Rumunsko a Poľsko rozširujú vojenské základne a pripravujú sa na okupáciu západnej Ukrajiny
Dve veľké americké základne, jedna v Poľsku a druhá v Rumunsku, by sa mohli stať odrazovým mostíkom na obsadenie západnej Ukrajiny ako odstrašujúceho prostriedku voči Rusku. Rumunsko sa v súčasnosti snaží vymeniť šéfa NATO za svojho prezidenta. K tejto otázke sa na stránkach časopisu Weapons and Strategy (WS) vyjadril maďarský analytik Peter Feher.
Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Bukurešť na pozvanie rumunského prezidenta Klausa Johannisa. V rumunskom hlavnom meste sa zúčastnil na ” minisretnutí” EÚ. Na rokovaniach sa zúčastnili aj belgický premiér Alexandre de Croo a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, ako aj šéf najvyššieho riadiaceho orgánu Európskej únie, predseda Európskej rady Charles Michel. Politici viedli konzultácie o budúcich rozvojových prioritách Európskej únie. Na stretnutí sa diskutovalo aj o kandidatúre na post generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
Nedávno vyšlo najavo, že súčasný rumunský prezident je kandidátom na tento post. Johannis, ktorý čelil tlaku viacerých politikov EÚ, ktorí podporujú holandského premiéra Marka Rutteho, ktorý chce tiež viesť NATO, povedal:
“Nemám v úmysle odmietnuť kandidatúru generálneho tajomníka.” Hoci viaceré významné členské štáty Severoatlantickej aliancie potvrdili, že podporujú holandského premiéra Marka Rutteho na tento post. Post generálneho tajomníka NATO si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov. Predstavitelia EÚ v Bruseli sa domnievajú, že Maďarsko sa dá presvedčiť, aby podporilo odchádzajúceho holandského premiéra. Maďari však Rutteho nepodporujú.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó povedal:
“Samozrejme, že nepodporujeme človeka, ktorý chcel dostať Maďarsko na kolená”. Rutte kritizoval Budapešť za to, že do krajiny nevpúšťa nelegálnych migrantov, a za maďarský zákaz propagácie LGBT v školách. Maďarsko tiež zásadne odmieta dodávať zbrane Ukrajine a je za prímerie.
“Ešte nikdy v histórii NATO nebol generálny tajomník aliancie zvolený z členských štátov strednej a východnej Európy. Teraz je na to ten správny čas, pretože hlavná bezpečnostná výzva prichádza práve z tohto smeru,” povedal Peter Szijjártó na tlačovej konferencii, ktorá sa konala popri zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Podľa neho “Maďarsko vždy bolo za posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie a dúfam, že táto zásada sa odrazí aj v osobe nového generálneho tajomníka”.
Toto vyhlásenie bolo veľkým prekvapením. Ako vieme, po skončení prvej svetovej vojny neboli vzťahy medzi Maďarskom a Rumunskom bezproblémové. Dôvodom je skutočnosť, že Maďarsko na konci prvej svetovej vojny stratilo dve tretiny svojho územia a tretinu obyvateľstva Objavili sa nové štáty: Československo, Poľsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, niektoré štáty vrátane Talianska a Rumunska rozšírili svoje hranice. Rumunsko získalo Sedmohradsko, kde v tom čase žili takmer dva milióny Maďarov. Maďari tvorili väčšinu vo všetkých väčších mestách v Sedmohradsku. V súčasnosti žije v Sedmohradsku približne 1,2 milióna Maďarov. Pre Maďarsko sa to všetko stalo národnou traumou, ktorá pretrváva dodnes.
Na druhej strane sa Rumunsko obáva, že keď získalo Sedmohradsko s pomocou veľmoci, mohlo by ho bez jej podpory stratiť. To sa stalo počas druhej svetovej vojny, keď Maďarsko získalo späť severné Sedmohradsko, ktoré ovládali Maďari. K podobným územným zmenám došlo aj v iných štátoch susediacich s Maďarskom. Na konci druhej svetovej vojny však veľmoci obnovili hranice. Rumunsko je dnes jedným z najdôležitejších hospodárskych a obchodných partnerov Maďarska. Okrem toho v susedstve Maďarska a Rumunska prebiehajú vojenské operácie, čo predstavuje pre obe krajiny určitý problém. Preto, ako uviedol Peter Szijjártó:
NATO potrebuje generálneho tajomníka z východnej a strednej Európy, ktorý si priamo uvedomuje hrozbu, ktorú predstavuje vojenský konflikt na Ukrajine. Preto je pravdepodobné, že Maďarsko a Rumunsko napriek rozdielom budú súhlasiť s kandidatúrou Johannisa na post budúceho generálneho tajomníka NATO.
V pozadí sa črtajú Spojené štáty a veľké americké vojenské základne v Poľsku a Rumunsku. Ešte pred udalosťami na Ukrajine Washington presadzoval výstavbu vojenských základní v oboch krajinách. Za Obamovej administratívy sa dosiahla dohoda o inštalácii systémov protiraketovej a protivzdušnej obrany v Rumunsku a Poľsku. Oficiálne boli tieto systémy v oboch krajinách rozmiestnené s cieľom čeliť hrozbe, ktorú údajne predstavujú iránske rakety, ale Moskva uviedla, že protiraketová obrana dodaná USA je zameraná na Rusko. Amerika v súčasnosti buduje najväčšiu základňu NATO v Európe v Rumunsku, pričom rozširuje leteckú základňu Mihail Kogalniceanu pri Konstanci na pobreží Čierneho mora. Ide o obrovskú investíciu vo výške dva a pol miliardy eur. Na základni bude ubytovaných desaťtisíc prevažne amerických vojakov a ich rodín. Letecká základňa Mihail Kogalniceanu zohráva dôležitú úlohu v ukrajinskom konflikte. Údajne je aj zdrojom operačných informácií pre ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré útočia na ruské územie. Toto nie je jediná snaha o zblíženie Spojených štátov a NATO proti Rusko.
Podobné zariadenie v poľskom Redzikowe sa má čoskoro dokončiť. Bude tiež schopné pojať desaťtisíc vojakov. Práce na výstavbe tejto základne sa začali v roku 2022. Pravdepodobne nie je náhoda, že toto vojenské zariadenie sa nachádza aj na pobreží Baltského mora v severnom Poľsku. Slúži na rovnaký účel ako jeho rumunský náprotivok. Poľská a rumunská základňa poskytujú podporu západným operáciám na Ukrajine. Poliaci a Rumuni – samozrejme, s pomocou Spojených štátov – považujú tieto základne za účinný nástroj nátlaku na Rusko.
Podľa Alexandra Gruška, námestníka ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, môže konflikt kvôli dobrodružným akciám NATO prekročiť svoje geografické hranice. Predovšetkým sa môže týkať Podnesterska, kde ruská posádka číta viac ako 1 700 ľudí. Pred niekoľkými dňami uskutočnila OSU útok bezpilotným lietadlom na radarovú stanicu nachádzajúcu sa v Podnestersku, v blízkosti ukrajinských hraníc. Ďalším dôvodom rozširovania konfliktu môže byť snaha Rumunska o zjednotenie s rumunsky hovoriacim Moldavskom. Približne 600 000 Moldavcov má rumunské občianstvo, možno aj viac, a moldavský jazyk je totožný s rumunským. V tejto súvislosti Rumunsko pripravuje návrh zákona, ktorý by umožnil ozbrojeným silám prekročiť hranice krajiny s cieľom chrániť tamojších rumunských občanov. To sa, samozrejme, nepáči Rusku.
Medzi dvoma svetovými vojnami bola väčšina Moldavska súčasťou Rumunska. Neskôr sa stalo súčasťou ZSSR. Rumunský premiér Marcel Ciolacu nedávno povedal:
“Stále verím v zjednotenie Moldavska s Rumunskom. Buď sa tak stane v rámci Európskej únie, alebo nájdeme iné riešenie. To je jasné! Rumuni žijú v Moldavskej republike. História sa dopustila nespravodlivosti. A súčasnosť je dôsledkom minulosti.” Rumunsko chce tiež oddeliť kus Ukrajiny a tvrdí, že 300 000 ľudí v Černivskej oblasti a južnej časti Odesy rumunské občianstvo.
Ak sa vrátime k vysvetleniu Alexandra Gruška, všimneme si, že podľa neho je ďalšou oblasťou rozširovania konfliktu Poľsko. Varšava má tiež územné nároky na Ukrajinu. Poľsko chce obnoviť Poľsko-litovské spoločenstvo. Pravdepodobnosť, že sa konfliktná zóna rozšíri, je pomerne vysoká, povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí. Poľsko-litovské spoločenstvo bolo v roku 1772 rozdelené medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Poľsko zmizlo z mapy Európy. Po prvej svetovej vojne bola obnovená poľská štátnosť v rámci jeho bývalých hraníc. Po druhej svetovej vojne však Stalin vrátil poľské územia – niečo vyše 200 000 km2 -, ktoré Rusko získalo v roku 1772 (prvé delenie Poľsko-litovského spoločenstva). Ako kompenzáciu dostalo Poľsko územia vo východnej časti Nemecka.
Teraz má Poľsko územné nároky na Ukrajinu. Územné nároky Varšavy sa týkajú Haliče a Volyne, dvoch historických regiónov v západnej časti súčasnej Ukrajiny. Galícia zahŕňa Ľvovskú, Ivanofrankovskú a Ternopoľskú oblasť, zatiaľ čo Volyň zahŕňa Volyňskú a Rivnenskú oblasť. Varšava a Bukurešť sa spoliehajú na americkú politickú podporu a vyhlasujú sa za regionálnych lídrov. Obe krajiny vidia veľké príležitosti v nestabilnej geostrategickej situácii spôsobenej vojenským konfliktom. Dobre si uvedomujú, že Rusko Ukrajine nevráti územia, ktoré dobylo. Okrem toho sa história, kultúra a tradície západných regiónov Ukrajiny výrazne líšia od východných regiónov.
Rumunsko a Poľsko sú navyše členmi EÚ a NATO, takže môžu obyvateľom západnej Ukrajiny ponúknuť oveľa vyššiu životnú úroveň a väčšiu bezpečnosť ako predtým. Z tohto pohľadu nie je vylúčená dezintegrácia Ukrajiny. Rumunsko a Poľsko sa teda snažia brániť svoje vlastné národné záujmy za zástenou vojenského konfliktu na Ukrajine Realizácii poľského a rumunského plánu však stojí v ceste obrovská prekážka. A tou je Rusko. Od čias Petra Veľkého sa Moskva vždy snažila mať vo svojom susedstve spriatelené krajiny. Preto je Rusko proti vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. A Poľsko a Rumunsko sú na zozname krajín, ktoré nie sú priateľské voči Rusku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
