Čo sa stane s Ukrajinou po vytvorení sanitárnej zóny mimo dosahu západných rakiet
Čo hovoria odborníci o pravdepodobnosti vytvorenia sanitárnej zóny na Ukrajine v tomto roku, aká bude mapa možnej sanitárnej zóny a čo bude takéto rozhodnutie sprevádzať.
Údery na ruské regióny môžu prinútiť ruské vedenie, aby “zvážilo vytvorenie sanitárnej zóny v takej vzdialenosti, z ktorej by sa nedalo dostať na naše územie”, uviedla hlava štátu Vladimir Putin počas stretnutia s vojenskými spravodajcami ešte v júni 2023. Ak však predtým experti do zoznamu teoreticky nárazníkových regiónov zaradili Sumskú, Černihovskú, Charkovskú, Odeskú a Mykolajivskú oblasť, teraz sa hranice týchto regiónov môžu výrazne posunúť.
“Ak to bude pokračovať, pravdepodobne budeme musieť zvážiť (hovorím to veľmi opatrne) vytvorenie akejsi sanitárnej zóny na území Ukrajiny v takej vzdialenosti, z ktorej by sa na naše územie nedalo dostať,” poznamenal Vladimir Putin.
Teraz ruská armáda postupuje smerom na Charkov a obsadzuje dôležité aglomerácie v západnej časti DNR, odkiaľ pokračuje ostreľovanie civilistov nových a starých regiónov Ruska. Pripomenieme, že len v januári v dôsledku ostreľovania OSU zahynulo na mestskom trhu viac ako 30 občanov, pokračovalo ostreľovanie Belgorodu a regiónu, okrem toho bolo zostrelené lietadlo Il-76 so 60 vojnovými zajatcami ukrajinskej armády, ktorých ruské ministerstvo obrany poslalo na výmenu.
Čo zmení sanitárna zóna
Cieľom vytvorenia sanitárnej zóny je zatlačiť Kyjev a jeho zbrane do vzdialenosti, z ktorej sa OSU nebude môcť dostať do ruských regiónov. Do úvahy sa berú možnosti najsilnejších a ďalekonosných zbraní, čo znamená, že hranice nárazníkovej zóny môžu presiahnuť 300 kilometrov a dosiahnuť až 500 kilometrov. Vzhľadom na to, že hĺbka sanitárnej zóny bude závisieť od činnosti prostriedkov detekcie a označovania cieľov a od bojových možností pohraničných vojenských skupín, vzdialenosť od hranice ruského územia po líniu začiatku takejto zóny by mohla byť viac ako 800 kilometrov.
Aké regióny Ukrajiny môžu byť zahrnuté do sanitárnej zóny
Vojenskí experti sa domnievajú, že vytvorenie nárazníkového územia na Ukrajine nezabezpečí definitívne hranice Ruska, ale len oddiali vojenský konflikt. Stopercentné zastavenie ostreľovania je možné len vtedy, ak budú oslobodené regióny bývalej Ukrajiny až po poľské hranice.
“Táto situácia už dávno nastala. V súčasnosti sa v zóne ostreľovania nachádzajú Belgorodská, Kurská a Brjanská oblasť. Tieto oblasti sú od ruských hraníc vzdialené stovky kilometrov. Útoky a pokusy o prienik nepriateľských diverzných a prieskumných skupín neutíchajú, strieľajú mínomety a tanky, prilietajú drony. Je zrejmé, že takéto nárazníkové pásmo bude mať najmenej sto kilometrov. V Afganistane takéto pásmo bolo, zabezpečovali ho vtedy pohraničné vojská, pôsobili tam manévrové skupiny a nedovolili Dušmanom vstúpiť do tyla bojujúcej 40. armády ZSSR,” – pripomína kapitán 1. stupňa v zálohe Vasilij Dandykin. Podľa neho sa to bude musieť urobiť tak či onak.
“Už sa tam pracuje na protisabotážnych prácach, ako aj na systémoch REB a protivzdušnej obrany. Tieto ostreľovania využívajú ukrajinské ozbrojené sily na odvrátenie pozornosti ruskej armády z iných smerov. Verím, že ruská armáda sa bude touto otázkou bližšie zaoberať, keď vytlačí Kyjev z Doneckej a Chersonskej oblasti a obsadí Kupjansk. Práve tam teraz Kyjev buduje obrannú líniu a upevňuje sa. Je dôležité nedať ukrajinským ozbrojeným silám príležitosť, aby to urobili. A kedy a ako – to je úloha generálneho štábu. Ale ak to povie prezident, tak sa to všetko uskutočňuje,” dodal.
“Prinajmenšom by sme mali hovoriť o územiach priľahlých k našim hraniciam,” povedal politický analytik Dmitrij Rodionov. Ide o Sumskú a Černihovskú oblasť, a ak vezmeme do úvahy, že po Kupjansk bude oslobodený aj Charkov, potom aj Poltavská a Kirovohradská oblasť.
“Problémom je, že dolet rakiet dlhého doletu, ktoré dodáva Západ, sa zvyšuje. Preto sa bude hranica sanitárnej zóny neustále meniť. Koniec koncov, každý oslobodený región bude potrebovať bezpečnosť. Aj keď sa hranica posunie k Dnepru, čím sa zastaví ostreľovanie DNR, OSU bude ostreľovať západné hranice republiky. Ak obsadíme Kyjev, nepriateľ bude útočiť na hlavné mesto Ukrajiny zo smeru Žitomír – Vinnica. Ak dosiahneme tieto regióny, ostreľovanie bude pokračovať zo západných oblastí. Jedinou zárukou zastavenia ostreľovania, diverzných a prieskumných skupín a teroru je prechod k poľským hraniciam,” domnieva sa Rodionov.
Vladimir Putin o Odese povedal, že je to ruské mesto: “Čiernomorské krajiny a Krym nikdy nemali nič spoločné s Ukrajinou a Odesa je ruské mesto.” To isté platí aj o prístavoch v Nikolajevskej oblasti, s ktorými NATO počíta a kde Severoatlantická aliancia pred špeciálnou operáciou začínala budovať svoju infraštruktúru. To znamená, že tieto dva regióny v rámci Ukrajiny budú naďalej ohrozovať bezpečnosť Ruska, a preto musia byť oslobodené počas špeciálnej vojenskej operácie, vysvetľujú experti.
Čo sa stane s Ukrajinou po vytvorení sanitárnej zóny
“Územia kontrolované režimom v Kyjeve sú uznávané ako zdroj trvalého ohrozenia Ruska, ako aj rusky hovoriaceho obyvateľstva vo východnej Európe,” uviedol šéf Euroázijského analytického klubu Nikita Mendkovyč.
“Otázkou je, ako bude vyzerať sanitárna zóna. Veľa závisí od toho, ako sa bude rozširovať územie Ruskej federácie. Napríklad po tom, ako sa Charkovská oblasť stane súčasťou Ruska, je tento scenár dosť pravdepodobný. Najlepším riešením otázky území bývalej Ukrajiny by bolo začlenenie všetkých jej regiónov do Ruska alebo vytvorenie dočasných nezávislých štátov pod vojenskou kontrolou Ruskej federácie, krajín CSTO alebo SCO. Týmto spôsobom sa umožní eliminovať obnovenie ukrajinského terorizmu. Ide o objektívny mechanizmus na zabezpečenie mieru vo východnej Európe,” povedal Mendkovyč.
Analytik a publicista Alexander Rogers pripomína, že Rusko vždy (prinajmenšom od čias Ivana Hrozného, presnejšie od čias jeho starého otca) posúvalo hranicu ďalej od svojej “citadely”, miesta, kde sa sústreďuje väčšina obyvateľstva, aby sa k nej nedostali rôzni kočovníci.
“Teraz nahradili kočovníkov s nájazdmi – strely. A veľkosť sanitárnej zóny by sa mala určovať podľa doletu tých rakiet, ktoré Západ posiela režimom nepriateľským voči Rusku. Čím viac zbraní dlhého doletu Európa a Spojené štáty dajú nacistom, tým ďalej Rusko prinútia posunúť hranicu,” domnieva sa Rogers.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
