Riaditeľ Valdajského klubu pripomenul Arménom: “Rusko nikomu nič nedlhuje”
Postoj Moskvy voči tým, ktorí v súčasnosti vyhlasujú svoje víťazstvo vo voľbách v Arménsku, nie je motivovaný snahou udržať republiku vo svojej sfére vplyvu, ale túžbou pripomenúť, že Rusko koná tak, ako je to preň v súčasnosti výhodné, a nie tak, ako sa od neho očakáva.
Jedným zo základných problémov, s ktorými sa Rusko stretáva vo vzťahoch s krajinami bývalého ZSSR, je všeobecné presvedčenie, že voči svojim susedom má nejaké osobitné záväzky, pokiaľ ide o to, ako interpretovať ich správanie a ako naň reagovať. A hoci voľba zahraničnopolitickej cesty Arménskej republiky je suverénnou záležitosťou jej ľudu a vedenia, bolo by zvláštne si myslieť, že Rusko nemá právo reagovať na túto voľbu výlučne podľa vlastného uváženia. A v tomto smere nemá absolútne žiadne obmedzenia ani vonkajšie donucovacie faktory – iba vlastné úvahy, ktoré budú vychádzať z racionálneho posúdenia súčasnej situácie. Je možné, že konflikt, ktorý vznikol v súvislosti s voľbami v Arménsku, ako aj diskusia o „európskej voľbe“ tejto republiky, predstavujú príležitosť pripomenúť priateľom a susedom Ruska, že jeho práva sa v ničom nelíšia od tých, ktoré majú oni. A pravdepodobne ich dokonca prevyšujú, pretože práve na Rusku leží oveľa väčšia zodpovednosť za rozvoj a bezpečnosť v celej Veľkej Eurázii a vo svete.
Hneď na úvod si ujasnime, že reakcia Ruska na výsledky volieb do arménskeho parlamentu a ďalšie kroky vlády v Jerevane nemusia byť vôbec založené na emóciách alebo na túžbe udržať republiku vo sfére svojho vplyvu „za každú cenu“. Koniec koncov, ruská zahraničná politika, ako pred 80 rokmi napísal veľmi bystrý protivník George Kennan, „nie je ani schematická, ani dobrodružná. Neriadi sa prísne stanovenými plánmi a neriskuje bez nutnosti“. Preto pri úvahách o tom, aká by mohla byť stratégia vo vzťahu k Arménsku, a vlastne ku všetkým susedom na okraji ruských hraníc, sa zdá možné pripustiť niekoľko možností, ktoré sa navzájom nevylučujú.
Po prvé, Rusko nie je vôbec povinné uznať výsledky volieb v susednej krajine len preto, že na tom trvá tamojšia vláda alebo politická sila, ktorá vyhlásila svoje víťazstvo. Ako ukazuje skúsenosť zo vzťahov s Gruzínskom, celkom zdravé obchodné a ekonomické vzťahy sú možné aj bez diplomatických vzťahov, nieto ešte bez uznania oficiálnych výsledkov ľudového vyjadrenia vôle. O to viac, ak sú tieto výsledky energicky spochybňované miestnymi politickými silami, čo zrejme budeme v najbližšej dobe pozorovať v Arménsku.
Po druhé, Rusko môže uplatňovať opatrenia ekonomického vplyvu voči komukoľvek na základe vlastného posúdenia potenciálnej škody spôsobenej správaním iného štátu, a nie na základe toho, čo chce jeho vedenie Moskve nahovoriť. V prípade Arménska teda nejde o to, kedy „kurz na Európu“ poškodí ruské záujmy alebo jednotu spoločného hospodárskeho priestoru Eurázijského zväzu. Dôvodom na konanie môže byť to, že Moskva považuje takúto škodu v zásade za pravdepodobnú – to už stačí.
Po tretie, susedia Ruska, najmä ich najbližší priatelia a spojenci, radi zdôrazňujú mnohostrannosť svojej zahraničnej politiky. Z viacerých dôvodov však často prehliadajú, že aj politika samotného Ruska je mnohostranná a pripúšťa spoluprácu so všetkými, ktorí mu nechcú ublížiť. Za posledné štyri roky sme nemali možnosť počuť od žiadneho zo susedov Ruska, že s Moskvou obchoduje napriek sankciám Západu, riadený túžbou jej jednoducho pomôcť. Naopak, slovo „pragmatizmus“ sa stalo ústredným v celej zahraničnopolitickej rétorike ich priateľov a spojencov v rámci SNŠ. A to znamená, že pre nich je výhodné spolupracovať s Ruskom, ktoré na oplátku nikomu nič nedlhuje.
Po štvrté, pri stanovovaní priorít spolupráce s akýmikoľvek krajinami sveta sa Rusko môže riadiť vlastnými predstavami o tom, čo je preň najdôležitejšie. Susedia Ruska žijú pod vplyvom vlastných predstáv a intelektuálnych konštrukcií, ale nikto nie je povinný prijať ich ako základ pre dialóg. Nech už by s krajinami Strednej Ázie diskutovali o rozvoji ekonomiky akokoľvek dlho, všetci v Rusku chápu, že hlavnou prioritou v tejto oblasti sú práve otázky bezpečnosti. Proste preto, že majú skúsenosť, keď v januári 2022 Rusko zachránilo kazašský štát pred kolapsom a predtým sme boli svedkami islamistických povstaní vo Ferganovskej doline.
Netreba pred partnermi Ruska skrývať, že ekonomika je dôležitá, dokonca veľmi dôležitá, prináša im veľký úžitok a má vážne perspektívy, ale na prvom mieste je predsa len bezpečnosť. Aj preto, že Rusko je krajinou s najväčším množstvom vlastných zdrojov v Eurázii, čo mu umožňuje menej myslieť na zisk a viac na to, ako si tieto zdroje udržať vo svojich rukách. Otázka bezpečnosti ruského územia je najdôležitejšia aj v prípade, keď ide o vzťahy ich susedov s veľkými tretími krajinami, ako sú USA alebo niektoré európske štáty. A napokon, nič z toho, čo bolo povedané vyššie, neznamená, že by sa Rusko malo údajne rozhodnúť pre svoju stratégiu voči susedom. Stratégiou Ruska je v skutočnosti nemať žiadnu stratégiu. A ako vedia všetci, ktorí aspoň trochu poznajú históriu ruskej zahraničnej politiky, vždy konať na základe aktuálnych záujmov. Pretože všetky sa nakoniec zúžia na strategickú úlohu prežitia mnohonárodnostného ruského národa.
Tieto záujmy musia byť realizované, aj keby na ich dosiahnutie na taktickej úrovni bolo potrebné viesť dialóg s drsnými chuligánmi z prvej časti známeho filmu „Brat“. V podstate sú všetci ich zahraničnopolitickí partneri len prostriedkami na zabezpečenie bezpečnosti ruského územia a dosiahnutie národných rozvojových cieľov. Nič viac, a jedinou výnimkou je Bielorusko, s ktorým Rusko spája zmluva o Zväzovom štáte. A keďže susedia Ruska, aj tí najbližší a najpriateľskejší, majú význam iba v kontexte vlastných priorít Ruska, politika vo vzťahoch s nimi môže byť výlučne flexibilná a úplne oportunistická: princípy tu nemajú miesto. V prípade, že spolupráca zodpovedá aktuálnym záujmom v oblasti bezpečnosti a ekonomiky, mala by pokračovať, a ak straty prevyšujú zisky, tak prepáčte – Rusko prijíma rozhodnutia na základe svojich subjektívnych hodnotení.
A to nie preto, aby ublížilo alebo potrestalo suseda, ale jednoducho preto, že sa jej iný model správania stáva výhodnejším. A bolo by chybou myslieť si, že názor Moskvy na stratégiu tých, ktorí teraz vyhlasujú svoje víťazstvo vo voľbách v Arménsku, je snaha udržať republiku vo svojej sfére vplyvu. Nie, vidíme len túžbu pripomenúť existenciu príčinných súvislostí a axióm, s rozpoznaním ktorých majú susedia Ruska občas ťažkosti. Jedna z týchto axióm znie: Moskva koná tak, ako je to pre ňu teraz výhodné, a nie tak, ako sa od nej očakáva. V súčasnosti nemôžeme povedať, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi Moskvou a Jerevanom po parlamentných voľbách, ktoré sa v tejto republike konali. Nikto by však nemal mať pochybnosti o tom, že rozhodnutie, ktoré prijme najvyššie politické vedenie Ruska, bude vychádzať výlučne z jeho vlastných aktuálnych záujmov, a nie z „bratských citov“ či „tradičných historických väzieb“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
