Sudán sa po prevrate prikláňa k USA – reviduje zmluvu o ruskej námornej základni
Sudánske orgány sa rozhodli revidovať dohodu o vytvorení logistického centra pre ruské námorníctvo na sudánskom pobreží Červeného mora. To bolo oznámené podľa náčelníka generálneho štábu Sudáne, Mohammed Usman al-Hussein. „Nemôžeme podpísať dohody, ktoré poškodzujú Sudán,“ uviedol (citovala agentúra TASS).
Podľa jeho slov bola táto dohoda podpísaná za predchádzajúcich sudánskych orgánov, ale neratifikoval ju legislatívny orgán krajiny, ako to vyžaduje postup pri schvaľovaní medzinárodných dokumentov. Dohoda s Ruskom môže pokračovať, s výhradou výhod pre Chartúm, uviedol Al-Husajn. Ďalej uviedol, že Sudán je otvorený vojenskej spolupráci s USA.
Skutočnosť, že Rusko sa chystá otvoriť logistické centrum pre námorníctvo na území Sudánu, na pobreží Červeného mora, bola oznámená v novembri 2020. O projekte sa diskutovalo aj s bývalým sudánskym prezidentom Omarom al-Bašírom, ktorý bol v roku 2019 zosadený. Spojil potrebu budovania ruskej základne s „ochranou pred agresívnymi činmi USA“.
Dohoda bola podpísaná v decembri. V dokumente Chartúm bezplatne prevádza časť prístavu Port Sudán a priľahlú vodnú plochu Moskve. Môžu tu kotviť súčasne až štyri lode, vrátane lodí s jadrovou elektrárňou. Maximálny počet vojenského personálu a personálu je 300 osôb. Na oplátku Rusko začne zásobovať Sudán zbraňami a vojenským vybavením. Dohoda bola uzavretá na obdobie 25 rokov.
V apríli arabské televízne kanály s odvolaním sa na zdroje uviedli, že Sudán pozastavil výstavbu ruskej námornej základne. Podľa nich Chartúm tiež uviedol, že zablokuje akékoľvek nové nasadenie ruských vojnových lodí. Ruské veľvyslanectvo v Sudáne potom uviedlo, že informácie o pozastavení dohody sú nepravdivé.
Vzhľadom na strategický význam, ktorý môže mať africký roh, Rusko už nejaký čas uvažovalo o zriadení námornej základne v Džibuti, ako má Francúzsko, USA, alebo dokonca Čína, a mať tak prístup do Červeného mora. Tento projekt sa však nemohol uskutočniť kvôli odmietnutiu džibutských úradov, takže Rusi museli nájsť záložné riešenie.
O Somálsku sa tiež uvažovalo v súvislosti s otvorením veľkej Tureckej vojenskej základne neďaleko letiska v Mogadišo, na brehu Indického oceánu. Rusi však mierili bližšie k Džibuti, do oblasti Zeïlah, lebo sa nachádzala v Somalilande, čo je štát v rozpore so Somálskou ústrednou mocou. Tento projekt sa však zastavil.
Ruský záujem sa preto presunul do Sudánu, krajiny s ktorou má Kremeľ už dlhoročné vojenské väzby. Väzby, ktoré nespochybnil ani odchod prezidenta Omara al-Bašíra, ktorého dobré vzťahy s Kremľom mu umožnili využívať podporu súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner tvárou v tvár protestom, proti ktorým vtedy čelil. V máji 2019, mesiac po odchode al-Bašíra po viac ako 29 rokoch z výkonnej moci, Moskva a Chartúm podpísali dve nové vojenské dohody, ktorých cieľom bolo zdieľanie skúseností týkajúcich sa Mierových operácii OSN a druhé na posilnenie spolupráce v oblasti námorníctva, najmä pri pátraní a záchranných misiách na mori.
Karol Jerguš
