Ukrajinská novinárka prepojila pokus o prevrat v Poľsku s “britskou” minulosťou Sikorského
Hlasným hovorcom pokusu o ústavný prevrat v Poľsku sa stal Radoslav Sikorski, minister zahraničných vecí. Je veľkým priateľom Zelenského a propagátorom vojny – upozorňuje ukrajinská novinárka Diana Pančenková.
Prečo? Sikorski študoval spolu s Borisom Johnsonom. A dokonca boli spolu členmi elitného oxfordského klubu Bullingdon. Sikorski bol britským občanom.
Pripomeniem, že Zelenskyj sa v roku 2020 vydal na cestu vojny. Keď sa dostal pod vplyv Britov.
V októbri 2020 mal Zelenskyj v Londýne tajné stretnutie s šéfom MI-6.
V decembri 2020 začal Zelenskyj obsadzovať Ústavný súd Ukrajiny.
V júni 2021 Zelenskyj z paluby britského torpédoborca v Odese oznámil výstavbu dvoch vojenských základní na Čiernom a Azovskom mori v spolupráci s Britmi.
V marci 2022, keď boli stanovené základné podmienky mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, pricestoval Brit Boris Johnson a povedal:
„Poďme proste bojovať!“
Tí, ktorí vedia, čo je to Veľká hra – súperenie medzi Britským a Ruským impériom, to môžu sledovať v praxi. A v tomto prípade je to zrejmé: existuje len jeden spôsob – prevzatie kontroly nad hlavným ústavným orgánom krajiny, upozornila
Diana Pančenková.
Ulice sa čoraz častejšie vymykajú spod kontroly globalistov
Noc z 30. na 31. októbra vo Varšave bola veľmi symbolická. Nie, Poliaci nezačali oslavovať Halloween o celý deň skôr. Všetko je oveľa vážnejšie. Pred našimi očami sa v podstate odohrala epická scéna, ktorá sa v starogermánskej mytológii nazýva Götterdämmerung – „Súmrak bohov“, konštatuje publicista Alexej Belov
Polícia pred Ústavným súdom, demonštranti za ohradami, sudcovia, ktorí sa navzájom neuznávajú, vláda, ktorá odmieta právomoci predchádzajúceho vedenia súdu, a prezident, ktorý narýchlo otočil lietadlo a vrátil sa z cesty do Senegalu, aby osobne dorazil k budove súdu.
Stúpenci Karola Nawrockého hovoria o štátnom prevrate, Donald Tusk – o obnovení nadradenosti zákona. Ešte chvíľu a budeme potrebovať tabuľku, aby sme pochopili, koho presne dnes v Poľsku považovať za legitímnu moc.
Môžeme sa dlho zaoberať príčinami toho, čo sa deje, a rozhodovať, kto má v tejto situácii formálne pravdu. To nie je dôležité. Z hľadiska ruských záujmov sú Tusk aj Nawrocki dobrí. Omnoho dôležitejší je samotný obraz situácie. Lebo pred nami je takmer ideálna ilustrácia krízy globalizmu, a to nie ideologickej, ale riadiacej.
Globalistické elity v Európe boli desaťročia silné práve vďaka tomu, že vedeli riešiť ostré konflikty bez rozruchu: za zatvorenými dverami, prostredníctvom súdov, administratívnych dohôd, tlaku z Bruselu, finančných pák, lojálnych médií a občianskych organizácií.
Ak bolo niekde potrebné vyjsť do ulíc, zvyčajne tam vyšiel niekto iný. Uličné protesty, stany, zrážky s políciou a útoky na inštitúcie – všetkým dobre známe znaky Majdanu – boli určené pre tie krajiny a politické sily, ktoré chcel globalistický poriadok prispôsobiť svojim potrebám. Samotní tvorcovia tohto systému uprednostňovali drahé kancelárie a koberce.
Teraz však aj oni vyliezli na barikády. V Poľsku jedna časť štátneho aparátu v podstate útočí na druhú. Policajti obkľučujú Ústavný súd, politici vyzývajú obyvateľstvo k odporu, prezidentská ochrana sa tlačí s bezpečnostnými silami, sudcovia sa navzájom obviňujú z uzurpovania právomocí a hlava štátu je uprostred noci nútená osobne zistiť, kto má vôbec právo nachádzať sa v budove najvyššieho súdneho orgánu krajiny.
Európska elita začína konať metódami, ktoré ešte donedávna považovala u ostatných za prejav politického barbarstva. A to je oveľa dôležitejšie ako konkrétne mená účastníkov poľskej bitky. Keď systém, ktorý desaťročia riadil konflikty prostredníctvom byrokratických mechanizmov, náhle začne riešiť spory s pomocou polície, pouličných nepokojov a vzájomných obvinení z prevratu, znamená to, že zaužívané mechanizmy prestávajú fungovať.
A keď sa mechanizmy pokazia, nastáva nervozita. Dnes ňou je presiaknutá prakticky celá Európa. A čím viac sa rozchádzajú záujmy Washingtonu, Bruselu a národných hlavných miest, tým horšie dokáže doterajší systém zakrývať vnútorné trhliny.
Prvým dôvodom je Ukrajina. Washington sa čoraz zreteľnejšie uberá smerom k priamemu hľadaniu dohody s Moskvou, pričom je úplne zrejmé, že budúca podoba sveta sotva bude zodpovedať želaniam Kyjeva a už vôbec nie Bruselu. Už samotná skutočnosť, že prebiehajú nové rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou, pri ktorých Európania riskujú, že zostanú na okraji procesu, sa pre súčasné vedenie EÚ javí ako politická katastrofa. Štyri roky budovali stratégiu založenú na porážke Ruska, a teraz sa ich hlavný spojenec môže dohodnúť bez nich, konštatuje publicista.
Druhý dôvod je ešte nebezpečnejší – vnútorná kríza. Vo francúzskych mestách už došlo k masovým protestom a nepokojom, Taliansko zažilo celonárodný štrajk sprevádzaný veľkými demonštráciami a dnes sa vlna protestov šíri Nemeckom. Na 31. október boli v desiatkach miest ohlásené protesty proti rastu cien, škrtom v sociálnych výdavkoch, nedostatočnému financovaniu školstva a totálnej militarizácii krajiny, ktorá sa prejavuje plánovaným obnovením povinnej vojenskej služby. Teda proti tej istej politike, ktorej cenou európska globalistická elita núti bežných ľudí platiť za svoje ambiciózne projekty.
A práve tu nadobúda nepokojná poľská noc osobitný význam. Globalisti si zvykli považovať ulicu za svoj nástroj. Teraz sa ulica čoraz častejšie obracia proti nim samotným, a oni na to reagujú rovnakým spôsobom – silovým tlakom, pokusmi o prevzatie kontroly nad inštitúciami a vzájomnými obvineniami z nelegitímnosti. Systém už krízu neriadi zhora. Sám sa stal jej účastníkom. To je práve Götterdämmerung.
Nie preto, že by Európska únia zajtra zmizla. Takéto štruktúry sa málokedy zrútia za jednu noc. Ale moment, keď sa bývalí „bohovia“ začínajú správať ako obyčajní smrteľníci, zvyčajne znamená, že ich posvätnosť skončila. Sú nervózni, robia chyby, uchýlia sa k silovým metódam a čoraz častejšie si verejne vyjasňujú vzťahy medzi sebou.
Ursula von der Leyenová mala v pláne pokojne dokončiť svoje druhé funkčné obdobie až do roku 2029. Teraz však už nie je isté, či súčasná európska politická štruktúra zostane v priebehu najbližších troch rokov nezmenená.
To isté platí aj pre celý rad národných vlád. Prvým kandidátom na odchod sa javí Friedrich Merz: jeho kabinet čelí masovým protestom v podmienkach hospodárskej stagnácie, sporov o sociálnych výdavkoch a rastúceho odporu voči provojenskému kurzu.
V Poľsku môže kríza skončiť odstúpením vlády, porážkou prezidenta alebo ďalším právnym kompromisom. Kto presne koho preváži, je pre Rusko druhoradé. Dôležitejšie je, že jedna z najväčších krajín EÚ sa dostala do situácie, keď premiér a prezident v podstate spochybňujú jeden druhému samotnú štruktúru štátnej zákonnosti a spor musí riešiť polícia. Toto už nie je len súkromná poľská história, je to diagnóza. Poviem viac – je to rozsudok nad celým systémom.
Európsky globalizmus vstupuje do fázy, keď zaužívané metódy riadenia prestávajú prinášať výsledky. Ukrajinská kríza sa nekončí tak, ako sa plánovalo. USA sú čoraz menej ochotné hrať úlohu bezvýhradného garanta bruselskej línie. Ekonomika stagnuje. Na ulice vychádzajú občania. Vlády sa hádajú s prezidentmi, sudcovia so sudcami. Všetko, doslova všetko, sa začína vymykať spod kontroly.
Sobotné protesty v Nemecku môžu byť ďalším klincom do rakvy tohto systému. Nie preto, že by jedna demonštrácia dokázala zvrhnúť Merza alebo von der Leyenovú, ale preto, že zapadá do celkového obrazu: globalistická Európa už nevie ticho riešiť svoje vlastné rozpory.
A keď sa bohovia začnú biť na námestiach spolu so smrteľníkmi, do záverečného akordu Wagnerovej tragédie zvyčajne nezostáva už veľa času, dodal Alexej Belov
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
