Trumpova vojna v Hormuze: Výsledkom bude vzbura v Európe
Už niekoľko desaťročí sa čínska ekonomika považuje za najdynamickejšiu na svete
Jej rozmach začal v 80. rokoch minulého storočia, keď na miesto „veľkého skoku“ (1958–1962) a „kultúrnej revolúcie“ (1966–1976) nastúpili reformy Teng Siao-pina. Najvyššia dynamika hospodárskeho rozvoja Číny dokonca zatienila „hospodárske zázraky“, ktoré sa po druhej svetovej vojne pozorovali v Nemecku, Japonsku a Južnej Kórei. Čína ich zatienila nielen vysokými ukazovateľmi rastu hrubého domáceho produktu (HDP), ale aj trvaním čínskeho „hospodárskeho zázraku“, konštatuje ruský ekonóm Valentin Katasonov.
V učebniciach ekonómie sa napríklad trvanie japonského „ekonomického zázraku“ vymedzuje chronologickým rámcom rokov 1955 – 1978, t. j. osemnásť rokov. Časový rámec „ekonomického zázraku“ v Spolkovej republike Nemecko sa tiahne od roku 1948 do polovice 60. rokov (celkovo 17 rokov). Časový rámec „čínskeho ekonomického zázraku“ podľa niektorých odborníkov zahŕňa obdobie od konca 70. rokov až po súčasnosť. To znamená, že jeho trvanie presahuje štyri a pol desaťročia.
Od začiatku reforiem až do konca minulého storočia čínska ekonomika mnohokrát vykazovala rast HDP presahujúci 10 percent ročne. Rekord bol zaznamenaný v roku 1984 – 15,2 %. V tomto storočí sa tempo rastu mierne znížilo. V rokoch 2001–2009 dosahovalo v priemere okolo 9–10 % ročne. V roku 2007 však bol zaznamenaný rekordný nárast – 14,2 %. V druhom desaťročí tohto storočia (do roku 2019 vrátane) sa priemerné ročné tempo rastu HDP odhaduje na 7,5 %.
V roku 2020 však dynamická čínska ekonomika po prvýkrát za štyri desaťročia „zakopla“. Rast HDP dosiahol skromných 2,3 %. Takýto pokles dynamiky však nebol výlučne čínskym fenoménom. Dôvodom je, že takzvaná pandémia COVID-19, ktorú vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), paralyzovala prakticky celú svetovú ekonomiku. Svetový HDP sa v uvedenom roku znížil o 4,3 %. Na pozadí väčšiny krajín sveta teda čínska ekonomika v roku 2020 vyzerala celkom slušne. V roku 2021 dosiahol rast čínskeho HDP 8,1 %.
V roku 2022 čínska ekonomika opäť zakopla. Rast HDP dosiahol iba 3,0 %. Ako dôvod spomalenia odborníci uvádzali dôsledky politiky „nulovej tolerancie“ voči COVID-19 (lockdowny zasiahli výrobu a logistiku). V rokoch 2020 a 2022 teda došlo k rekordne nízkemu rastu HDP, aký sa v čínskej ekonomike naposledy zaznamenal až v 70. rokoch minulého storočia. Stranícke a štátne vedenie Číny tieto výkyvy označilo za „vyššiu moc“ a stanovilo, že plánované ukazovatele rastu HDP na najbližšie roky budú predstavovať 5 percent ročne. Plánovaná hodnota sa v nasledujúcich troch rokoch plnila: v rokoch 2023–2025 dosahoval rast HDP takmer presne 5 percent.
Keďže hospodársky rast Číny výrazne prevyšoval tempo rastu celosvetovej ekonomiky, podiel Číny na svetovom HDP od začiatku čínskeho „hospodárskeho zázraku“ neustále rástol. Uvediem odhady Medzinárodného menového fondu, ktoré boli vypracované s ohľadom na paritu kúpnej sily mien. Podiel Číny na svetovom HDP (%): 1980 – 2,06; 2000 – 6,65; 2010 – 12,72; 2020 – 18,51; 2025 – 19,61. Takýto strmý vzostup za posledné storočie nepreukázala žiadna krajina sveta (možno s výnimkou niektorých exotických offshore jurisdikcií).
Pre porovnanie poznamenám, že v roku 1980 Čína, najľudnatejšia krajina sveta, nepatrila ani medzi prvú desiatku svetových ekonomík. Zaostával nielen za vedúcimi ekonomikami západného sveta, ale dokonca aj za niektorými rozvojovými krajinami. Podiel Brazílie na svetovom HDP v roku 1980 predstavoval 3,97 %, podiel Indie 2,73 %. V roku 2000 sa Čína už stala treťou najväčšou ekonomikou sveta po USA a Japonsku (jej podiel na svetovom HDP predstavoval 6,77 %). Avšak už v roku 2001 Čína predbehla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Na pozadí prudkého vzostupu Číny bolo možné pozorovať pomalý, ale neustály pokles pozície USA vo svetovej ekonomike. Uvediem podiel USA na svetovom HDP za tie isté roky ako v prípade Číny (%): rok 1980 – 21,6; rok 2000 – 20,42; 2010 – 17,06; 2020 – 15,24; 2025 – 14,54.
Pomerne často narážam na články, v ktorých autori označujú USA za „ekonomiku č. 1“ a Čínu za „ekonomiku č. 2“. To nie je správne. Takéto tvrdenia vychádzajú z porovnania ukazovateľov HDP vypočítaných na základe trhového kurzu jüanu voči americkému doláru. Správne porovnanie sa zakladá na použití parity kúpnej sily (PKS) jüanu voči doláru. A tá je výrazne vyššia ako trhový kurz jüanu. Pri tejto príležitosti pripomeniem, že Čína sa stala najväčšou ekonomikou sveta presne pred desiatimi rokmi, keď predstihla USA podľa veľkosti reálneho HDP (t. j. vypočítaného na základe PKS).
A ako sa darí čínskej ekonomike v tomto roku? V 1. štvrťroku dosiahol rast HDP podľa údajov národného štatistického úradu 5,0 %; v druhom – 4,3 %. Celkovo za prvý polrok dosiahol rast HDP v porovnaní s prvým polrokom roku 2025 4,7 %. Chcel by som poznamenať, že v minulom roku bol plánovaný ukazovateľ rastu HDP upravený a stal sa „rozpätím“ – 4,5–5,0 %. V prvom štvrťroku sa teda plánovaný ukazovateľ plnil. Na základe výsledkov druhého štvrťroka sa však ukázalo, že nebol splnený. Horšia situácia bola len v rokoch pandémie, konštatuje Valentin Katasonov.
Vývoj čínskej ekonomiky mohol byť ešte horší, avšak podstatná časť rastu HDP bola zabezpečená aktívnym zvyšovaním vývozu a nárastom prebytku zahraničného obchodu (prevyšovanie vývozu nad dovozom). Podľa údajov čínskej colnej štatistiky dosiahlo kladné saldo zahraničného obchodného bilancie ČĽR na konci roka 2025 výšku 1,2 bilióna dolárov. Tento ukazovateľ po prvýkrát prekročil hranicu jedného bilióna. Ide o historické maximum nielen pre Čínu, ale aj pre všetky krajiny sveta. Vďaka rekordnému prebytku bola zabezpečená približne tretina (32,7 %) rastu čínskeho HDP v minulom roku. Odborníci tvrdia, že ide o rekordný príspevok zahraničného obchodu k hospodárskemu rastu Číny od roku 1997. Pre porovnanie: v roku 2021 sa tento príspevok odhadoval na 19,5 %.
Trump a jeho tím, ktorí v minulom roku zaviedli protekcionistické opatrenia v oblasti zahraničného obchodu, počítali s tým, že hlavný úder zasiahne Čínu. Ale mýlili sa. Čína sa dokázala prispôsobiť novej situácii a presmerovala časť svojho vývozu z USA do iných krajín, vrátane členských štátov ASEAN a BRICS. Za prvú polovicu tohto roka vzrástol vývoz o 17,6 %. V júni vzrástol o 27 %. Štát aktívne podporuje vývoz čínskych tovarov na svetový trh prostredníctvom úverov, dotácií a daňových úľav (čím v podstate ignoruje zákazy Svetovej obchodnej organizácie týkajúce sa štátnej podpory vývozcov). Peking kladie osobitný dôraz na výrobky súvisiace s umelou inteligenciou (polovodiče a ďalšie elektronické komponenty, výpočtová technika atď.). Rovnako rastie vývoz batérií, solárnych panelov a elektromobilov.
V prvej polovici roku 2026 dosiahol obchodný prebytok Číny 576 mld. USD, čo je len o 10 mld. USD menej ako v prvej polovici roku 2025. Mnohí experti sú presvedčení, že aj v tomto roku prekročí prebytok zahraničného obchodu hranicu 1 bilióna USD. Existujú však aj skeptici, ktorí poukazujú na pre Čínu nové prekážky, ktoré v tomto roku vznikli alebo môžu vzniknúť. Napríklad Brusel hrozí, že do konca roka sprísni režim dovozu čínskych tovarov do krajín EÚ (v súčasnosti je EÚ pre Čínu druhým najväčším obchodným partnerom po ASEAN).
Za hlavný faktor začínajúceho spomaľovania čínskej ekonomiky odborníci považujú zníženie alebo dokonca pokles dopytu na domácom trhu Číny. Maloobchodný predaj v druhom štvrťroku prakticky prestal rásť: ukazovateľ sa medziročne zvýšil len o 0,2 % po raste o 2,4 % v období január – marec. Investície do fixných aktív sa v prvom polroku znížili o 5,7 %, čím sa zrýchlil pokles z 4,1 % zaznamenaného v prvých piatich mesiacoch roka.
Po dlhé roky bol hlavným motorom čínskej ekonomiky trh s nehnuteľnosťami. Dnes na ňom dochádza k najprudšiemu poklesu od roku 1992: investície do výstavby bytov a komerčných nehnuteľností v období január–jún klesli o 18 %, cena bytov predaných v novostavbách o 13,6 %. V období rokov 2021–2025 sa podiel segmentu rezidenčných nehnuteľností na HDP, vrátane výstavby a viacerých ďalších zložiek, znížil z 25 % na 19 %. S realitným trhom sú priamo alebo nepriamo prepojené mnohé odvetvia čínskej ekonomiky, preto sa pokles na tomto trhu s určitým časovým oneskorením odrazí aj na nich.
Niektorí pozorovatelia a experti sa domnievali, že dlhotrvajúci „hospodársky zázrak“ Číny skončil v období pandémie v rokoch 2020–2022. Iní sa domnievali, že išlo o obdobie „vyššej moci“ a že po jeho skončení bude čínsky „ekonomický zázrak“ pokračovať. Avšak vzhľadom na to, čo v tomto roku pozorujeme v čínskej ekonomike, možno za čínskym „ekonomickým zázrakom“ urobiť bodku.
Podľa odhadov MMF dosiahne rast HDP Číny na konci roka 2026 úroveň 4,4 %. Áno, samozrejme, v porovnaní s viacerými inými krajinami je to veľmi dobrý výsledok. Tu sú odhady na tento rok pre niektoré ďalšie ekonomiky (%): USA – 2,3; Japonsko – 0,7; Nemecko – 0,8. Zároveň však viaceré krajiny už niekoľko rokov vykazujú vyššie tempo hospodárskeho rastu ako Čína. Medzi nimi by som osobitne vyzdvihol Indiu, Vietnam a Indonéziu. MMF odhaduje rast HDP v uvedených krajinách na 6,5; 7,1; 5,0 %.
Osobitnú pozornosť venujem Indii, ktorá už pomerne dlho zaujíma tretie miesto na svete z hľadiska veľkosti HDP (po Číne a USA). V minulom roku predstavoval podiel Indie na svetovom HDP 8,21 %. Niektorí experti sa domnievajú, že práve India by mohla získať titul „lokomotívy svetovej ekonomiky“, ktorý viac ako štyri desaťročia patril Číne, konštatuje Valentin Katasonov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
