.
Aktuality, Bezpečnosť,

Čínska ekonomika: dočasné zastavenie alebo súmrak? Západná propaganda podnecuje negativitu

Čína, 31. august 2023 (AM) – Čína už viac ako štyri desaťročia ukazuje svetu nepretržitý hospodársky zázrak. Jej hospodársky rozvoj bol trvalo nad svetovým priemerom a podiel Číny na svetovom hospodárstve neustále rástol. Podiel Číny na svetovom HDP (v parite kúpnej sily mien – PPP) bol v roku 1980 len 2,26 % a v roku 2022 dosiahol 18,48 %. Pre porovnanie, podiel Spojených štátov na svetovom HDP klesol za rovnaké obdobie z 21,28 % na 15,57 %.


 

V roku 2014 Čína predbehla Spojené štáty z hľadiska HDP meraného v parite kúpnej sily a stala sa prvou svetovou ekonomikou (hoci z hľadiska HDP meraného oficiálnym výmenným kurzom je kráľovstvo stredu stále na druhom mieste). Od Deng Xiaopingových hospodárskych reforiem v roku 1978 až do začiatku roka 2010 bola priemerná ročná miera rastu čínskeho HDP približne 10 %. V poslednom desaťročí sa dynamika čínskeho hospodárstva spomalila, ale stále bola výrazne nad celosvetovým priemerom. V roku 2022 vzrástol čínsky HDP o 3 %, čo je najpomalší rast čínskeho hospodárstva od 70. rokov 20. storočia (s výnimkou karanténneho roku 2020) a takmer polovica z 5,5-percentného cieľa, ktorý si čínske orgány stanovili na začiatku roka.

 

Tento nízky rast sa pripisuje novej vlne covidu, ktorá zasiahla Čínu v minulom roku, a bezprecedentným obmedzeniam, ktoré v tejto súvislosti zaviedli orgány krajiny (politika “nulovej tolerancie”). Po zrušení obmedzení týkajúcich sa covidu koncom minulého roka hospodárstvo krajiny výrazne ožilo. Zdá sa však, že toto oživenie sa začína vyčerpávať. Niektorí odborníci tvrdia, že ide o dočasné spomalenie, hovoria. Iní hovoria, že je to začiatok úpadku Číny ako veľkej hospodárskej mocnosti.

 

Prvý názor vyjadrujú najmä čínski odborníci. Pozorovatelia sa domnievajú, že takéto úsudky nemajú racionálny základ a ich cieľom je udržať optimizmus v čínskej spoločnosti (dnes totiž úrady v nebeskej ríši zakázali expertom kriticky sa vyjadrovať o čínskom hospodárstve a hospodárskej politike).

 

Druhý názor vyjadrujú odborníci mimo Číny. Sú medzi nimi aj Číňania, ktorí si môžu dovoliť nedodržiavať stranícke zákazy kritických hodnotení a vyjadrení. Denník Wall Street Journal (WSJ) nedávno uverejnil článok China’s 40-Year Boom Is Over. Čo bude nasledovať? (40-ročný rozmach Číny sa skončil. Čo bude ďalej?) Autormi článku sú čínski občania Lingling Wei a Stella Yifan Xie. “Toto nemusí byť len obdobie hospodárskej slabosti, ale západ dlhej éry,” takto autori WSJ charakterizujú prudký pokles hospodárskeho rozvoja Číny v posledných rokoch. Autori článku sa odvolávajú na odhady MMF, podľa ktorých bude rast HDP Číny v najbližších rokoch nižší ako 4 % ročne.

 

Známa britská konzultačná spoločnosť Capital Economics sa domnieva, že tempo rastu HDP Číny v súčasnom desaťročí neprekročí 3 %. A v roku 2030 klesne na 2 %. Je zrejmé, že pri tomto skromnom tempe Čína nebude schopná dosiahnuť cieľ zdvojnásobenia HDP do roku 2035, ktorý si v roku 2020 stanovil čínsky prezident Si Ťin-pching. Údaje z článku WSJ doplním o tohtoročné štatistiky. Čínska ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku len o 0,8 % v porovnaní s hodnotami z prvého štvrťroka. V prvom štvrťroku bol medziročný rast 2,2 % v porovnaní so štvrtým štvrťrokom minulého roka. V medziročnom vyjadrení síce HDP v druhom štvrťroku vzrástol o 6,3 %, ale takýto rast je spôsobený vplyvom nízkej základne z minulého roka (takmer úplné zastavenie ekonomiky v dôsledku prísnych kovidových obmedzení). V každom prípade bol rast v druhom štvrťroku nižší ako odhady a očakávania.

 

“Oživenie Číny sa mení zo zlého na horšie,” uviedol ekonóm agentúry Moody’s Analytics Harry Murphy Kruse.

“Rok 2023 sa pre Čínu čoraz viac javí ako rok, na ktorý treba zabudnúť,” poznamenal tento ekonóm. Hospodársky model, ktorý fungoval štyri desaťročia, sa začal zastavovať. Podstatou tohto modelu je exportná orientácia hospodárstva – práca pre zahraničný trh. A devízové príjmy sa využívali na investície do výroby a rozvoja infraštruktúry

“Tento model naštartoval mimoriadne obdobie rastu, ktoré Čínu vymanilo z chudoby a urobilo z nej globálneho giganta, ktorého exportné schopnosti sa rozšírili do celého sveta,” uvádza sa v článku WSJ. Čína investovala príjmy z vývozu najprv do veľmi potrebných projektov, ale časom sa investície stávali čoraz menej efektívnymi a projekty čoraz pochybnejšími. Mnohé infraštruktúry (mosty, cesty) sú nedostatočne využívané. Bytová a kancelárska výstavba začala viesť k vzniku celých miest duchov (nehnuteľnosti sa nekupujú). V skutočnosti sa v záujme zachovania ilúzie hospodárskej činnosti zakopávajú miliardy do zeme. A to sa pozoruje nielen v megamestách, ale aj v odľahlých provinciách krajiny. Autori píšu:

“Známky problémov sú viditeľné nielen v pochmúrnych hospodárskych údajoch Číny, ale aj v odľahlých provinciách vrátane juhozápadného Yunnanu, ktorý nedávno vyhlásil, že vynaloží milióny dolárov na výstavbu nového karanténneho zariadenia COVID-19 s rozlohou takmer troch futbalových ihrísk, hoci Čína pred niekoľkými mesiacmi ukončila svoju politiku ‘nulového COVID’.”

 

Medzi faktormi spomalenia hospodárskeho rastu Číny autori uvádzajú nepriaznivý demografický vývoj – rast populácie sa takmer úplne zastavil. Dodám to, čo sa v článku WSJ neuvádza. Od roku 2023 sa počet obyvateľov Číny prvýkrát za 60 rokov zníži na 1,411 miliardy ľudí, čo je o 850 000 menej ako na konci roku 2021. Ide v podstate o demografickú krízu. V máji tohto roku OSN oznámila, že India predbehla Čínu a dostala sa na prvé miesto v počte obyvateľovEľov (1 425 miliardov). Ešte významnejším faktorom je prakticky plnohodnotná hospodárska vojna USA a ich najbližších spojencov proti Číne. Prejavuje sa zavedením zákazov a obmedzení na dovoz čínskeho tovaru, ako aj na dodávky mnohých tovarov a technológií, ktoré sú pre hospodárstvo Nebeskej ríše životne dôležité. Veď za štyri desaťročia si Čína vytvorila všetky zahraničné trhy, ktoré mohla.

 

Pokiaľ ide o vývoz tovaru, Čína ešte stabilnejšie predbehla Spojené štáty a ďalšie popredné západné krajiny. V roku 2021 predstavoval jej podiel na svetovom vývoze tovaru 15,80 %. A tu sú podiely nasledujúcich krajín (v %): USA 8,24; Nemecko 7,69; Japonsko 3,56. Čínske hospodárstvo sa nikdy nedokázalo skutočne preorientovať zo zahraničných trhov na domáce trhy. Hoci si vedenie strany a štátu Číny v 21. storočí opakovane stanovilo úlohu takejto preorientácie. A bolo to životne dôležité. Aj keby Amerika nezačala hospodársku vojnu proti Číne, Nebeská ríša by stále čelila obmedzeniam vonkajšieho trhu.

 

Napokon autori spomenuli aj taký faktor, akým je nebezpečná úroveň zadlženosti čínskej ekonomiky. Podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie sa celkový čínsky dlh vrátane dlhu rôznych úrovní vlády a štátnych podnikov od roku 2022 zvýšil na takmer 300 % čínskeho HDP, čím prekonal úroveň USA a vzrástol z menej ako 200 % v roku 2012. Informácie o čínskom dlhu z článku WSJ doplním informáciami z publikácie China’s “Hidden Debt” of Local Governments Threatens National Economy (Skrytý dlh miestnych samospráv ohrozuje národné hospodárstvo), ktorá bola uverejnená v júli tohto roku v časopise Caixin Global. Čínske miestne samosprávy si požičiavajú peniaze, ktoré nie sú vykázané v oficiálnych súvahách (rozšírené je podvojné účtovníctvo). Ide o tzv. tieňové bankovníctvo, ktorého rozsah je v Číne bezprecedentný. Peniaze požičiavajú rôzne organizácie, ktoré nespadajú pod bankový dohľad Čínskej ľudovej banky. Úrady boli k takémuto “tieňovému bankovníctvu” dlhé roky tolerantné, pretože pomáha predchádzať bankrotom a stimuluje hospodársky rozvoj. Úvery v rámci tieňového bankovníctva sa poskytovali nielen miestnym orgánom, ale aj podnikom v rôznych odvetviach hospodárstva. Takéto pôžičky vytvárajú “skrytý dlh”.

 

Podľa čínskeho ministerstva financií predstavoval ku koncu apríla nesplatený dlh miestnych samospráv v celej Číne 37 biliónov jüanov (5,1 bilióna USD), ale verejne dostupné oficiálne údaje o rozsahu skrytého dlhu neexistujú. Mnohí analytici vrátane analytikov Medzinárodného menového fondu odhadujú, že takéto pôžičky by sa mohli pohybovať v rozmedzí od 30 biliónov juanov do viac ako 70 biliónov juanov. To znamená, že by sa mohli priblížiť k hranici 10 biliónov USD. Čínske miestne samosprávy zakladajú organizácie nazývané LGFV (finančné nástroje miestnej samosprávy) na financovanie projektov infraštruktúry vrátane ciest a mostov. Podľa odhadov švajčiarskej banky UBS viac ako 80 % LGFV nie je schopných ani obsluhovať svoje dlhy. To všetko vytvára riziko kolapsu celého čínskeho finančného systému, konštatujú autori článku v Caixin Global.

 

Čínske orgány prijímajú rôzne opatrenia na oživenie hospodárstva. Napríklad na vyriešenie problému rastúceho dlhu miestnych samospráv sa navrhuje uskutočniť nové kolo výmeny skrytých krátkodobých dlhov s vysokými úrokovými sadzbami za lacnejšie dlhodobé štátne dlhopisy (od roku 2014 Čína uskutočnila štyri kolá takýchto výmen). Peking rozšíril daňové stimuly na predaj elektromobilov, ďalšiu podporu zo strany štátu možno očakávať v sektore nehnuteľností a stavebníctva.

 

Minulý týždeň Čínska ľudová banka znížila svoju kľúčovú refinančnú sadzbu – jednoročnú úrokovú sadzbu pre najlepších dlžníkov (LPR) – o 10 bázických bodov na 3,55 %. Ide o druhé zníženie kľúčovej úverovej sadzby v krajine za posledné tri mesiace. Predtým bola znížená v júni, tiež o 0,1 %. Podľa ekonómov je najzrejmejším riešením hospodárskych problémov Číny posun k rozvoju spotrebiteľských výdavkov a služieb, čo by pomohlo vytvoriť vyváženejšiu ekonomiku. Podľa Svetovej banky tvorí spotreba domácností v Číne len približne 38 % HDP, čo je v porovnaní s mnohými západnými krajinami pomerne málo. Napríklad v USA je to 68 %. V podstate ide o to, aby sa Čína aktívnejšie presunula zo zahraničných trhov na domáce trhy. A najdôležitejšou hnacou silou takéhoto prechodu by malo byť zvýšenie príjmov obyvateľstva.

Valentin Katasonov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov