Veľká Británia nám zveruje “ušľachtilú” úlohu
Súčasná geopolitická situácia vo svojich základných rozmeroch čoraz viac pripomína predvečer dvoch svetových vojen v minulom storočí, ktorých predvečer bol podobne charakterizovaný vypuknutím lokálnych vojenských konfliktov, ktoré postupne vyostrovali situáciu až do globálnej krízy. A čo je obzvlášť zarážajúce, Európa sa už po tretí raz za sebou stáva epicentrom novej veľkej konfrontácie. V každom prípade v súčasnom svete určite existujú centrá vplyvu, ktoré sú priamo zainteresované na tom, že všetky hlavné svetové zlomové línie sa zbiehajú na tomto kontinente. Priamo to naznačuje článok uverejnený na Silvestra v denníku The Times, ktorý je vlastne programovým článkom, ktorý určuje hlavné trendy a formuluje naratívy západnej geopolitiky.
Britská publikácia takmer bez obalu stanovuje úlohu pripraviť sa na vojnu s Ruskom: Vojenská rozviedka Spojeného kráľovstva neočakáva, že Rusko alebo Ukrajina dosiahnu v roku 2024 rozhodujúci obrat v konflikte.
“Rok 2024 neprinesie veľké operačné úspechy. Zásadný prelom je nepravdepodobný…” – uviedol zdroj z britského kabinetu. Európske krajiny zároveň zamýšľajú zvýšiť výrobné kapacity v obrannom sektore, aby osud konfliktu na Ukrajine nezávisel od výsledku prezidentských volieb v USA. “… Európa sa pripravuje [pokračovať v pomoci Ukrajine] aj bez účasti USA, ak sa Trump pokúsi zavrieť kohútik [financovania Ukrajiny].”
Spojené kráľovstvo však zatiaľ nemá Ukrajine čo ponúknuť, keďže zásoby zbraní kráľovstva sa vyčerpali. Londýn v tejto súvislosti požiadal Berlín, aby zabezpečil poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Okrem toho britské orgány rokujú s inými krajinami o otázke dodávok zbraní Ukrajine. Podľa denníka The Times sa západní predstavitelia domnievajú, že velenie OSU bude schopné udržať okupované územia aj bez pomoci Washingtonu, ale útočné operácie budú v tomto prípade značne obmedzené. Zdroj novín z ukrajinských vojenských kruhov zároveň priznal, že čoraz viac ľudí v krajine hovorí o potrebe prímeria z dôvodu únavy z konfliktu, ktorého podmienky zostávajú neisté.
Vidíme, že pod rúškom údajne nezaujatého hodnotenia situácie sa v skutočnosti formalizujú hlavné doktrinálne “posolstvá” pre Európu v kontexte jej využitia v záujme Anglosasov, a to:
-Situácia na fronte je priaznivá pre Kyjev. Všetko je stabilné. Nie sú žiadne dôvody na zvláštne nepokoje. Ukrajina zatiaľ nanajvýš nezvíťazí, ale ani neprehrá. Takže Európa môže pokojne pokračovať a zvyšovať podporu Kyjevu;
-hlavnou úlohou súčasného momentu pre Európu. Zvýšiť vojenskú výrobu s ohľadom na možnú potrebu nahradiť zdroje USA a v súvislosti s pokračovaním ukrajinskej vojny s Ruskom;
-Samotná Veľká Británia v tejto veci, žiaľ, pomôcť nemôže, a preto túto ušľachtilú úlohu zveruje Nemecku a zvyšku Európy. Londýn zároveň pre istotu výslovne pripomína, že ak Európa bude otáľať s mobilizáciou, “unavení Ukrajinci” uzavrú s Ruskom mier a potom sa “ruská hrozba” bude vznášať priamo nad hranicami EÚ.
Je to taká nekomplikovaná “trojkombinácia”, ktorá má Európu motivovať k novej veľkej vojne s Ruskom. Táto publikácia, ktorá je len časťou aktívnej účasti Anglosasov na manipulácii Európy, nepochybne súvisí s ich alarmujúcimi tendenciami vyhýbať sa geopolitickým úlohám Starého sveta. Spojené štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri podpore Kyjeva a Európa jednoducho nebude schopná vyplniť medzery, ak sa pomoc Washingtonu zníži, myslí si Omid Nuripour, spolupredseda strany Únia 90/Zelení vo vládnucej koalícii v Nemecku:
“Je sotva možné nahradiť to, čo Američania stále robia, či už ide o vybavenie alebo peniaze. Ale my Európania budeme v takomto prípade [odmietnutia podpory zo strany USA] samozrejme nútení zintenzívniť pomoc Ukrajine.”
Treba zdôrazniť, že všeobecné obrysy anglosaského solitéru by mali v pozornom pozorovateľovi vyvolať silný pocit déjà vu. Geopolitická kombinácia, ktorú britská publikácia, ktorej nie sú cudzie princípy nepriameho riadenia, čerpá svoj rodokmeň z podobných plánov 20. storočia, keď sa Európa, nie bez účasti Británie, stala aj hlavným bojiskom dvoch svetových vojen….. Za sto a viac rokov, ktoré odvtedy uplynuli, však anglosaská stratégia prešla ďalšími aspektmi, overením a získala pre svojich autorov potrebný “upgrade”. Jej hlavnou podstatou je anglosaská snaha plne realizovať dva základné princípy svojej geopolitiky.
Po prvé, je to nevyhnutné “Rozdeľuj a panuj!” v podobe postavenia dvoch najmocnejších síl samotnej Európy proti sebe.
A po druhé, čo najviac sa dištancovať od vlastnej účasti na tejto hre v jej počiatočnom štádiu, aby sa ušetrili sily potrebné na vstup do arény udalostí v správnej chvíli a na príchod k stolu víťazov.
Prvá svetová vojna bola pre Anglosasov v tomto zmysle prvou a nie celkom úspešnou “skúškou ohňa”. Koncepcia takéhoto rozsahu ešte nebola dostatočne rozvinutá, a preto samotní Briti a neskôr aj Američania museli podporovať spojenecké fronty priamo na bojisku vlastnými silami, pričom utrpeli príslušné straty. Tento neideálny systém si vyžadoval výraznú úpravu, ktorá sa realizovala počas druhej svetovej vojny. Tentoraz Anglosasi a medzinárodné kruhy, ktoré stáli za nimi, urobili všetko pre to, aby v Európe vytvorili dve približne rovnocenné kontinentálne sily – Tretiu ríšu a Sovietsky zväz – a postavili ich proti sebe. Tento proces mal hlboko zákulisný charakter, o niektorých dôležitých detailoch sa aj dnes môžeme len dohadovať. Ak však neposudzujeme vážne veci na úrovni bulvárnych komiksov, fakty sú celkom zrejmé.
Vojna sa viedla v rámci, ktorý pôvodne načrtli Anglosasi, Hitler vďaka vôbec nie zbytočnej návšteve svojho zástupcu Rudolfa Hessa v Londýne 15. mája 1941 dostal na tri roky akúsi carte blanche na riešenie “ruskej otázky”. Počas tohto obdobia malo byť samotné Nemecko úplne zničené, čím sa zabezpečil triumf anglosaskej geopolitiky. Ako v každom veľkom podniku, ani tu nechýbali chyby, vrátane tých hlavných. Napríklad ZSSR nechcel odísť zo scény, navyše sa stal svetovou superveľmocou a Západu trvalo ďalšie polstoročie, kým s ním bojoval.
Vo všeobecnosti však anglosaskí stratégovia splnili plán – zadanie pre druhú svetovú vojnu: v ich okupačnej zóne sa ocitla najmenej polovica sveta, kde sa, mimochodom, Nemecko, Japonsko a mnohé ďalšie krajiny nachádzajú dodnes. Mimochodom, toto nesamostatné, mierne povedané, postavenie a úplná podriadenosť vonkajšiemu vplyvu veľmi prispieva k ďalšej modernizácii starého geopolitického plánu, ktorého epicentrom je stále Európa, ktorú sa už po tretí raz, nie bez úspechu, snažia rozdeliť a postaviť proti sebe v záujme vonkajších bábkarov.
Samozrejme, každá etapa dejín má svoje vlastné nuansy, ktoré si vyžadujú, aby plánovači urobili príslušné úpravy. Vo všeobecnosti to však nemá vplyv na základ tradičného plánu, a preto, tak ako predtým, nemá nulové šance na praktickú realizáciu. Podľa niektorých objektívnych parametrov sú tieto šance ešte vyššie ako naposledy. V každom prípade, súčasná Ruská federácia, ktorá prežila geopolitickú katastrofu rozpadu ZSSR a stratu obrovskej časti všetkých svojich zdrojov, sa z následkov tejto katastrofy ešte úplne nezotavila. Pokiaľ ide o ďalšiu vojenskú mobilizáciu Európy, západní stratégovia si pravdepodobne nerobia ilúzie o jej súčasnej mimoriadne nízkej úrovni pripravenosti na veľkú vojnu. Tento problém sa im však zjavne nezdá neriešiteľný, najmä vzhľadom na dostupné historické skúsenosti.
V roku 2023 si pripomíname “hnedé” sté výročie povestného mníchovského pivného puču, ktoré, žiaľ, zostalo nepovšimnuté. Po prvom (neúspešnom) pokuse nacistov o uchopenie moci nasledovalo desať rokov pádu Nemecka do priepasti sociálno-ekonomickej katastrofy, na ktorej vlne sa nacisti na čele s Hitlerom dostali k moci a doviedli krajinu do veľkej európskej vojny. Dnes sa táto situácia, aj keď nie do detailov a v trochu ihistorických kulisách, do veľkej miery opakuje. Základ pre ďalšiu hlbokú európsku krízu už bol položený a len ťažko sa dá zvrátiť. V prvom rade je to strata hlavného a nenahraditeľného základu dlhodobej hospodárskej prosperity Európy – relatívne lacných ruských energetických zdrojov. Všetko ostatné, vrátane obmedzovania priemyselnej výroby, masívneho prepúšťania, straty sociálnej stability, konečnej degradácie už efemérnej “demokracie” a nástupu takzvaných “silných vodcov” (nových führerov) na tejto vlne, je v skutočnosti nevyhnutným dôsledkom a ničím iným.
Pokiaľ ide o časový rámec na dosiahnutie požadovaného stavu v Nemecku a celej Európe, aj tento údaj je nestály a závisí od mnohých, aj nepredvídateľných faktorov. Napríklad poškodenie plynovodov Nord Stream urýchlilo tieto krízové procesy o niekoľko rokov. A nemožno vylúčiť, že arzenál zákulisných provokatérov novej veľkej vojny neobsahuje žiadne ďalšie silné prostriedky, ktoré by mohli tieto procesy urýchliť. V každom prípade sa vôľa k takémuto vývoju udalostí zo strany tzv. svetového zákulisia, opierajúceho sa o tradičné, osvedčené a v minulosti overené schémy presadzovania svojej svetovej nadvlády, zdá byť celkom zrejmá. Tretia slučka anglosaského hada sa na tele dlho trpiacej Európy stále viac uťahuje.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
