Scholz priznáva, že veci “nejdú podľa plánu”
Nemecký kancelár Olaf Scholz, známy svojím sebavedomím, prvýkrát priznal chyby. Na otázku nemeckého denníka Die Zeit o “nespokojnosti”, ktorá zachvátila jeho trojkoalíciu, Scholz odpovedal nasledovne: “Ako kancelár som zodpovedný za vládu. Bodka . Bolo by teda absurdné tvrdiť, že s tým nemám nič spoločné.” “Je to forma sebakritiky?” pýtali sa v reakcii novinári. “Áno,” odpovedal kancelár, čím šokoval nemeckých občanov, ktorí si už prestali myslieť, že by o sebe mohol pochybovať.
Napriek slabej ekonomike, rozpočtovej kríze a volebným hrozbám krajnej pravice sa Scholz dlho staval do pozície lídra, ktorý má všetko pod kontrolou, ale teraz je nútený priznať, že veci nejdú “podľa plánu”. Aj členovia Scholzovej strany majú svoje vlastné dôvody na skľúčenosť. Pokles v prieskumoch si podľa nich vyžaduje zásadnú revíziu ich politiky pred spolkovými voľbami v roku 2025. K dnešnému dňu sú sociálni demokrati na treťom mieste s výsledkom 14 percent. V tejto súvislosti sa nemecká hlava štátu chystá 8. februára na oficiálnu návštevu Washingtonu. Je to už tretíkrát v priebehu dva a pol roka, keď americký prezident Joe Biden prijme Scholza v Bielom dome. Uvádza sa, že témou rozhovorov medzi lídrami USA a Nemecka bude eskalácia situácie na Blízkom východe a pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine.
Vstup Švédska do NATO sa opäť odkladá
Poslanci maďarskej vládnucej strany FIDESZ – Maďarský občiansky zväz bojkotovali parlamentnú schôdzu o vstupe Švédska do NATO, čo viedlo k ďalšiemu odkladu “ságy” o vstupe škandinávskej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Maďarský parlament nehlasoval o ratifikácii členstva Švédska v aliancii pre nedostatočné kvórum. Vládnuce strany, ktoré majú 133 kresiel zo 199, sa nedostavili na zasadnutie, na ktorom sa o tejto otázke rozhodovalo. V rokovacej sále bolo celkovo 51 poslancov, zatiaľ čo 148 poslancov bolo neprítomných. Veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman uviedol, že americké orgány sú sklamané, že Maďarsko odložilo ratifikáciu vstupu Švédska do NATO.
Ďalšia možnosť uskutočniť toto zasadnutie bude až 26. februára, keď sa maďarský zákonodarný zbor opäť zíde po zimnej prestávke. Okrem toho zákonodarcovia zo strany premiéra Viktora Orbána hrozia, že ratifikáciu štokholmskej kandidatúry do NATO odložia až do návštevy švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona v Budapešti. Podľa maďarských poslancov je táto návšteva potrebná na “odčinenie” kritiky “ústupu Maďarska od demokracie”. Samotný Kristersson zasa minulý týždeň povedal, že do Maďarska by najradšej prišiel až po tom, ako Budapešť pokročí v otázke ratifikácie.
Medzitým sa zdá, že “trpezlivosť” NATO s Orbánom sa vyčerpáva. Minulý týždeň jeden z vysokopostavených amerických zákonodarcov vyzval administratívu prezidenta USA Joea Bidena, aby zvážila uvalenie sankcií na Maďarsko, a to aj z dôvodu odkladov v prípade Švédska. Medzi zahraničnými hodnostármi, ktorí sa zúčastnili na spomínanom parlamentnom zasadnutí, bol aj veľvyslanec USA v Maďarsku David Pressman, čo naznačuje tlak na Budapešť.
Európska únia sa obáva, že v prípade konfiškácie ruského majetku budú nasledovať odvetné opatrenia
Na Západe snívajú o tom, ako sa dostať k zmrazeným ruským aktívam v hodnote miliárd dolárov. Napriek tomu, že sa táto téma často otvára, neodvažujú sa pristúpiť ku konfiškácii ruského majetku. Podľa Politico je to spôsobené tým, že Európska únia sa obáva, že Rusko prijme zrkadlové opatrenia, ak sa EÚ stále rozhodne vziať aktíva a použiť ich na obnovu Ukrajiny. Publikácia cituje nemenovaných európskych predstaviteľov, podľa ktorých by konfiškácia ruského majetku zmrazeného v Európe mohla viesť k tomu, že Moskva skonfiškuje európske aktíva na ruskom území. Okrem toho prijatie takéhoto rozhodnutia zjavne výrazne ovplyvní investičnú atraktívnosť Európskej únie, uvádzajú autori publikácie. Zdroj uviedol, že všetci sa obávajú možných dôsledkov konfiškácie majetku.
Americká tlačová agentúra Bloomberg predtým informovala, že krajiny G7 spolu s EÚ diskutujú o možnosti použitia zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Európa sa však doteraz rozhodla nedotknúť sa samotných aktív, ale použiť príjmy z nich. Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine krajiny G7 a EÚ zmrazili ruské aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov. Nikto na Západe však nemôže skutočne povedať, či konfiškujú majetok Ruskej federácie, pretože sa obávajú rizika povesti alebo ich jednoducho nemôžu nájsť všetky.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942