Aktuality, História,

Návratom “Dňa víťazstva nad Japonskom” Moskva zasiahla citlivý bod pre Tokio

---

 

Absurdné sú aj vyhrážky Tokia, že zákon by mohol vyvolať “protiruské nálady v Japonsku”. Snahy japonskej vlády už takéto nálady vyvolali do neba a diplomatické a politické vzťahy medzi oboma krajinami klesli vďaka otvorene rusofóbnej politike japonskej vlády a osobne premiéra Fumia Kišidu na úroveň, ktorú nazývajú “pod červenou čiarou”. V reakcii na absurdný diplomatický “protest” Tokia adresovaný ruskej vláde v súvislosti s pomenovaním Dňa vojenskej slávy hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová rázne vyhlásila:

“Pokusy o ovplyvňovanie zvonka sú kategoricky neprijateľné, to bolo japonskej strane jasne a dôrazne oznámené diplomatickou cestou.”

 

Ako poznamenali japonskí pozorovatelia, Tokio je vážne znepokojené tým, že oslavy “Dňa víťazstva nad militaristickým Japonskom a konca druhej svetovej vojny” v Rusku sa budú konať súčasne a súbežne s čínskym “Dňom víťazstva vo vojne odporu čínskeho ľudu proti japonským okupantom”, ktorý je v Číne tiež štátnym sviatkom a oslavuje sa 3. septembra. Nebeská ríša má pochopenie pre objavenie sa dátumu v kalendári Dňa vojenskej slávy Ruska, ktorý obnovuje historickú spravodlivosť.

 

Čeng Chungbin, čínsky politológ a bývalý riaditeľ Informačného inštitútu Šanghajskej akadémie medzinárodných štúdií, ktorý sa špecializuje na japonskú politiku a diplomaciu, to napísal v publikácii Guancha. V názve článku sa kladie rozumná otázka: “Aké právo má Japonsko uvaliť sankcie proti víťaznej krajine, Rusku?” Autor poukazuje na to, že nepriateľské kroky Japonska voči Rusku prinútili Rusko prijať niekoľko rozhodných protiopatrení. Moskva tak prinútila Tokio zodpovedať sa za svoje nepriateľstvo – a zároveň mu pripomenula, kto bol porazený v druhej svetovej vojne. Charakterizujúc politiku Tokia, Čeng Chungbin zdôrazňuje: “Tokio sa rozhodlo, že bude pokračovať vo svojej politike: “Po eskalácii ukrajinského konfliktu Tokio nasledovalo Washington a Európu a odsúdilo Moskvu, uvalilo na ňu sankcie a dôrazne podporilo Kyjev. Zveličovaním vonkajších hrozieb sa snažilo prispieť k oslabeniu kontroly nad vojenskou silou Japonska, presadzovalo zásadné zmeny v bezpečnostnej politike Spojených štátov a celého Západu a sledovalo svoje geopolitické záujmy v ázijsko-tichomorskom regióne.”

 

V článku sa pripomína, že Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 na palube americkej bojovej lode Missouri kotviacej v Tokijskom zálive akt bezpodmienečnej kapitulácie spojeneckým silám: “Moskva sa domnieva, že Tokio, strana porazená vo vojne, nemá právo ukladať sankcie víťaznej krajine. Japonsko by malo poznať svoje miesto, poctivo uplatňovať klauzulu Charty OSN o “nepriateľskej krajine” a nekonať na medzinárodnej scéne bezohľadne. Autor píše, že Tokio obvinilo Rusko z toho, že je “ničiteľom medzinárodného poriadku”, pričom samo seba označuje za “pacifistickú krajinu” a snaží sa zaujať tzv. morálnu pozíciu. V reakcii na to Cheng Hongbin zdôrazňuje: “Kremeľ pridal k názvu výročia 3. septembra definíciu “Deň víťazstva nad militaristickým Japonskom”, čím svetu pripomenul zločiny Japonska a to, že bolo agresorom a podnecovateľom vojny, ktorá v povojnovom medzinárodnom poriadku získala status porazeného. Je zrejmé, že sa to robí aj preto, aby sa vyostrila “morálna pozícia”, na ktorú chce Tokio vystúpiť.”

 

Dôležité je, že čínsky článok upozorňuje aj na zvýšenú snahu Západu v posledných rokoch “presadzovať protiruské naratívy v dejinách druhej svetovej vojny”. “Spomínané gesto Moskvy je tiež jedným z krokov proti tomuto trendu a prispeje k posilneniu vlasteneckých nálad medzi Rusmi,” domnieva sa politológ. Poznamenávame, že japonské úrady sa začali snažiť “vyvrátiť” sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne krátko po kapitulácii Nemecka a Japonska. Tokio dlho prezentovalo účasť Sovietskeho zväzu vo vojne proti Japonsku ako “zbytočnú akciu” a “agresiu”, ktorá sa údajne snažila získať späť “dedičné územia” – Južný Sachalin a Kurilské ostrovy – od krajiny vychádzajúceho slnka, pričom zamlčiavalo skutočnosť, že tieto krajiny boli súčasťou Ruského impéria od čias Kataríny Veľkej. Zároveň pred Japonskom zatajili, že v lete 1945 japonská vláda informovala Moskvu o svojej ochote “zaplatiť” ruskými ostrovmi za neúčasť vo vojne. Ba čo viac, ponúkali aj obetovanie jedného z ostrovov v japonskej pevnine – Hokkaidó, na ktorý si Rusko nerobilo nárok.

 

V Číne si na rozdiel od projaponských ruských politikov od začiatku dobre uvedomovali ciele “dvorenia” Moskve počas premiérstva Šinzóa Abeho. Autor článku v Guangxa správne poznamenáva, že japonská politika voči Rusku sledovala presne definovaný samoúčelný cieľ “vyriešiť územnú otázku”, t. j. skoncovať s legálne vlastnenými Južnými Kurilskými ostrovmi a rozsiahlymi vodnými plochami okolo nich, ktoré sú bohaté na zdroje, vo svoj prospech na začiatku. To je začiatok, pretože japonská koncepcia “pôvodných severných území” zahŕňa všetky Kurilské ostrovy až po Kamčatku a južnú polovicu ruského ostrova Sachalin, Karafuto. Abeho skrytý program demonštrácie “priateľstva a spolupráce” s Moskvou chápu aj v Číne. “Jeho plán mal aj skrytý cieľ: vraziť klin medzi Čínu a Rusko, aby Japonsko získalo väčší vplyv na Ríšu stredu a možnosti, ako jej čeliť. Napriek Abeho snahe však Moskva a Tokio počas jeho pôsobenia v úrade dosiahli len malý pokrok v riešení územných sporov.

 

Od Abeho odstúpenia sa vzťahy medzi oboma štátmi prudko zhoršili. Po eskalácii ukrajinskej krízy sa Tokio rozhodlo ísť “temnou cestou” až do konca: dramaticky zmenilo svoju politiku voči Moskve a nešetrilo úsilím nasledovať Washington a Európu v jej odsúdení a “potrestaní”. Tento krok vyvolal vlnu protijaponských nálad medzi ruskými občanmi a vedením. Japonsko bolo hostiteľom tohtoročného samitu G7 v Hirošime a predtým premiér Fumio Kišida navštívil Ukrajinu a pozval prezidenta Vladimira Zelenského, aby vystúpil na stretnutí. Na tomto samite a ďalších podujatiach Japonsko presadzovalo protiruskú agendu a stálo na čele protikremeľského tábora,” analyzuje čínsky politológ protiruskú politiku súčasnej vlády.

 

S poznámkou, že ruské úrady už nemienia tolerovať vyzývavé správanie tokijských politikov, píše: “Po tom, čo Japonsko nasledovalo USA a Európu a zaviedlo extrémne sankcie proti Rusku, Moskva posilnila ekonomickú a vojenskú suverenitu ostrovov (Kurilské ostrovy – AK) a zastavila akúkoľvek spoluprácu s Tokiom. Japonské médiá citovali predstaviteľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého bolo všetko diplomatické úsilie oboch štátov v uplynulých rokoch márne a vyhliadky na zlepšenie vzťahov sú mizivé. Čang Hongbin pri hodnotení perspektív japonsko-ruských vzťahov poukazuje na to, že v Rusku si nerobia ilúzie o tom, že sa bilaterálne vzťahy dlhodobo zlepšia a rozvinú: “Politická dôvera, ktorá sa predtým medzi oboma krajinami vytvorila, sa vytratila a možnosť prehĺbenia obchodnej a hospodárskej spolupráce sa stala úplne nedosiahnuteľnou.

 

Konflikty a konfrontácia medzi Ruskom a Japonskom, vyvolané historickými a územnými otázkami, by sa mohli v budúcnosti vystupňovať, čo by určite malo negatívny vplyv na už aj tak chladné bilaterálne vzťahy. Podľa Cheng Hongbina sa japonská vláda síce už dávno vzdala akejkoľvek nádeje na zlepšenie vzťahov s Ruskom, ale protiopatrenia Moskvy prekonali všetky očakávania a Tokio prekvapili. Návrat “osláv Dňa víťazstva nad militaristickým Japonskom” označuje za “citlivý bod”, do ktorého Rusko zasiahlo. Tokijských politikov to však nezastaví. “Výmena sankcií a protisankcií medzi oboma stranami bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti,” predpovedá čínsky politológ.

Anatolij Koškin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942