Štáty, ktoré môžu začať jadrovú vojnu
USA, 18. január 2021 (AM) – Počet jadrových zbraní sa začiatkom roka 2019 v porovnaní s minulým rokom znížil. Podľa správy, ktorú v pondelok 17. júna zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (Sipri), majú krajiny vlastniace jadrové sily 13 865 hlavíc, čo je o 600 menej ako na začiatku roka 2018. Ale zatiaľ čo počet jadrových zbraní klesá, zvyšné sú vždy sofistikovanejšie, a teda potenciálne deštruktívnejšie.
„Kľúčovým záverom je, že napriek celkovému zníženiu počtu jadrových hlavíc v roku 2018 všetky štáty, ktoré majú v držaní jadrové zbrane pokračujú v modernizácii svojich jadrových arzenálov,“ uviedol predseda predstavenstva veľvyslanec Jan Eliasson zo Sipri a bývalý zástupca generálneho tajomníka OSN.
Rusko a USA držia spolu 90% svetových jadrových zbraní. Zníženie počtu týchto zbraní súvisí najmä s podpísaním zmluvy New Start 8 apríla 2010 v Prahe a vstúpila do platnosti 5 februára 2011 na obdobie 10 rokov, ktorej cieľom je znížiť a obmedziť ďalšie kapacity strategických útočných zbraní. Platnosť tejto zmluvy však vyprší v tomto roku (2021). Samotná zmluva bola pokračovaním, alebo nadstavbou dohody Start 1 (Strategic Arms Reduction Treaty), podpísanou v 1991 Gorbačovom a Bushom, ktorej platnosť vypršala 5 decembra 2009.
Po nevôli USA obnoviť túto dohodu na ďalšie obdobie, v oboch krajinách zahájili rozsiahle a nákladné programy na výmenu a modernizáciu svojich hlavíc, systémov odpaľovania striel a zariadení na výrobu jadrových zbraní. Ak počet atómových zbraní od polovice osemdesiatych rokov prudko poklesol – potom dosiahol takmer 70 000, pripomína La Tribune – je ich stále veľa na celom svete a stále predstavuje riziko prepuknutia jadrovej vojny.
Z 13 865 jadrových zbraní odhadovaných v roku 2019 na celom svete spoločnosťou Sipri je 3 750 nasadených operačnými silami a takmer 2 000 z nich je udržiavaných vo vysokej operačnej pohotovosti, tvrdí inštitút založený v roku 1966. Hlavice sa údajne rozmiestňujú, keď sú umiestnené na raketách, alebo umiestnené na základniach s operačnými silami, spresňuje Sipri.
Taktiež sa ďalšie krajiny usilujú o nadobudnutie jadrových zbraní. Posledná krajina o ktorej sa oficiálne vie, ktorá dokázala vyvinúť svoje hlavice je Severná Kórea. Ich vstup do jadrového klubu nebol vítaný s nadšením, obzvlášť v USA. Na druhej strane, sa pravdepodobne Severokórejský prezident uvedomil, čo sa s ním stane, keď nebude mať svojho žolíka v ruke. Kim Jong Un si takto zaistil mier vo svojej krajine, lebo nechcel skončiť ako Kaddáfi, alebo Hussajn po intervencii mierotvorcov z USA a ich mopslíkov.
Ďalšou krajinou, ktorá sa pravdepodobne dostane do klubu bude Irán.
S vedomím, že ide o vysoko strategické a teda utajované informácie čo sa týka presného počtu hlavíc v segmente jadrovej výzbroje, je preto vysoko pravdepodobné, že skutočné čísla môžu byť iné. Dá sa však predpokladať, že uvádzané počty odrážajú približnú kapacitu daného štátu čo sa týka jadrových zbraní.
9. Severná Kórea – 20 až 30 jadrových hlavíc (obzvlášť neisté údaje)
8. Izrael – 80 až 90 jadrových hlavíc
7. India – 130 až 140 jadrových hlavíc
6. Pakistan – 150 až 160 jadrových hlavíc
5. Čína – 290 jadrových hlavíc
4. Spojené kráľovstvo – 200 jadrových hlavíc, z toho 120 je rozmiestnených
3. Francúzsko – 300 jadrových hlavíc, z toho 280 nasadených
2. USA – 6 185 jadrových hlavíc, z toho 1 750 rozmiestnených
1. Rusko – 6 500 jadrových hlavíc, z toho 1 600 rozmiestnených
Adam Riečanský
