USA odoslali do Afganistanu bombardéry B-52 pre boj s Talibanom
Spojené štáty Americké odoslali do Afganistanu bombardéry B-52 s dlhým doletom, aby bojovali s ozbrojencami radikálneho hnutia Taliban. Podľa informácií New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje na americkom ministerstve obrany, bombardéry odštartovali zo základne v Katare. Koľko ich bolo, sa nespresňuje. B-52 útočili na ciele v provinciách Kandahár, Herat a ďalších. Pri útokoch tiež boli použité lietadlá palebnej podpory AC-130.
Talibanci predtým uviedli, že sa im podarilo získať kontrolu nad provinciami Nimruz a Jowzjan, ktoré sa nachádzajú na juhozápade a severe Afganistanu. Kábul zo svojej strany informoval o likvidácii 385 ozbrojencov za posledných 24 hodín.
V Afganistane prebieha súboj medzi vládnymi silami a Talibancami, ktorým sa podarilo získať značné teritória hlavne v sedliackych oblastiach, vykonávajú tiež útoky proti veľkým mestám. Nestabilita rastie na pozadí náhleho odchodu amerických jednotiek z krajiny.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v minulosti označil stiahnutie Američanov z krajiny za potvrdenie neúspechu washingtonskej misie v Afganistane.
Dve tretiny Talibanu chcú mier v Afganistane. Zbytok sú mladí radikáli z utečeneckých táborov
Dve tretiny lídrov hnutia Taliban sú naklonené mierovému osídleniu v Afganistane, uviedol Zamir Kabulov, riaditeľ druhého odboru Ázie na ruskom ministerstve zahraničných vecí.
“Podľa našich odhadov sa zhruba dve tretiny tohto hnutia vrátane najvyššieho vedenia angažujú v politickom riešení afganskej krízy,” povedal Kabulov pri okrúhlom stole pri Gorčakovovej nadácii. Podľa neho je iba tretina hnutia radikálne disponovaná, ide predovšetkým o mladých ľudí, ktorí vyrastali v utečeneckých táboroch.
Ruský diplomat tiež dodal, že vyhlásenie o prepojení Talibanu s teroristickou skupinou Al-Káida, je „špekulácia“, pokus o vysvetlenie, „prečo sa 300 000 vojakov afganskej armády vzdáva svojich pozícií 75 000 bojovníkom Talibanu“, zatiaľ čo Al-Káida“ je malá a nezúčastňuje sa na bojoch v Afganistane.
8. júla dorazila do Moskvy na rokovanie delegácia katarského úradu hnutia Taliban. Na jeho čele stál šejk Shahabuddin Delawar. Zastúpenie Talibanu v Katare je platformou pre rokovania medzi skupinou, USA a afganskými úradmi už niekoľko rokov. Hovorca politickej kancelárie Talibanu v Katare Mohammad Naim uviedol, že hnutie je pripravené rokovať s inými krajinami a diskutovať o problémoch. Okrem toho zdôraznil, že cieľom Talibanu nie je nadvláda nad celým Afganistanom, Taliban sa nechystá zasahovať do suverenity susedných krajín a chce vybudovať „slobodný systém islamského štátu“.
Vojensko-politická situácia v Afganistane sa od mája, keď americký prezident Joe Biden nariadil stiahnutie amerických vojakov z krajiny, rapídne zhoršuje. Afganské územie, s výnimkou kábulského letiska a stráží ambasády, majú opustiť začiatkom septembra, v čase 20. výročia začatia americkej operácie.
Afganská vláda podporovaná Washingtonom za posledné tri mesiace stratila kontrolu nad významným územím, pričom zastávala pozície iba vo veľkých mestách a provinčných centrách, ako aj nad takmer celým úsekom štátnej hranice s Iránom, Uzbekistanom a Tadžikistanom. Podľa samotného Talibanu kontrolujú 90% hranice. Tadžikistan zmobilizoval záložníkov a požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) o vojenskú pomoc. Moskva, člen CSTO, uviedla, že v prípade potreby poskytne Dušanbe vojenskú pomoc..
Stiahnutie americkej armády z Afganistanu je dôsledkom vnútorných problémov USA
Andrej Serenko, vedúci Centra pre štúdium afganskej politiky vysvetlil, prečo americké jednotky odchádzajú z Afganistanu v takom zhone. Túto tému prediskutoval v rozhovore s korešpondentom portálu „Ukraina.ru“. Expert poznamenal, že tento ústup je čisto vnútro americký a nemá s Afganistanom veľa spoločného.
Stiahnutie vojsk bolo plánované za prezidenta Baracka Obamu. Potom sa to však prediskutovalo v dlhodobšom horizonte so zodpovednejším prístupom. Nástup Donalda Trumpa k moci zničil vzťahy Spojených štátov s oficiálnym Afganistanom a Joe Biden musel pokračovať v tom, čo začali jeho predchodcovia. Americká spoločnosť dlhodobo obhajuje ukončenie vojny a najmä návrat svojich vojakov z Afganistanu. Biden a jeho tím museli splniť túto požiadavku.
„USA jednoducho všetkých postavili pred hotovú vec. Môžu za to zvláštnosti vnútropolitického procesu v USA, boj o voličov, tvrdá konkurencia medzi republikánmi a demokratmi, požiadavka americkej elity zvrhnúť Trumpa a podobne. Amerika bola zaneprázdnená svojimi vnútornými záležitosťami a situácia tam bola veľmi horúca. Nezaujímal ich Afganistan ani ich spojenci,“ dodal Serenko. Expert zároveň zdôraznil, že kríza okolo Afganistanu sa týka všetkých krajín regiónu, štátov NATO a dokonca aj Ruska a Číny.
Maroš Šolc