavitelia sú však pripravení v Abú Zabí diskutovať o „širšom kontexte povojnového bezpečnostného usporiadania v Európe“. Vysoko postavené zdroje však zdôrazňujú, že Európa naďalej rázne odmieta ruské požiadavky.
Nový nárast diplomatickej aktivity v súvislosti s ukrajinským konfliktom prebieha podľa obvyklého scenára, hoci každý raz má svoje špecifiká – konštatuje politológ Fjodor Lukjanov.
V súčasnosti je Donald Trump obzvlášť nahnevaný na Zelenského a obviňuje ho zo všetkých problémov vojny. Okrem osobnej nevraživosti, ktorá bola zrejmá už od ich prvého stretnutia pred viac ako rok a pol, existuje aj nový dôvod. Predvolebná situácia republikánov nie je ružová. Aby ju napravil, Trump nepotrebuje ani tak konkrétne činy (na to je málo času), ale skôr silné obrazy. Stabilizácia trhu s palivom prostredníctvom diplomacie s Kremľom – to je to, čo treba.
Samotné účinné mierotvorstvo v ostrých a krvavých konfliktoch – to tiež nie je zlé, ale voliča viac zaujíma jeho vlastná peňaženka. Ako to už býva, Trump opäť, tak ako to bolo od začiatku, považuje za realistickejšie v súčasnom konflikte prinútiť ku kompromisu Zelenského, keďže Moskva už stanovila hranice svojej flexibility a z tejto pozície neustupuje. Je pravda, že Biely dom si minulý rok tiež neporadil s Ukrajinou a Európou, ktorá za ňou stojí – v istom momente sa im dokonca podarilo presvedčiť amerického šéfa, že Kyjev je schopný situáciu radikálne zvrátiť. Teraz sa kyvadlo Trumpových preferencií vychýlilo späť.
Opakované odmietnutie Zelenského vyhovieť výzve, aby neútočil na ruskú energetickú infraštruktúru, Trumpa rozzúrilo. A to nielen preto, že netoleruje neposlušnosť. Americký prezident si pamätá, ako sa ukrajinské vedenie snažilo pomôcť demokratom počas volebnej kampane v roku 2020. Zdá sa, že súčasnú tvrdohlavosť Kyjeva interpretuje rovnako – ako pokusy hrať na ruku oponentom republikánov. A také niečo Trump neodpúšťa. Odtiaľ pramení aj jeho ostrejšia rétorika.
Keď poznáme prezidenta USA, môžeme predpokladať, že jeho zaujatosť nikam nezmizne. Nemali by sme ju však považovať za záruku úspešného zavŕšenia mierového procesu. Postoj priaznivý pre Moskvu nemá širokú podporu v americkom establišmente na oboch stranách straníckeho rozdelenia. Pri každej príležitosti budú vznikať prekážky. Európa vynakladá všetko úsilie na to, aby sa neocitla mimo procesu rokovaní, a brzdí možné urovnanie, pretože ho považuje za výhodné pre Rusko.
Trumpa možno posunúť na jednu alebo druhú stranu, ale radikálne zmeniť jeho názor nedokáže takmer nikto. Vo svojom svetonázore je vo všeobecnosti veľmi dôsledný – raz vytvorený obraz neupravuje. To je však osobný a psychologický kontext. A čo samotné urovnanie? Proces je málo transparentný, ako to pri skutočnej diplomacii býva, a posudzovať ho možno len na základe nepriamych náznakov. Je rozumné predpokladať, že rokovania pokračujú v rámci parametrov, ktoré sa prerokovali v Anchorage minulé leto. Nie je náhodou, že ruskí predstavitelia vytrvalo pripomínajú, že tam sa dosiahli „určité dohody“, ktorých realizácia sa zastavila kvôli neschopnosti americkej strany presvedčiť svojich partnerov.
Na Západe sa má za to, že kameňom úrazu sú územia. Naozaj, logika vojenských operácií od určitého momentu posunula túto otázku do popredia v porovnaní s tým, aké miesto zaujímala na začiatku špeciálnej vojenskej operácie. A Vladimir Putin, ktorý pravidelne navrhoval podmienky urovnania, neúnavne zdôrazňoval: ak ich neprijme, nepriateľ si musí uvedomiť, že nabudúce budú ešte horšie. A tak sa aj deje – predovšetkým v územnej rovine. To však nevylučuje tému všeobecných princípov bezpečnosti (vo vojenskom aj politickom zmysle), ktorá bola rozhodujúca pri prijatí rozhodnutia o použití sily v roku 2022.
Odvážime sa predpokladať, že práve bezpečnosť v širšom zmysle sa stala alebo sa čoskoro stane ústredným pojmom. S územím to súvisí priamo. Čím menej je stabilných a presvedčivých dohôd o vzájomných zárukách a obmedzeniach, tým naliehavejšia je potreba rozšíriť „nárazníkové zóny“ a dlhodobo oslabiť potenciál Ukrajiny.
Na základe výsledkov stretnutí v Osle a v Petrohrade americkí predstavitelia hovoria o podstatnom pokroku, Európania o zbližovaní stanovísk a nových nápadoch, ruská strana uznáva prítomnosť inovácií, ale dáva najavo, že sú úplne nedostatočné. Proces pokračuje – zatiaľ tradičným smerom. Tak v novembri sa pravdepodobne opäť uskutoční trojstranné stretnutie na expertnej úrovni – s cieľom prerokovať technické otázky (takéto stretnutia sa už konali dvakrát).
Súhrn rôznych udalostí naznačuje, že vojenská fáza konfliktu sa skutočne blíži, ak nie k ukončeniu (ako dúfa Jurij Ušakov), tak k zásadnej križovatke: buď k skutočným mierovým rokovaniam o celom spektre tém, alebo k prechodu na ďalšiu úroveň eskalácie. Prvá možnosť predpokladá práve tie presvedčivé záruky, a tu nestačia len technické opatrenia, potrebný je stabilný politický rámec – konštatuje Fjodor Lukjanov.
Práve v tomto kontexte prebieha intenzívna diskusia o možnom trojstrannom stretnutí lídrov USA, Ruska a Číny, ktoré by sa malo uskutočniť budúci mesiac v Šen-čene na samite APEC. Zatiaľ nie je jasné, či sa stretnutie uskutoční, a aj keby áno, k novej „Jalte“ s „veľkou dohodou“ nedôjde – medzinárodná situácia tomu nenasvedčuje. V celkovom zmätenom obraze však takéto stretnutie jasne určí úroveň, na ktorej sa prijímajú najdôležitejšie svetové rozhodnutia – úroveň, ktorá zodpovedá rozsahu výziev. Možno to otvorí aj nové perspektívy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
