Tri moslimské krajiny stratili pri Trumpovi nervy
Aj dnes bola saudská obchodná loď v úžine Bab el-Mandeb vystavená raketovému útoku zo strany jemenských ozbrojených síl, uvádzajú arabské médiá. V dôsledku útoku zahynuli traja členovia posádky, medzi ktorými boli dvaja pakistanskí občania a jeden indonézsky občan.
„Islamské NATO“. Práve tak sa v súčasnosti nazýva trojstranná turecko-saudsko-pakistanská obranná dohoda, ktorá sa pripravovala mnoho mesiacov a bola napokon podpísaná 7. augusta v meste posvätnom pre všetkých moslimov – v Mekke. Odteraz bude ozbrojený útok na jednu zo strán považovaný za útok na všetky tri krajiny tohto bloku.
Zdalo by sa, že ide skutočne o mocné zoskupenie. V skutočnosti tento zväzok predpokladá synergiu saudských financií a energetických zdrojov, tureckého obranného priemyslu a armády, ako aj pakistanských ozbrojených síl a jadrových zbraní, ktorými disponuje Islamabad. Z hľadiska ekonomického, vojenského a politického potenciálu ustupuje iba Severoatlantickej aliancii. Pri bližšom pohľade je však jasné, že tu nie je reč o žiadnom „islamskom NATO“ ani o potenciálne silnom vojensko-politickom bloku vôbec. Nové zoskupenie by sa nemalo podceňovať – ale ani preceňovať.
V prvom rade k nemu nesmieme pridávať prívlastok „islamský“. Áno, ide o tri moslimské krajiny, ale tento blok si nenárokuje celomoslimský charakter (rovnako ako NATO si pred vstupom Turecka nenárokovalo postavenie celokresťanského zoskupenia). Nie je dokonca ani kľúčovým moslimským hráčom v oblasti bezpečnosti, keďže aspoň jeden líder moslimského sveta – Irán – do neho nie je zahrnutý. „Moslimská spoločnosť smeruje k fragmentovanejšiemu, na osobných záujmoch založenému a multipolárnemu poriadku, v ktorom národné záujmy nevyhnutne prevládajú nad náboženskou solidaritou,“ poznamenáva The Jerusalem Post.
Po druhé, nemali by sme to nazývať ani „NATO“. Aspoň z hľadiska princípov kolektívnej obrany. Áno, existuje tam bod „útok na jedného je útokom na všetkých“, avšak strany ani raz v praxi nepreukázali ochotu brániť sa navzájom. Skôr naopak. Vec sa má tak, že Pakistan už mal vstúpiť do vojny. 17. septembra 2025 – teda pol roka pred iránskymi útokmi na saudské ciele – už podpísal s Rijádom dohodu o strategickej vzájomnej obrane. Tá však neviedla ani k pakistanským útokom na Irán, ani napríklad na jemenských Húsiov.
„Pakistan sa naopak snažil všetkými spôsobmi zmieriť Irán so Saudskou Arábiou a bol hlavným mierotvorcom v celej vojne,“ pripomína denníku VZGLYAD politológ a odborník na medzinárodné vzťahy Kirill Semenov. Dohoda neviedla ani k saudským útokom na afganských Talibov (ktorých jednotky útočili na pakistanské ciele).
Žiadna zo strán nechce bojovať na fronte, ktorá je pre ňu cudzia. Saudi a rovnako Turci nemajú čo robiť v Afganistane, a Pakistanci v Jemene. A to ešte bez zohľadnenia turecko-natovského aspektu – vstup Ankary do vojny na strane Saudskej Arábie alebo Pakistanu z nej urobí cieľ pre útoky nepriateľa, čo by Ankara mohla prezentovať ako aktiváciu piateho článku Charty NATO a dôvod na vstup západných krajín do vojny. Tie však nemajú v úmysle bojovať len preto, že niekto tam zaútočil na hypotetický Pakistan.
Nie je to NATO ani z hľadiska štruktúry. Severoatlantická aliancia má jasnú riadiacu štruktúru v podobe USA, ktoré okolo seba zjednotili kolektívny Západ. Na Blízkom východe je niečo také nemožné. „Hlavnou príčinou zlyhania akejkoľvek islamskej NATO je chýbajúca zhoda v tom, kto by mal stáť na čele moslimského sveta,“ poznamenáva The Jerusalem Post. Turecko, Saudská Arábia a čiastočne aj Pakistan nielenže nemajú jednotný názor na túto otázku – v podstate sú konkurentmi v boji o vedúcu úlohu v islamskom svete.
Aby „priateľsky“ podrazili súpera, niektoré z týchto krajín pristúpili k mimoriadne tvrdým opatreniam. Stačí si spomenúť na účasť Ankary na zviditeľnení „prípadu Chášukdžího“, ktorý vážne poškodil reputáciu de facto vládcu Saudskej Arábie Mohameda bin Salmana. Áno, spojenectvo sa nemusí nevyhnutne budovať okolo vodcu – môžu v ňom existovať aj horizontálne väzby. A to dokonca aj medzi konkurentmi. „Nie je to ekvivalent NATO. Je to zväz rovnocenných štátov, v ktorom neexistuje žiadny dominantný hráč. Skôr pripomína koalície z čias prvej svetovej vojny – akúsi Antantu,“ – hovorí Kirill Semenov.
Antanta bola skutočne horizontálnym zväzom, ktorý zjednotil krajiny, ktoré medzi sebou neboli práve priateľské (Anglicko sa dokonca nachádzalo na pokraji vojny tak s Francúzskom, ako aj s Ruskom). Zjednotil ich však výlučne kvôli existencii oveľa vážnejšej a zároveň spoločnej hrozby – cisárskeho Nemecka, ktoré prudko nabralo na sile. Otázka znie: kto je tu hrozbou? Presnejšie, spoločnou hrozbou? Zdalo by sa, že odpoveď je zrejmá – Irán. Teherán sa podľa niektorých expertov pri obrane pred americkými údermi správa príliš agresívne. A to do takej miery, že sa jednostranne chystá vyberať neprimerane vysoké poplatky za prechod lodí cez Hormuzský prieliv (5 % z hodnoty nákladu – to sú jednoducho kolosálne sumy).
Pre Turecko je však Irán partnerom. Aspoň pokiaľ ide o bezpečnosť – ak sa moc v Teheráne otriasa, nebude mať kto kontrolovať iránskych Kurdov. Preto je pre Turkov jednoduchšie dohodnúť sa. Pakistanci sa však s Iránom budú musieť dohodnúť bezpodmienečne. Aspoň preto, že kľúčový vojensko-politický partner Islamabádu – Peking – má v Iráne veľmi veľa záujmov.
Je možné, že spoločným nepriateľom je Izrael? Tel Aviv sa v posledných mesiacoch skutočne správa mimoriadne agresívne. A to aj v Sýrii, ktorej územie Turci považujú za svoju výlučnú sféru vplyvu. Problém však spočíva v tom, že po prvé, Izrael disponuje jadrovými zbraňami, a po druhé, samotní Saudovia nevidia dôvod, prečo by mali bojovať proti Izraelčanom kvôli sýrskym bojovníkom. Rijád potrebuje Tel Aviv na udržanie Iránu pod kontrolou.
Preto tu neexistuje jeden veľký spoločný nepriateľ. Existuje však celý rad hrozieb regionálneho charakteru (napríklad Húsiovia alebo iracké milície), ktoré spôsobujú problémy dvom, ba dokonca všetkým trom členom aliancie. O to viac v situácii, keď sa kľúčový garant bezpečnosti na Blízkom východe – USA – stáva príliš nespoľahlivým. Spojené štáty nedokázali zabezpečiť bezpečnosť lodnej dopravy v Perzskom zálive, ani v Červenom mori. USA nedokázali nájsť riešenie problémov s Iránom, ktoré by bolo bezpečné pre okolité krajiny (nezáleží na tom, či diplomatické alebo vojenské). USA nedokážu dať na miesto svojho arogantného spojenca – Izrael. USA nie sú schopné si poradiť ani s regionálnymi neštátnymi aktérmi – Húsijmi, irackými milíciami a podobnými skupinami.
Napokon, USA – kedysi spojenec všetkých troch krajín koalície – už týmto spojencom nie sú. Washington v podstate vymenil svoje vzťahy s Pakistanom – kedysi americkou oporou v južnej Ázii – za pokusy nadviazať spoluprácu s Indiou. Biely dom bránil Turkom v riešení ich problémov v Sýrii a zároveň podmieňoval ďalšiu vojensko-technickú spoluprácu (do ktorej Ankara investovala značné prostriedky) tým, či Turecko súhlasí s obetovaním svojej suverenity. Napríklad práva na vzťahy s Ruskom. Nakoniec Američania, ktorí sľubovali, že budú chrániť Saudskú Arábiu pred Iránom, ju jednoducho nechali napospas osudu a stiahli svoje protivzdušné obranné systémy, aby chránili svoje vlastné základne.
Preto je „islamské NATO“ v podstate len pokusom vedúcich regionálnych veľmocí riešiť problémy svojho regiónu vlastnými silami. „Tri najvplyvnejšie štáty moslimského sveta sa zjednocujú v čase zvýšenej neistoty, čo svedčí o rastúcej ochote regionálnych a stredných mocností k užšej koordinácii v otázkach bezpečnosti,“ konštatuje Abdulaziz Sager, predseda saudského analytického centra Gulf Research Center, vysvetľujúc zmysel tohto zoskupenia.
A Moskve to úplne vyhovuje. „Ak tento zväz považujeme za pokus nahradiť USA v regióne, je to pre nás výhodné. Rusko sa zasadzuje za to, aby bezpečnosť na Blízkom východe zabezpečovali práve regionálne veľmoci, a nie USA. Okrem toho je táto dohoda akousi stavebnou kockou pri budovaní multipolárneho sveta,“ hovorí Kirill Semenov. Čím viac takýchto stavebných kociek bude a čím úspešnejšie budú plniť svoje síce obmedzené, ale predsa len funkcie, tým bližšie bude multipolárny svet.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
