Finančná internacionála pritvrdzuje hybridnú vojnu proti národne orientovanému Orbánovi
Maďarsko, 18. marec 2024 (AM) – Finančná internacionála vedie stupňujúcu sa hybridnú vojnu proti národne orientovanému politikovi. Maďarský premiér Viktor Orbán je jedným z najvýnimočnejších štátnych predstaviteľov Európskej únie. Osobitný postoj má najmä k vojne na Ukrajine, protiruským sankciám, rozširovaniu NATO, migračnej politike Bruselu atď.
Hlavným kritériom pri rozhodovaní Viktora Orbána je národný záujem Maďarska, zachovanie jeho suverenity. Na základe tohto kritéria sa Viktor Orbán veľmi selektívne riadi mnohými písanými aj nepísanými pravidlami, ktoré sú Budapešti “odporúčané” a dokonca vnucované z Bruselu a Washingtonu, nielen z Bieleho domu, ale aj z Medzinárodného menového fondu.
Dovoľte mi pripomenúť, že Viktor Orbán sa stal predsedom maďarskej vlády pred 14 rokmi. Parlamentné voľby v apríli 2010 radikálne zmenili politickú krajinu Maďarska. Maďarská občianska strana (FIDESZ) získala 262 kresiel v parlamente (viac ako dve tretiny kresiel). V máji toho istého roku bol líder FIDESZ Viktor Orbán vymenovaný za predsedu vlády. Pre Západ bolo veľkým prekvapením, že koalícia strán pod vedením FIDES-u oznámila, že odmieta pokračovať v predchádzajúcom kurze, ktorý niektorí koaliční politici výstižne nazvali “kŕmením krajiny” zahraničnými investormi. Nová vláda prešla od slov k činom. Už v lete 2010 sa nový maďarský premiér Viktor Orbán postavil proti diktátu MMF: odmietol splniť požiadavky fondu, aby znížil rozpočtové výdavky, ochudobnil väčšinu obyvateľov svojej krajiny a v rozpore s odporúčaniami MMF zaviedol dodatočnú daň pre bankový sektor. Brusel a Washington si vtedy mysleli, že to nie je nič iné ako dočasná “blamáž”, ďalšia PR-akcia maďarských politikov. Ukázalo sa, že je to oveľa vážnejšie, ako si Západ myslel: v posledných dňoch roku 2011 sa zmenila legislatíva upravujúca postavenie maďarskej centrálnej banky MNB (“Maďarská národná banka”). MMF a EÚ to okamžite považovali za pokus Orbánovej vlády podriadiť centrálnu banku štátu, a tak ju zbaviť povestnej “nezávislosti”. A to už je priama hrozba, že by krajina mohla opustiť kontrolu finančnej internacionály. Transformácia MNB na základe prijatého zákona sa mala uskutočniť do konca marca 2012.
Mimochodom, 1. januára 2012 vstúpila do platnosti nová maďarská ústava, ktorá jasne ukázala túžbu orgánov a občanov po národnej suverenite. Základný zákon okrem iného potvrdil kontrolu centrálnej banky nad národnou vládou. Základný zákon tiež určil, že národnou menovou jednotkou krajiny je forint. A rozhodnutie o prípadnom prechode na euro mohlo byť prijaté osobitnou parlamentnou väčšinou. Niektorí toto ustanovenie ústavy interpretovali ako rozsvietenie, ak nie červeného, tak žltého svetla na ceste postupu krajiny do eurozóny. Mimochodom, Maďarsko si stále ponecháva svoju menovú jednotku forint; konkrétne plány na vstup krajiny do eurozóny zatiaľ neexistujú. Mimochodom, začiatkom roka 2012 sa nezávislosť Budapešti prejavila aj v tom, že odmietla podpísať Európsky finančný (rozpočtový) pakt, dokument EÚ, ktorý zaväzuje krajiny k finančným úsporám a zvyšovaniu daní za každú cenu.
Zákonodarné a politické iniciatívy Viktora Orbána z neho urobili hrdinu medzi väčšinou jeho krajanov. Mimo Maďarska sa premiér stal známym ako Hugo Chávez Európy. Finančná medzinárodná scéna reagovala na iniciatívy nového premiéra rýchlo a ostro. A reakcia sa prejavila nielen vo forme útokov na Viktora Orbána prostredníctvom médií. Maďarsku ako “vzorovej demokracii” boli nedávno poskytnuté mnohomiliardové pôžičky. Počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 tak dostalo od EÚ, Svetovej banky a MMF spolu približne 20 miliárd eur. V prvých dňoch nového roka 2012 však svetové ratingové agentúry znížili úverový rating Maďarska. V dôsledku toho sa zahraničný kapitál vrhol mimo Maďarska. Výmenný kurz forintu klesol a dosiahol najnižšie hodnoty od krízy. Úrokové sadzby desaťročných štátnych dlhových cenných papierov maďarskej vlády prekročili 10 %. Podľa odhadov odborníkov Maďarsko v roku 2012 potrebovalo zahraničné pôžičky vo výške približne 20 mld. V januári toho roku sa začali rokovania s MMF o ďalšej pôžičke a fond uviedol, že podmienkou pôžičky je návrat “nezávislého” štatútu Maďarskej národnej banky. V tejto situácii musel “maďarský Chávez” ustúpiť. Orbán sa musel pred MMF kajať:
“Sme pripravení dodržiavať všetky odporúčania týkajúce sa našej centrálnej banky a jej nezávislosti. Podľa môjho názoru je teraz ostrý konflikt medzi nami a Bruselom len v jednej veci – niektorí členovia Európskej komisie odporúčali, aby členovia rady našej centrálnej banky neskladali prísahu na našu ústavu. So všetkým okrem tohto súhlasím.”
V apríli 2012 bol parlament nútený hlasovať za obnovenie “nezávislosti” maďarskej národnej banky. Finančnej internacionále sa rýchlo podarilo potlačiť “vzburu na lodi”. V máji 2012 dal Viktor Orbán priechod svojim pocitom, v duchu si povedal: “Banda banditov”, ktorá sa chopila moci v Európskej únii, sa zaoberá banálnym zotročovaním každého, koho sa im tam podarí nalákať! Maďarsko si to uvedomilo a snaží sa zachrániť. Ale medzinárodná finančná mafia drží Maďarov pod krkom…” A tu je ďalšie z Orbánových vtedajších odhalení:
“S Maďarskom sa zaobchádza ako s kolóniou.”
Ako hovoria pozorovatelia, Orbán sa pred dvanástimi rokmi ohol, ale nezlomil. Na jar 2013 začal novú ofenzívu. Vďaka úsiliu parlamentu sa maďarská centrálna banka dostala pod kontrolu vlády. Dňa 4. marca 2013 bol do funkcie guvernéra centrálnej banky vymenovaný muž lojálny Viktorovi Orbánovi, György Matolcsy (predtým minister hospodárstva od roku 2000). Tentoraz sa však “západní priatelia” Maďarska tiež pomstili. Európska komisia dočasne pozastavila financovanie Maďarska v rámci viacerých programov pomoci z dôvodu údajne odhalených nezrovnalostí pri kontrole využívania týchto prostriedkov. Vzťahy Budapešti s MMF sa dostali do extrémneho napätia. V rokoch 2008 – 2009 sa vzťahy Budapešti s MMF stali mimoriadne napätými. Maďarsko, v tom čase “vzorné”, dostalo od fondu pôžičky vo výške 13 mld. Podľa splátkových kalendárov musela Budapešť splácať do konca roka
2014. Začiatkom augusta 2013 maďarské orgány oznámili, že krajina uzavrela všetky svoje záväzky voči MMF s výrazným predstihom. Budapešť zároveň oficiálne oznámila, že Maďarsko už nepotrebuje služby fondu, a požiadala o zatvorenie kancelárie MMF v Maďarsku.
Teraz sa presunieme do nášho času. Po viac ako desiatich rokoch sme svedkami nového kola konfrontácie medzi premiérom Viktorom Orbánom a maďarskou centrálnou bankou. Je pozoruhodné, že tento rok Orbánovi oponuje ten istý György Matolcsy, ktorého sám Orbán v roku 2013 dosadil do čela MNB. György Matolcsy zrejme počas jedenástich rokov vo funkcii guvernéra centrálnej banky prešiel vážnou mutáciou. Zo spolupracovníka Viktora Orbána sa stal jeho zarytým odporcom. Ako sa ukázalo, ostrý spor medzi Orbánom a Matolcsym trvá už niekoľko rokov. Niektorí pozorovatelia poukazujú na to, že konfrontácia medzi Györgyom Matolcsym a Viktorom Orbánom pripomína dlhoročnú konfrontáciu medzi tureckým prezidentom Erdoganom a centrálnou bankou Tureckej republiky (hlavným predmetom sporu je kľúčová sadzba centrálnej banky, ktorú turecký prezident považuje za vysoko nadhodnotenú). György Matolcsy sa postupne (pravdepodobne pod vplyvom svojich kolegov z iných centrálnych bánk) pustil do “inflačného cielenia”. A snaží sa potlačiť inflačný rast cien zvyšovaním kľúčovej sadzby centrálnej banky. A to podľa Orbána “dusí” maďarskú ekonomiku.
Tlačová agentúra Bloomberg uverejnila 7. marca článok Orbánov spor so šéfom centrálnej banky vyvoláva znepokojenie investorov. V článku sa uvádza: “Orbánova niekdajšia pravá ruka, guvernér György Matolcsy, je teraz zapletený do tvrdej konfrontácie s vládou, sporu, ktorý prerástol do cyklu verejných urážok a saliev o znižovaní sadzieb, nezávislosti centrálnej banky a dôveryhodnosti.” V článku sa uvádza, že Viktor Orbán požaduje zníženie kľúčových sadzieb, obviňuje centrálnu banku zo slabého výkonu menovej politiky a sľubuje obnovenie vládnej kontroly nad MNB. V článku agentúry Bloomberg, ako aj vo viacerých ďalších publikáciách, sa spomína aj možné zapojenie Györgya Matolcsyho do korupcie. Odkazuje sa v ňom na niektoré fondy, ktoré boli založené už dávnejšie z iniciatívy tohto guvernéra centrálnej banky a do ktorých boli z centrálnej banky prevedené značné sumy (stručne sa uvádza, že tieto fondy sa zaoberajú investíciami do nehnuteľností).
“Cieľom vlády je, aspoň čiastočne, pokúsiť sa vyriešiť právne námietky voči fondom, ktoré zamestnávali priateľov a spojencov guvernéra a podľa osoby oboznámenej so záležitosťou od začiatku iritovali niektorých ľudí v inštitúcii. Centrálna banka v minulosti sľúbila, že tieto organizácie zatvorí, ale nesplnila to,” uvádza sa v článku agentúry Bloomberg.
Ako sa skončí konfrontácia medzi premiérom a guvernérom centrálnej banky, je ťažké predpovedať. S najväčšou pravdepodobnosťou György Matolcsy dostane možnosť pracovať na svojom mieste ešte rok – pred uplynutím štandardného funkčného obdobia. Na uvoľnené miesto bude nominovaný súčasný minister financií Mihaly Varga. Podľa pozorovateľov je Varga zvyknutý plniť všetky príkazy Viktora Orbána. Preto bude udržiavať kľúčovú sadzbu centrálnej banky na úrovni, ktorú chce premiér, t. j. na nízkej úrovni. Okrem toho je nepravdepodobné, že by Varga namietal proti neformálnej kontrole vlády nad centrálnou bankou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
