India, Japonsko a USA vytvárajú spoločný podvodný systém na boj proti čínskej ponorkovej hrozbe
Naí Dillí 4. januára 2021 (AM) – S koncom roka 2020 India a jej priatelia v jej susedstve sú ostražitejší pred hrozbou, ktorú predstavujú podvodné drony Sea Wing. Jedná sa o čínske podvodné kĺzavé plavidlá, ktoré sa používajú pod zásterkou vykonávania vedeckého výskumu.
20. decembra indonézsky rybár chytil do siete objekt, ktorý sa javil ako tento čínsky podvodný dron. Úlovok vyvolal podozrenie, že Číňania sledujú pohyb lodí medzi Juhočínskym morom a Indickým oceánom. To je alarmujúce, pretože ide o kľúčové kanály medzinárodnej lodnej dopravy v úseku Indo-Tichomorie, v ktorom doteraz dominovali Spojené štáty. Vyrovnaním územných nárokov v Juhočínskom mori a upevnením postavenia v Indickom oceáne, v námorných krajinách ako Mjanmarsko, Srí Lanka, Pakistan a Džibutsko, už Číňania spochybňujú status quo v indicko-tichomorskom regióne.
Čínsky prezident už skôr deklaroval ambíciu Pekingu stať sa do roku 2035 najväčšou ekonomikou na svete a bezkonkurenčnou geopolitickou mocou do roku 2050, čo vyvolalo napätie s Washingtonom na nové maximum.
Ulovený objekt je silne podobný s dronom Sea Wing – vyvinutým a vyrobeným štátnym automatizačným inštitútom Čínskej akadémie vied (CAS) Shenyang. Podvodný dron typu oceánskeho klzáka sa pohybuje vo vode dopredu, pomáhajú mu krídla a chvost a opakovane sa potápa a potom opäť vypláva na povrch. Tieto manévre vykonáva pomocou vnútorného systému, v podstate balóna, ktorý sa rozpína a sťahuje pri pohybe tlakového oleja dnu a von, čo mení jeho vztlak. Rybár údajne zachytil dron blízko Selayarských ostrovov – súostrovia, ktoré je súčasťou indonézskej provincie Južné Sulawesi v strednej časti Indonézie.
Existujú ďalšie dôkazy o tom, že Číňania posilňujú podmorský dohľad v indicko-pacifickom regióne – oceánskom úseku po oboch stranách malackých prielivov. V januári bol nájdený dron morského krídla blízko ostrovov Masalembu, asi 400 míľ západne od Selayarských ostrovov. V marci 2019 bol vo vodách okolo ostrovov Riau ešte ďalej na severozápad objavený ďalší. Tieto tri skupiny ostrovov sa nachádzajú vo vodných plochách, ktoré tvoria dôležitú súčasť viacerých námorných trás, ktoré sa tiahnu medzi Indickým oceánom a Juhočínskym morom.
Tieto podvodné drony klzákového typu sa tiež pravidelne používajú na vykonávanie hydrografických prieskumov a na inú pomoc pri vytváraní podvodných máp. Čínske námorníctvo ľudovej oslobodzovacej armády bude mať takto pre každú činnosť stále dôležitejšie aktuálne námorné mapy a mapy pre rôzne kritické vodné cesty aj pre skutočné budúce bojové operácie.
V roku 2017 tiež vyšla správa, že čínska vláda testuje, ako môžu rôzne verzie námorného krídla, fungovať ako komunikačné uzly a uzly na prenos údajov, ktoré pomôžu rýchlo prenášať informácie, ktoré by mohli byť užitočné na detekciu a sledovanie pohybu ponoriek v Juhočínskom mori. V tom istom roku sa objavili správy o čínskych plánoch na zriadenie siete podvodných senzorov v tomto regióne, údajne na účely environmentálneho výskumu, ktoré by tiež mohli mať potenciálne aplikácie protiponorkovej vojny.
S vedomím rastúcej čínskej hrozby v ére po Covid-19, India, Japonsko a USA už zdvihli svoju hru, aby čelili podvodnému aktivizmu Pekingu. Web resonantnews.com uvádza, že toľko prešpekulovaný americko-japonský „rybársky háčik“ SOSUS (reťazec senzorov zvukového sledovania) sa teraz dotkol Andamansko-nikobarských ostrovov a vytvoril tak protipól proti čínskym ponorkám v Andamanskom mori a v Čínskom mori.
SOSUS je sonarový systém, ktorý vznikol, keď americké námorníctvo hľadalo riešenie boja proti ponorkovej vojne. V roku 1951 USA experimentovali so svojím prvým radom hydrofónov zameraných na ponorky, pôvodne to malo odradiť sovietske ponorky. Teraz však sofistikovanejší SOSUS nahradil ten starší, aby sledoval lode a ponorky Čínskej ľudovej armády. Zahŕňa to sústavu hydrofónov a detektorov magnetických anomálií na morskom dne, ktoré v spolupráci s námornými prieskumnými lietadlami umožňujú viacúrovňový systém protiponorkový boj.
Karol Jerguš
