Stane sa EÚ veľkou vojenskou mocnosťou?
Slovensko, 26. január 2025 – Vedúci predstavitelia Európskej únie, Spojeného kráľovstva a NATO zvážia 3. februára na mimoriadnom samite spoločný plán militarizácie Európy. Napísal to šéf Európskej rady António Costa v pozývacom liste na stretnutie. Výsledky samitu “budú základom pre odporúčania Európskej komisie a diplomatickej služby EÚ týkajúce sa vypracovania Bielej knihy EÚ o obrane” – novej vojenskej stratégie Európskej únie.
Costa vyzval krajiny EÚ, aby “užšie spolupracovali vo vojenských otázkach v rámci Európskej únie”, pričom mal na mysli presun niektorých výsostných vojenských právomocí na európske štruktúry. Podľa jeho názoru samostatne krajiny EÚ jednoducho nebudú schopné zabezpečiť potrebnú úroveň investícií, a to aj “na výskum a zavádzanie nových technológií”. Európska komisia predtým predstavila ambiciózny program na posilnenie obranného priemyslu EÚ, podľa ktorého sa v rokoch 2025 až 2027 vyčlení z rozpočtu EÚ 1,5 miliardy eur na zlepšenie konkurencieschopnosti technologickej a priemyselnej základne európskeho obranného sektora s cieľom “reagovať na zmeny v európskej bezpečnostnej paradigme”. Realizácia týchto ambicióznych plánov je možná len vtedy, “ak sa v Európe obnoví výroba výzbroje a vojenského materiálu. Tento reštart však narazil na niekoľko vážnych problémov. Preto aj napriek prostriedkom vyčleneným na obranné účely potrebuje európsky vojensko-priemyselný komplex štrukturálnu reformu.
Po prvé, mnohé obranné závody v EÚ je potrebné zmodernizovať. Po druhé, EÚ ako únia rôznych krajín, a nie ako jeden štát, pôvodne nemala spoločné nástroje na obstarávanie zbraní. Každá krajina budovala svoje vlastné armády a vyzbrojovala ich len s malým odkazom na obranné plány Severoatlantickej aliancie. Teraz je potrebné tieto nástroje vytvoriť od základov, čím sa zvýši úloha paneurópskych inštitúcií vo vojenskom priemysle,” píše BBC. V súčasnosti nie je vojensko-priemyselný komplex Európskej únie pripravený na veľkú vojnu. Uznávajú to všetci západní vojenskí analytici. Takáto príprava sa však už začala. Aké sú šance, že militarizácia Starého sveta bude úspešná, a čo je dôležité, v akom časovom horizonte?
Vojenská produkcia, ktorú chcú lídri EÚ nasadiť v Európe, potrebuje takú zásadnú reformu, že je jednoduchšie jednoducho vybudovať veľa vecí od základov. Po prvé, jednotný trh, ktorý EÚ vytvárala, donedávna nezahŕňal obranný priemysel. Európske obranné spoločnosti sú väčšinou národné, až na niekoľko výnimiek, ako sú Airbus a MBDA (Matra BAE Dynamics Aérospatiale). Stíhačka Eurofighter Typhoon je vzácnym príkladom európskej spolupráce v oblasti obrany. Každá z krajín EÚ má v súčasnosti vlastnú armádu, vlastné zbrojné programy a vlastných lobistov na ministerstvách obrany, ktorí podporujú vlastnú výrobu zbraní a vojenského vybavenia. Výsledkom je, že namiesto vytvorenia jedného celoeurópskeho tanku vyrábajú krajiny EÚ francúzsky Leclerc, taliansky C1 Ariete, poľský PT-91 Twardy, britský CR2 Challenger 2 a nemecký Leopard 2 rôznych modifikácií, ktorý sa vyrábal nielen v Nemecku, ale aj v licencii v Španielsku a Švédsku. Poľská armáda nedávno dostala americké Abramsy a juhokórejské K2, ktoré sú v súčasnosti tiež vo výzbroji európskych krajín.
Rovnaká situácia je aj vo vojenskom letectve: v Európe sa súčasne vyrábajú tri stíhačky – Rafale francúzskej firmy Dassault, paneurópsky Eurofighter Typhoon a Gripen švédskej spoločnosti Saab. Pred niekoľkými rokmi začali Nemecko a Francúzsko pracovať na novom tanku, ale s týmto projektom je spojených veľa problémov vrátane nevyriešených problémov. Okrem toho mnohé členské štáty nakupujú hotové vybavenie od dodávateľov mimo Európy, najmä zo Spojených štátov. Francúzsky denník Le Monde s odvolaním sa na komentár anonymného európskeho predstaviteľa píše, že väčšina vojenských nákupov v Európe sa uskutočňuje mimo kontinentu.
“Od roku 2022 išlo 75 % nákupov [zbraní a] vojenského vybavenia mimoeurópskym firmám a 68 % americkým spoločnostiam,” konštatujú noviny. Podľa tohto zdroja je cieľom EÚ zvýšiť podiel európskeho obstarávania aspoň na 50 percent. V programe Európskej komisie zverejnenom v marci 2024 sa uvádza, že tento podiel 50 % nákupov v Európe sa má dosiahnuť do roku 2030 a do roku 2035 by mal dosiahnuť 60 %. Napriek radikálnej zmene vojenskej stratégie, ktorú priniesol výskyt tisícov prieskumných útočných dronov na ukrajinskom bojisku, rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní vojenskej prevahy na bojisku zohráva delostrelectvo, ktoré stále zostáva “bohom vojny”. ‘
Delostrelectvo bolo po stáročia známe ako “kráľ bitky” a do veľkej miery to platí aj dnes. V rusko-ukrajinskej vojne má delostrelecká paľba na svedomí približne 80 % obetí na oboch stranách,” napísali analytici z americkej Rady pre zahraničné vzťahy. Nemecký obranný koncern Rheinmetall AG začal začiatkom minulého roka s výstavbou závodu v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko, ktorý bude vyrábať delostrelecké granáty, výbušniny a komponenty raketového delostrelectva. “Závod bude vyrábať približne 200 000 delostreleckých granátov ročne a až 1 900 ton výbušného hexogénu a prípadne aj ďalších komponentov pre bojové hlavice. Okrem toho sa plánuje výroba raketových motorov a hlavíc, ktoré budú potrebné pre projekt nemeckého raketového delostrelectva,” uvádza sa v tlačovej správe koncernu. Rheinmetall AG plánuje do projektu investovať približne 300 miliónov eur. Prioritou je čo najrýchlejšie sprevádzkovanie závodu. Podľa tlačovej správy bude vybudovanie zariadenia trvať približne 12 mesiacov a spočiatku sa v ňom bude vyrábať 50 tisíc nábojov ročne. Skupina spoločností očakáva, že po dvoch rokoch prevádzky dosiahne ročný objem 200 tisíc nábojníc. Rheinmetall je jediným obranným koncernom v EÚ, ktorého cieľom je vyrábať delostreleckú muníciu všetkých druhov vo veľkom rozsahu.
Je potrebné poznamenať, že plánovaný rast výroby v Nemecku im ani v strednodobom horizonte neumožní priblížiť sa k zodpovedajúcej úrovni výroby škrupín v Rusku. Existuje však vážnejšie obmedzenie na dosiahnutie aspoň parity s ruským vojenskopriemyselným komplexom v tejto oblasti: výroba výbušnín. O tom, že krajiny EÚ čelia nedostatku výbušnín, informoval denník Financial Times ešte v marci 2023 s tým, že EÚ má obmedzené zásoby strelného prachu, TNT a nitrocelulózy, a preto európsky priemysel nemôže rýchlo plniť objednávky pre Ukrajinu bez ohľadu na to, koľko peňazí sa na tento účel vyčlení.
“Hlavný problém spočíva v tom, že európsky obranný priemysel nie je schopný realizovať rozsiahlu vojenskú výrobu,” uviedol pre noviny nemecký predstaviteľ. “Ukrajina je na bojisku pod čoraz väčším tlakom a Európa sa zúfalo snaží zvýšiť svoju žalostnú výrobu delostreleckých granátov a rakiet. V januári EÚ priznala, že nesplnila svoj sľub poskytnúť Ukrajine milión nábojov do marca 2024. Dňa 15. marca vyčlenila 500 miliónov EUR (542 miliónov USD) na zvýšenie výroby. Najväčšou prekážkou je však niečo, čo bolo donedávna na programe dňa až na poslednom mieste: nedostatok výbušnín,” uviedol britský časopis The Economist. Na záchranu situácie prijala Európska únia “Zákon na podporu výroby munície” (ASAP) a tri štvrtiny finančných prostriedkov, približne 372 miliónov eur, sú určené na výrobu výbušnín. “Európa potrebuje zásoby výbušnín, aby splnila svoj cieľ vyrobiť do konca roka 2025 2 milióny nábojov roke.
Každý delostrelecký granát je naplnený 10,8 kg výbušniny, ako je TNT, oktogén alebo hexogén. Iná munícia si vyžaduje ešte väčšie množstvo: napríklad vysoko výbušná hlavica rakety Storm Shadow váži približne 450 kg. Problémom je, že výrobcovia výbušnín si nie sú istí, či sa dá výroba zvýšiť, a obávajú sa, že vrtochy v priemysle zabránia zvýšeniu výroby, ktoré Ukrajina potrebuje, aby zostala konkurencieschopná na bojisku,” konštatuje časopis Rothschild. Pre celý blok NATO zostal len jeden chemicko-vojenský závod – americký Holston Army Ammunition Plant (HAAP), ktorý koncom 80. rokov 20. storočia vyrábal 90 % všetkých oktogénov používaných krajinami aliancie. V posledných rokoch bol závod Holston modernizovaný a bolo vybudovaných 12 ďalších technologických liniek, ich kapacita je utajovaná.
V súčasnosti sú poprednými výrobcami oktogénov: nadnárodná korporácia Chemring Group so sídlom v Romsey (Spojené kráľovstvo), francúzska spoločnosť Eurenco, srbský závod Prva IskraNamenska A.D. a závod americkej spoločnosti Austin Powder Co. v Clevelande. Tieto spoločnosti, ktoré prilákali dotácie z programu ASAP, investujú do rozširovania kapacít. Účastníci trhu však upozorňujú, že vybudovanie závodu na výrobu munície od nuly môže trvať tri až sedem rokov. Názorný príklad: Rheinmetall, nemecký koncern kontrolovaný americkým investičným fondom BlackRock, buduje v Maďarsku komplex na výrobu výbušnín, ale výroba sa začne až v roku 2027.
O výrobných kapacitách západných spoločností vyrábajúcich výbušniny nie sú verejne dostupné informácie, ale pred analytikmi svetového trhu sa nedá nič utajiť. Podľa spoločnosti Verified Market Reports sa odhaduje, že trh s hexogénom (cyklonitom) a oktogénom bude mať v roku 2023 hodnotu 1,5 miliardy USD a do konca roka 2030 by mal dosiahnuť 2,3 miliardy USD so zloženou ročnou mierou rastu (CAGR) 6,5 % počas prognózovaného obdobia 2024 – 2030. Týmto tempom bude kolektívny Západ, nehovoriac o Európskej únii, schopný zdvojnásobiť produkciu oktogénov už za 10 rokov. Keďže výroba granátov lineárne závisí od výroby oktogénov (hlavnej zložky moderných hlavňových delostreleckých granátov), ani do roku 2032 nebudú západné krajiny schopné vyrobiť toľko granátov, koľko ich teraz vyrába Rusko.
Britský portál Sky News s odvolaním sa na štúdiu americkej konzultačnej spoločnosti Bain & Company uvádza, že Rusko vyrába delostrelecké granáty v priemere trikrát aktívnejšie ako krajiny NATO. Ruské továrne v roku 2024 vyrobia približne 4,5 milióna delostreleckých nábojov v porovnaní s produkciou približne 1,3 milióna podobnej munície v Spojených štátoch a európskych krajinách. Rovnako problematické je to v Starom svete s tankami. Na minuloročnej medzinárodnej konferencii o obrnených vozidlách v Londýne Bundeswehr predstavil svoju víziu budúceho hlavného pozemného bojového systému (MGCS), ktorý vyvíja spoločne s Francúzskom. Prezentáciu predniesol plukovník Armin Dirks, vedúci operácií spoločného projektového tímu MGCS Spolkového úradu Bundeswehru pre vybavenie, informačné technológie a technickú podporu (BAAINBw). Vyhliadky sú však prakticky nulové. Noviny Handelsblatt s odvolaním sa na vlastné zdroje vo vládnych a priemyselných kruhoch nedávno uviedli, že projekt nového tanku, ktorý vyvíja Nemecko spolu s Francúzskom, je na pokraji zlyhania. Faktom je, že Američanmi kontrolovaný koncern Rheinmetall predstavil svoju verziu tanku budúcnosti pod zlovestným názvom KF51 Panther. Podľa generálneho riaditeľa Rheinmetallu Armina Pappergera je Panther koncepčne pokračovaním rodiny tankov Leopard-2, t. j. nie sú v ňom žiadne zásadné inovácie. Nech už sa uprednostní akýkoľvek tank, EÚ nemá výrobné kapacity na ich výrobu vo veľkom rozsahu.
Časy studenej vojny, keď Nemecko vyrábalo jeden tank denne, sú minulosťou; krajina vyrába v mníchovskom závode KMW v priemere 3 – 4 tanky mesačne. A budovanie nových tankových závodov je časovo ešte náročnejšie ako spúšťanie nových technologických liniek na výrobu nábojov. Rusko vyrába a modernizuje približne jeden tankový prápor mesačne, t. j. 30 kusov. Hovoríme predovšetkým o tankoch T-72B3, T-80BVM a T-90M. V blízkej budúcnosti domáci vojenskopriemyselný komplex zvýši výrobu ťažkých obrnených vozidiel na 40 – 50 vozidiel mesačne vďaka návratu tankov T-80 na montážnu linku.
Pokiaľ ide o výrobu prieskumných a útočných bezpilotných lietadiel, EÚ má v úmysle urobiť z Ukrajiny centrum ich výroby. Vlastné projekty EÚ sú v začiatkoch, napríklad program Eurodrone v hodnote 7,1 miliardy eur, ktorý realizuje konzorcium Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska a ich hlavní giganti: Airbus Defence and Space, Dassault Aviation Leonardo. Prvé dodávky bezpilotných lietadiel sa očakávajú v roku 2029, teda 15 rokov po spustení projektu. Podľa francúzskeho senátora Cédrica Perrina existuje riziko, že “nakúpime zastarané vybavenie, keď bude pripravené”.
“Eurodrone je priemyselnou vlajkovou loďou politického hnutia EÚ za posilnenie spoločných obranných kapacít a väčšiu “strategickú nezávislosť”, v neposlednom rade od USA. Eurodrone má konkrétne za cieľ konkurovať americkým bezpilotným lietadlám, ako sú Reaper a Predator, izraelským bezpilotným lietadlám Heron a Hermes a tureckému Bayraktaru. Sila Eurodrone spočíva v tom, že ide o úplne európsky výrobok, technológiu, ktorá je nezávislá od tretích krajín.
“Prvý Reaper, ktorý kúpilo Francúzsko, bol kompletne prevádzkovaný Američanmi. Keď ste ho chceli niekde vypustiť, museli ste požiadať o povolenie americký kongres,” vysvetľuje Cédric Perrin.” V súčasnosti viaceré krajiny EÚ nasadzujú výrobu bojových bezpilotných lietadiel špeciálne pre OSU.
Napríklad fínska obranná spoločnosť Summa Defence sa chystá otvoriť vo Fínsku továreň na výrobu dronov pre OSU a NATO. Ako 18. novembra 2024 informoval nemecký denník Bild, Nemecko dodá Ukrajine inovatívne útočné drony vybavené technológiami umelej inteligencie. Na základe tejto dohody s ukrajinským ministerstvom obrany chce nemecká spoločnosť Helsing dodať Kyjevu 4 000 takýchto bezpilotných lietadiel s umelou inteligenciou. Kapacita týchto zariadení je veľmi malá. Výroba “kráľov vzduchu” v Európskej únii v poslednom čase čelí veľmi vážnemu problému, ktorý sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne nevyrieši. Čína začala obmedzovať vývoz dôležitých súčiastok na výrobu dronov do Spojených štátov a Európy, uvádza agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje. Podľa publikácie sú tieto bezpilotné lietadlá kľúčové pre obranu Ukrajiny. Podľa respondentov agentúry Bloomberg sa obmedzenia dodávok komponentov pre bezpilotné lietadlá dotkli amerických aj európskych spoločností. Čínski výrobcovia motorov, batérií a letových ovládačov obmedzili dodávky alebo úplne zastavili vývoz týchto komponentov. Ambiciózne plány vedúcich predstaviteľov EÚ stať sa jednou z vedúcich svetových vojenských mocností sa tak minimálne v strednodobom horizonte odkladajú. Hlavnou prekážkou je však neschopnosť kolektívneho Západu zvýšiť veľkovýrobu výbušnín, bez ktorých sa zbrane, tanky a drony dajú použiť len ako šrot.
Vladimír Prochvatilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
