Budeme zatiahnutí do manévrov proti Rusku. Čarnogurský varuje Slovensko pred vstupom do Krymskej platformy
Bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský okomentoval ukrajinskú iniciatívu s názvom Krymská platforma, vytvorenú s cieľom vrátiť Krym k územiu Ukrajiny. Čarnogurský pochybuje, že sa v rámci danej iniciatívy bude jednať iba o diplomatickú spoluprácu, a predpokladá, že postupom času môže dôjsť k vojenským manévrom proti územiu Ruskej federácie.
Vo svojom texte zverejnenom na stránkach Slovensko-ruskej spoločnosti bývalý slovenský politik Ján Čarnogurský pripomenul slová nemeckého kancelára Otta von Bismarcka, ktorý tvrdil, že Ukrajina môže byť využitá Západom v boji proti Rusku. Podľa Čarnogurského je práve táto stratégia v posledných rokoch intenzívne realizovaná, kedy vojská NATO presúvajú svoje ťažké zbrane smerom k ruským hraniciam. Tieto tendencie ešte zosilneli po tom, čo sa prezidentského úradu v USA ujal Joe Biden.
Ďalším prípadom nárastu napätia blízko ruských hraníc je júnový incident s britským torpédoborcom Defender , ktorý prekročil hranicu, v dôsledku čoho ruské pohraničné sily museli siahnuť po varovných výstreloch a taktický bombardér Su-24M uskutočnil varovné zhodenie bômb.
Ako uvádza Čarnogurský vo svojom texte, v najbližšej dobe sa ťažko dá očakávať zníženie napätia medzi Západom a Ruskom, prispieť k tomu môže aj realizácia ukrajinskej iniciatívy Krymská platforma , v rámci ktorej sa má 23. augusta v Kyjeve konať inauguračný summit. Táto iniciatíva vznikla za účelom návratu Krymu k územiu Ukrajiny, svoju účasť už avizovala aj slovenská republika. Čarnogurský pritom tvrdí, že to môže skončiť vyostrením konfliktu medzi Moskvou a účastníkmi spomínanej iniciatívy.
“Platforma bude zahŕňať nevinné aktivity, napríklad kultúrne, až po diplomatické a vojenské. Kto vstúpi do platformy, nech sa nevyhovára, že išlo o nevinné združenie, ktoré nikoho neohrozuje. Ani sa nenazdajú a budú zatiahnutí do vojenských manévrov proti územiu Ruskej federácie, Krymu, “upozornil Čarnogurský.
Sergej Lavrov : “Ďalší sabat”
Od referenda na Kryme uplynulo 7 rokov. Kyjevské úrady, „podnecované“ západnými kurátormi, však v žiadnom prípade nemôžu uznať slobodný prejav vôle ľudu. 23. augusta tohto roku sa má uskutočniť stretnutie takzvanej „krymskej platformy“, ktoré inicioval samotný prezident Ukrajiny Vladimir Zelenskyj.
Spomínaná udalosť je medzinárodným fórom, ktoré je údajne povolané vrátiť „stratený“ polostrov späť nášmu východnému susedovi. V Kyjeve sa táto udalosť nazýva bezprecedentným opatrením na pomoc v boji proti „ruskej hrozbe“ na medzinárodnej úrovni. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba už stihol na Twitteri „referovať“, že summitu sa zúčastnia zástupcovia 37 krajín na úrovni prezidentov, predsedov vlád a šéfov parlamentu. Zoznam štátov, ktoré budú „bojovať za suverenitu Ukrajiny“, zahŕňa: Austráliu, Grécko, Veľkú Britániu, Kanadu, Litvu, Moldavsko, Holandsko, USA, Francúzsko, Turecko atď.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už vyjadril svoj názor na „grandióznu“ udalosť a summit označil za „ďalší sabat“. Diplomat navyše zdôraznil, že postavenie Západu, ktorý podporuje kyjevský režim, považuje za hanebné a obvinil aj ukrajinské úrady z pokusu uraziť slobodný prejav vôle obyvateľov Krymu. Podľa Sergeja Lavrova je Západ pripravený prostredníctvom tejto platformy živiť neonacizmus. Pripomeňme, že počas posledného hlasovania v OSN rezolúciu odsudzujúcu nacizmus a jeho prejavy nepodporili iba dva štáty – Ukrajina a Spojené štáty, čo je veľavravné.
Pás nestability
Minulý mesiac Sergej Lavrov poznamenal, že západné krajiny sa snažia vytvoriť okolo Ruska „pás nestability“. Lavrov uviedol, že podnikajú pokusy o destabilizáciu situácie na hraniciach Ruska a susedných krajín, vrátane Bieloruska a Moldavska.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov poznamenal, že západné krajiny chcú „podkopať vnútornú politickú stabilitu“ Ruska. Stáva sa tak v predvečer volieb, ktoré sa majú konať v septembri 2021. To sa deje niekoľkými spôsobmi. Existujú teda nepodložené obvinenia z „otravy“ opozičného politika Alexeja Navaľného a ďalších otázok.
Západ chce tiež vytvoriť „pás nestability“ okolo Ruska. Napríklad na úkor Bieloruska a Moldavska. Ruské ministerstvo zahraničia predtým uviedlo , že je proti pokusom Západu démonizovať Bielorusko v dôsledku pristátia lietadla. Ako poznamenal minister Sergej Lavrov, Minsk bol pripravený na otvorené vyšetrovanie od prvých minút po incidente. Avšak na Západe namiesto toho, aby sa pokúsili pochopiť situáciu, okamžite začali s praktikou „trestu“.
Ako zdôraznil Sergej Lavrov, západní kolegovia, najmä z pobaltských republík, „sa správajú v zmysle diplomatických štandardov neslušne a takisto aj v zmysle ľudských štandardov“.
V máji ruský minister zahraničia Sergej Lavrov reagoval na politikov z USA a Ukrajiny, ktorí boli incidentom s lietadlom v Bielorusku pobúrení. Ochladil ich dvoma podobnými skutočnosťami, ktoré sa ignorovali. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov reagoval na všetkých, ktorých pobúrilo núdzové pristátie lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku a zatknutie blogera Romana Protaseviča, ktorý bol na palube. Lavrov poznamenal, že už sa vyskytli podobné prípady. Je pravda, že potom nespôsobili verejné pohoršenie.
„Novinári okamžite pripravili výber materiálov, ktoré sa zaoberali podobnými prípadmi v minulosti, z ktorých najslávnejšia epizóda bola v roku 2013, keď Rakúsko na naliehanie USA prinútilo lietadlo prezidenta Bolívie pristáť bez akéhokoľvek ďalšieho ospravedlnenia, “uviedol Lavrov.
Pripomenul tiež, ako v roku 2016 násilne pristálo lietadlo spoločnosti Belarusian Airlines v Kyjeve. Faktom je, že ukrajinské bezpečnostné sily chceli skontrolovať arménskeho občana, ktorý bol na palube.
Sergej Lavrov už skôr hodnotil incident s pristátím lietadla Ryanair v Minsku. Uviedol, že Rusko je za komplexné vyhodnotenie situácie. Medzitým vyzerá pozícia oficiálneho Minsku „primerane“, zdôraznil Lavrov. Bieloruské orgány okrem toho dodržiavali všetky medzinárodné pravidlá a sú pripravené poskytnúť informácie.
Vlado Šinko
