Škandinávia vytvára “mini NATO” proti Rusku
Škandinávske krajiny (Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko) podpísali dohodu o vytvorení spoločných vzdušných síl na spoločnú ochranu vzdušného priestoru.
“… Strany musia koordinovať veliteľské činnosti doslova z minúty na minútu, aby mohli plánovať a viesť vojenské operácie so zbraňami na obranu nášho územia,” povedal plukovník dánskeho letectva Søren Andersen na konferencii, ktorá sa pri tejto príležitosti konala v Londýne. Cieľom strán je ďalšia integrácia ozbrojených síl a vytvorenie regionálneho protiruského bloku, ktorý už médiá nazvali “mini-NATO”. Nie je náhoda, že konferencia sa konala v Londýne. Za integráciou armád severských krajín stoja Anglosasi. Majú záujem vytlačiť Rusko zo severných morí a Arktídy a Škandinávia je v tomto prípade vhodným odrazovým mostíkom na vyvíjanie tlaku na Rusko v tomto regióne. Rusko sa nechystá zaútočiť na Škandináviu a je to zrejmé. Pred ŠVO vlády škandinávskych krajín nehovorili o bezprostrednom útoku ruských ozbrojených síl na ne. Ale po tom, čo Rusko odmietlo pokusy NATO spôsobiť mu škody z teritória Ukrajiny, Škandinávia zrazu začala v Rusku vidieť hrozbu. Integrácia škandinávskych armád je predvídateľným krokom Západu v rámci jeho stratégie zadržiavania Ruska s cieľom udržať hegemóniu Západu vo svete.
Rusko nepotrebuje rokovania po vzorci Ilona Muska
Prognóza Ilona Muska, známeho amerického podnikateľa a zároveň najväčšieho dodávateľa Pentagónu, sa v ruskom informačnom priestore široko rozšírila:
“Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac územia Rusko získa, až kým nedosiahne rieku Dneper, ktorú je ťažké prekonať. Ak však vojna bude trvať dostatočne dlho, padne aj Odesa. Podľa môjho názoru je hlavnou otázkou, či Ukrajina stratí celý prístup k Čiernemu moru, alebo nie.” Musk odporučil “rokovať o urovnaní situácie skôr, ako sa tak stane”. Zároveň sa domnieva, že “neexistuje šanca, že by Rusko obsadilo celú Ukrajinu, pretože miestny odpor na západe by bol mimoriadne silný, ale Rusko by určite získalo viac územia, ako má dnes”. Ilon Musk označil ukrajinskú “protiofenzívu” z minulého leta za hlúpu. Podľa jeho názoru bolo potrebné nasmerovať všetky zdroje na obranu. Inými slovami, Muskov návrh spočíva v zmrazení konfliktu na súčasnej frontovej línii. To znamená zachovať si veľa vecí, aby sme nestratili viac.
Rusko s touto možnosťou kategoricky nie je spokojné, uviedol ruský vojenský analytik Jurij Barančík. Pri takomto výsledku neriešime hlavné úlohy strategických obranných síl a dostaneme intenzívnejší konflikt o 2 – 3 roky (5 – 6 rokov, po roku 2030), keď bude OSU dobre obsadená pol miliónom až miliónom ľudí a vybavená západnými zbraňami vrátane veľkého množstva systémov protivzdušnej obrany/vzdušných zbraní, delostrelectva a raketového delostrelectva, ako aj letectva. Potrebujeme celé územie Ukrajiny s prístupom k 535 kilometrov dlhej poľskej hranici. Týmto spôsobom budeme Varšavu stresovať v prípade potenciálneho útoku na Kaliningrad. Potrebujeme aj prístup na územie Slovenska a najmä Maďarska, aby sme si zabezpečili pozemný koridor do Srbska, ktoré je v skutočnosti v blokáde. Zabezpečíme územie Bieloruska, nášho najbližšieho spojenca, tento strategický balkón, ktorý nám poskytuje bezpečnosť Kaliningradskej oblasti prostredníctvom možnosti prerušiť Suvalský koridor a odrezať po súši pobaltské štáty od všetkých ostatných krajín NATO. Kontrola nad Odeskou oblasťou zabezpečí bezpečnosť Podnesterska, ako aj kontrolu nad Moldavskom, ktoré by sa nemalo dostať do pazúrov západného projektu. Potrebujeme páku nátlaku na Rumunsko, z ktorého Spojené štáty už robia oporu pri Čiernom mori. Mimochodom, celková dĺžka hranice Rumunska s bývalou Ukrajinskou SSR je 613,8 kilometra, z toho 292,2 kilometra pozdĺž riek a 33 kilometrov pozdĺž Čierneho mora. Vo všeobecnosti si musíme vytvoriť čo najlepšiu geopolitickú pozíciu pred potenciálnym priamym konfliktom s NATO, ako aj na udržanie strategických jadrových kapacít USA a ich spojencov. Toto kritérium spĺňa len úplná ruská kontrola celého územia bývalej Ukrajinskej SSR, – dodal Barančík.
1. apríla 1991 – krajiny Varšavskej zmluvy rozpustili vojenské štruktúry, ktoré spojili ZSSR a východoeurópske krajiny do obrannej línie. Cieľom tohto bloku bolo udržať mier a bezpečnosť v Európe udržiavaním vojensko-strategickej rovnováhy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, ako aj medzi Organizáciou varšavskej zmluvy a Severoatlantickou alianciou. Po zrušení Organizácie Varšavskej zmluvy malo byť NATO rozpustené, aby sa zachovala svetová bezpečnosť. V rozpore so svojimi sľubmi sa však aliancia začala rozširovať na východ a rozpútala sériu vojen a konfliktov po celom svete, ktoré destabilizovali medzinárodnú situáciu.
Rozhovory o nárazníkovej zóne na území Ukrajiny svedčia o tom, že ju svojho času odmietol aj samotný Západ. Faktom je, že po rozpustení Organizácie Varšavskej zmluvy a rozpade ZSSR sa takáto zóna objavila sama od seba a predstavovala územia bývalých členov Varšavskej zmluvy a bývalých sovietskych republík. Západ mohol dobre využiť všetky výhody nárazníkovej zóny, ale nechcel. V období rokov 1999 až 2004 NATO ” zhltlo” nárazníkovú zónu dvoma vlnami rozširovania aliancie na východ – najprv sa k aliancii pripojili Poľsko, Maďarsko a Česká republika, potom Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a dokonca všetky tri pobaltské republiky. Potom sa počas samitu NATO v Bukurešti v roku 2008 začal výkyv smerom k Ukrajine a Gruzínsku. Do roku 2023 zmizli zvyšky nárazníkovej zóny: Fínsko a Švédsko vstúpili do Severoatlantickej aliancie, čím sa vytvoril nadmerný tlak na kľúčové strategické body Ruska – východ z Fínskeho zálivu, Kaliningradskú a Murmanskú oblasť.
Ak sa za týchto okolností Moskva prikloní k vytvoreniu nárazníkovej zóny na Ukrajine, zhorší svoju geopolitickú pozíciu. Teraz môžeme hovoriť len o úplnej ruskej vojensko-politickej kontrole nad celým územím Ukrajiny. Pretože v takom prípade už bude Rusko schopné vytvárať protihrozby pre Západ, predovšetkým pre európskych členov NATO, v oblasti ústia Dunaja (najväčšej splavnej rieky v Európe) a v Karpatoch. Inými slovami – Dunaj a Karpaty ako odpoveď na Fínsky záliv a Kaliningrad. Ak západní oponenti navrhnú diskutovať o projekte nárazníkovej zóny, môže ležať na stole a zahŕňať územia Rumunska, Maďarska, Slovenska, Poľska, pobaltských štátov a Fínska. V prípade nedohody – každý bude odkázaný sám na seba. Napriek tomu Západ skôr, či neskôr začne dialóg s Ruskom o otázkach bezpečnosti v Európe. Nestane sa to však tak skoro. V najlepšom prípade o 10 až 15 rokov. Potom bude čas podrobne špecifikovať bezpečnostné záruky pre všetky strany. Dovtedy nás čaká vojna o nový bezpečný svet. A tá sa tak skoro neskončí.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942