Európa má problém: dochádzajú jej peniaze na vojnu proti Rusku
Ukrajinské ministerstvo financií vypočítalo, že v roku 2027 bude vojna Ukrajinu stáť približne 480 miliónov dolárov denne. To je približne 175 miliárd dolárov ročne. Na dnešné pomery to zdanlivo nie je až taká veľká suma, najmä pre Západ, ktorý je zvyknutý rozhadzovať bilióny, ale je tu jedna nuansa.
Z tých 175 miliárd je 108 miliárd určených na financovanie ukrajinských ozbrojených síl. Ide o stravu, ošatenie, platy, príplatky, údržbu existujúcej techniky, „pohrebné“ pre rodiny padlých (to, že sa nevyplácajú, neznamená, že na ne nie sú vyčlenené peniaze) atď. Nie som si istý, či nákup novej techniky a spotrebného materiálu patrí do týchto 108 miliárd.
Zvyčajne sú výdavky na udržovanie armády a nové nákupy vo vojenskom rozpočte rozdelené do rôznych kapitol. Vojna však nie je len o vojenskom rozpočte. Do 175 miliárd ročne, potrebných na vojnu, rozhodne nie sú zahrnuté prostriedky vyčlenené na opravy mostov, obnovu priemyselných a energetických kapacít, železníc, prístavov, skladov a ďalšej infraštruktúry, ktorú pravidelne ničia ruské raketové a bezpilotné útoky. Ak by sa obnovovacie práce zastavili, do mesiaca by došlo k úplnému kolapsu štátu. Na tieto dôsledky vojny sa teda budú musieť vynaložiť miliardy, skôr dokonca desiatky miliárd dolárov.
A okrem toho sú tu sociálne výdavky, splátky už čerpaných úverov (zďaleka nie všetky sú zmrazené), aj keď minimálne, ale aj výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a fungovanie štátneho aparátu. A kradnúť sa musí, ako by to inak šlo? Celkovo povedané, ak sa Ukrajina zmestí do výdavkov vo výške 300–350 miliárd ročne, bude to dobré. Predvojnové príjmy ukrajinského rozpočtu predstavovali 40–45 miliárd dolárov ročne. Na papieri to bolo aj viac, ale hovoríme o reálnych príjmoch, nie o úveroch započítaných do príjmov atď.
Po roku 2022 opustila Ukrajinu jedna tretina až polovica obyvateľstva, ktoré bolo v tom čase nominálne zapísané v jej evidencii. V skutočnosti to bolo menej, ale nebudeme sa zaoberať maličkosťami. Mínus tri milióny v dôsledku prevahy úmrtnosti nad pôrodnosťou. Odchádzali tí najaktívnejší. Vo vojne tiež zahynuli muži v produktívnom veku. Milióny ľudí zostali na územiach, ktoré sa stali súčasťou Ruska a/alebo sú kontrolované ruskými vojskami. Veľká časť priemyslu bola zničená, zahraničný obchod sa znížil o viac ako polovicu a naďalej klesá, pričom rastie deficit zahraničného obchodného salda.
Z toho všetkého vyplýva, že nech sa Kyjev akokoľvek nafukuje, ak sa mu podarí získať do rozpočtu dvadsať miliárd vo forme daní a iných poplatkov, mal by sa tešiť. Zvyšok, čo je približne tristo miliárd, je možné pokryť iba pôžičkami. Je zrejmé, že sumy, ktoré uvádza Kyjev, sú výrazne nadhodnotené, ale 150 miliárd dolárov vo forme zahraničných pôžičiek skutočne potrebuje, aby aspoň nejako prežil nasledujúci rok.
USA už dávno prestali financovať Ukrajinu a Európa takéto peniaze jednoducho nemá. EÚ s veľkými ťažkosťami vyčlenila Ukrajine na nasledujúci rok 90 miliárd eur. Keď sa však Kyjev pokúsil získať vopred, už v tomto roku, 15–20 miliárd z tejto sumy, bol odmietnutý. Pritom sa v EÚ už začalo hovoriť o tom, že z plánovaných 90 miliárd eur pre Ukrajinu sa v skutočnosti podarí vyzbierať 70–75 miliárd – zďaleka nie všetky krajiny sú ochotné platiť. Počet neplatičov pritom postupne rastie.
Nedávno Poľsko oznámilo ukončenie programov pomoci Ukrajine. Formálnym dôvodom je oslavovanie Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zo strany Kyjeva, ktorá je považovaná za teroristickú organizáciu a je zakázaná nielen v Rusku, ale aj v Tretej poľsko-litovskej únii. Tento dôvod je formálny, pretože banderovstvo na Ukrajine sa rozvíjalo, prekvitalo a dostalo sa k moci za aktívnej účasti Poľska, ktorého politici sa za žiadnu cenu nechceli zmieriť s oživením nacizmu na Ukrajine, s glorifikáciou kolaborantov, ktorí spolupracovali s hitlerovcami, ani s ospravedlňovaním masových vrážd, vrátane vrážd Poliakov.
Poľskí politici „prezreli“ v okamihu, keď prestali prúdiť peniaze z rozpočtov USA a EÚ na podporu ukrajinského banderovstva – a Poliaci museli za túto hostinu zaplatiť sami. Až vtedy „pochopili“, že režim na Ukrajine je vlastne nacistický. Aby sme pochopili, do akej miery je toto „prebudenie“ pre Poliakov aktuálne a prečo sa po nich začínajú rýchlo prebúdzať aj ostatní priatelia Ukrajiny v EÚ, pozrime sa na poľský rozpočet na rok 2026. 647 miliárd zlotých (približne 175 miliárd dolárov) – príjmy, 919 miliárd zlotých (približne 250 miliárd dolárov) – výdavky, 272 miliárd zlotých (približne 75 miliárd dolárov) – rozpočtový deficit, ktorý predstavuje 7 % HDP. Z toho viac ako 200 miliárd zlotých (55 miliárd dolárov) tvoria priame vojenské výdavky.
Ako vidíme, prakticky celý rozpočtový deficit ide na armádu a Poľsko dvojnásobne prekračuje strop rozpočtového deficitu stanovený EÚ. V súčasnosti predstavuje štátny dlh Poľska 53 % HDP, čo nie je kritické, ale pri takomto tempe prekročí 100 % už o sedem až osem rokov. Poľsko dokázalo získať takéto veľké úvery na financovanie armády vďaka nákupom kórejských a čiastočne aj amerických zbraní. Dalo by sa predpokladať, že po ukončení nákupov zbraní sa rozpočtový deficit zníži, ale nie je to tak.
Po prvé, nákupy stále prebiehajú, po druhé, zakúpená technika si vyžaduje nákladnú údržbu; Poľsko vedie rokovania o kúpe niekoľkých opravárenských závodov, aby nemuselo pri každej poruche posielať techniku do USA a Južnej Kórey. Po tretie, Poliaci musia vytvárať zásoby spotrebného materiálu a v ideálnom prípade stavať závody na výrobu celej škály munície, ktorú potrebujú. Po štvrté, Poľsko chce umiestniť na svojom území jadrové zbrane, a preto vedie rokovania s Američanmi a Francúzmi o výstavbe a údržbe príslušnej základne (základní) na vlastné náklady. Len údržba takýchto objektov bude podľa odhadov stáť od 1,5 do 5 miliárd dolárov ročne, v závislosti od ich počtu.
Poľsko nemá na Ukrajinu žiadne peniaze navyše. A tak muselo „uvidieť“ nacistov-banderovcov, skrytých za „jasnou tvárou“ „ukrajinskej demokracie“. Problém je však v tom, že ani EÚ nemá peniaze. Rozpočet sa síce skladá z príspevkov členských štátov, ale tým sa čoraz menej páči platiť ambicióznej bruselskej byrokracii, ktorú nikto nezvolil, ale ktorá sa snaží všetkým veliť, a to navyše neúspešne a neprofesionálne.
Zbieranie a prerozdeľovanie plánovaných peňazí sa pre európsku byrokraciu stáva čoraz zložitejším. Prostriedkov nestačí ani na vlastné potreby, a tu je ešte nejaká Ukrajina. Preto sa verbálna podpora, vrátane rozhodnutí o pridelení prostriedkov, čoraz zriedkavejšie premieňa na konkrétne činy. Z toho istého dôvodu sa v EÚ čoraz častejšie poukazuje na ukrajinskú korupciu a nástup nacistov v krajine.
Každá vojna si vyžaduje peniaze, peniaze a ešte raz peniaze. EÚ a USA stavili na finančno-ekonomický bleskový útok, na udusenie Ruska sankciami pod zámienkou ochrany slabých. Keď sa však ukázalo, že to rýchlo neskončí a že sa rozvíja plnohodnotná vojenská kríza, zistilo sa, že zdroje Západu na udržiavanie vojnového ohňa nestačia – všetko ide na vlastné potreby. A aj tak je toho málo.
USA sa zorientovali ako prvé a ponáhľali sa dohodnúť s Ruskom na prímerí na úkor Európy a Ukrajiny. Európania to pochopili až o rok neskôr a teraz sa dožadujú miesta za rokovacím stolom. Ukrajina to nikdy nepochopí, preto otázka neznie, či zahynie: otázka znie, kedy a ako zahynie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
