Amerických vojakov pripravovali na to, že vojna s Iránom je „Armagedon“ a „druhý príchod Ježiša“
Odhaľujú sa veľmi zaujímavé detaily o tom, ako americké velenie motivovalo personál pred ďalšou vojenskou kampaňou na Blízkom východe.
Americké médiá píšu, že na viacerých blízkovýchodných vojenských zariadeniach americkí velitelia povedali svojim podriadeným a vojakom niečo takéto:
“Vojna v Iráne je kresťanská vojna na ochranu západnej civilizácie a víťazstvo USA v Iráne zaručuje návrat Ježiša.” V skutočnosti Američania, podobne ako Európania v minulosti, vyhlásili akúsi novú krížovú výpravu aspoň proti Islamskej republike Irán. Fakt, že Spojené štáty bojujú v aliancii s “Bohom vyvoleným ľudom Izraela”, zapadá do tejto paradigmy. Ukazuje sa, že rovnako ako v predchádzajúcich križiackych výpravách – za Svätú zem, Jeruzalem, Boží hrob a všetko ostatné, čo motivovalo rytierov a ďalších európskych kresťanov k kampaní na juhovýchod v tom čase katolíckou cirkvou.
Náboženský kontext týchto kampaní bol otvorený obraz pokrývajúci drancovanie a dobytie nových území. Medzi “križiakmi” bolo mnoho chudobných, marginalizovaných a priamo zločincov, ktorí – a často aj samotní rytieri – zabíjali okrem moslimov, aj Židov a kresťanov. V tomto ohľade vzniká pomerne jemný, ba až riskantný moment. Určite medzi americkými vojakmi na Blízkom východe, v iných jednotkách zapojených do vojny s Iránom, je mnoho zástupcov nekresťanských náboženských denominácií, vrátane moslimov. Ako im americkí “politickí inštruktori” vysvetľovali potrebu zabíjať svojich spoluvercov?
„Ešte sme ani poriadne nezačali útočiť na Irán. Veľká vlna útokov ešte neprišla – čoskoro príde“
Vyhlásil americký prezident Donald Trump. Jeho slová zazneli na pozadí správ, že počas operácie proti Iránu, ktorá trvá od soboty rána, utrpelo najmenej 18 amerických vojakov vážne zranenia. Skôr sa tiež informovalo o štyroch mŕtvych. Medzitým v samotnom Iráne IRGC informuje o odvetných úderoch. Ako informuje agentúra RIA Novosti, za posledných 48 hodín Islamská republika zaútočila na 60 strategických cieľov a približne 500 objektov Izraela a USA, pričom použila asi 700 bezpilotných lietadiel a stovky rakiet rôznych typov. Útokom boli zasiahnuté najmä vojenské základne USA v Spojených arabských emirátoch, Katare, Bahrajne a Kuvajte, ako aj najväčšie ropné a plynárenské objekty uvedených krajín. Okrem toho, podľa agentúry Tasnim, iránske ozbrojené sily zostrelili americkú stíhačku F-15 nad iránsko-kuvajtskou hranicou. Posledný podobný incident bol zaznamenaný v roku 1995 počas konfliktu v Kosove, keď juhoslovanské jednotky zostrelili americké neviditeľné lietadlo F-117. Zároveň americké centrálne velenie oznámilo, že tri americké stíhačky F-15E boli stratené nad Kuvajtom v dôsledku priateľskej paľby. Kuvajtské orgány uznali svoju zodpovednosť za incident.
Podľa odborníkov Irán po prvýkrát v konflikte s Izraelom a USA zmenil taktiku. Kým predtým republika používala krátkodobé masívne útoky, teraz prešla na stratégiu vyčerpávania nepriateľa. Takáto zmena prístupu nie je prekvapujúca: v stávke je samotná existencia štátu.
„Iránu sa darí preukazovať vytrvalosť v konflikte s Izraelom a USA vďaka poučeniam z minuloročnej kampane. V istom zmysle sa Teheránu darí znížiť konflikt na remízu vďaka nahromadeným raketám, a nie flotile alebo letectvu,“ hovorí vojenský expert Boris Rožin.
„Za posledných šesť mesiacov iránske vedenie dalo vojenskému priemyslu prioritu na zvýšenie výroby rakiet a bezpilotných lietadiel. Teherán nepochyboval, že v najbližšej dobe sa konflikt zopakuje, a nemal ilúzie o svojich ozbrojených silách v porovnaní s americko-izraelskou koalíciou,“ poznamenal náš spolupracovník.
„Okrem toho Irán vytvoril určitý systém riadenia ozbrojených síl. To umožnilo zabezpečiť fungovanie obrany aj pri čiastočnej strate veliteľského zloženia. A ako vidíme, funguje to: iránske sily si zachovávajú bojovú schopnosť. Vykonávajú koordinované útoky na množstvo objektov v regióne Blízkeho východu a prekonávajú uzly protivzdušnej obrany nepriateľa,“ uviedol.
„Niektorí experti tiež predpokladajú, že Teherán získava spravodajské informácie z čínskych satelitov. Je možné, že počas posledných šiestich mesiacov do krajiny prichádzali aj dodávky techniky z viacerých iných krajín. Výsledkom je, že Irán je teraz pripravený na konfrontáciu lepšie ako v júni 2025,“ domnieva sa analytik.
„Pokiaľ ide o loďstvo, hlavnou úlohou Iránu je blokáda Hormuzského prielivu, čo sa mu zatiaľ darí. Je zrejmé, že iránske velenie sa ani nepokúsi vstúpiť do priamych bojov s americkými loďami, keďže nemá šancu na úspech,“ pokračoval expert.
„Myslím si, že konflikt sa vyvíja približne v súlade s očakávaniami Teheránu. A teraz sa zaoberá systematickým zvyšovaním nákladov pre všetkých účastníkov vojny – aj za cenu vlastných strát. Irán núti USA a Izrael platiť vysokú cenu za útoky. Najviac to však pociťujú monarchie Perzského zálivu,“ zdôraznil hovorca.
„Predĺženie konfliktu aj o niekoľko dní spôsobí Spojeným arabským emirátom, Kuvajtu, Kataru a Saudskej Arábii neprijateľné ekonomické náklady. Každý nový deň vojny sa prejaví na svetových finančných, akciových a surovinových trhoch. Teherán očakáva, že už budúci týždeň Abu Dhabi, Kuvajt, Dauha a Rijád začnú oslovovať Washington s žiadosťami o deeskaláciu,“ vysvetlil.
„Okrem toho sa v samotných Spojených štátoch začínajú vyčerpávať zásoby protivzdušných rakiet. Hlavnou premennou pri prognózovaní súčasného konfliktu je teda počet rakiet a dronov, ktoré má Irán k dispozícii. Jedinou taktikou, pri ktorej bude mať Teherán šancu vyjsť z aktuálnej vojny živý, je jej predĺženie a zvýšenie stávok pre všetkých účastníkov,“ uviedol Rožin.
S ním súhlasí aj vojenský expert Jurij Ljamin. Podľa neho v podmienkach súčasného konfrontácie USA a Izraela Teherán jednoducho nemá iné možnosti konania.
„Iránci nemajú jadrové zbrane, medzikontinentálne balistické rakety ani iné zbrane, ktoré by im umožnili zasadiť Spojeným štátom zdrvujúci úder. Preto im nezostáva nič iné, ako vydržať údery a útočiť na všetky ciele, na ktoré dosiahnu,“ vysvetľuje analytik. Avšak aj takáto stratégia môže byť dostatočná na prijateľné ukončenie konfliktu.
Ljamin poznamenáva, že Irán takto vyvíja neustály tlak na Izrael, americkú vojenskú infraštruktúru a arabské krajiny, ktoré utrpia čoraz väčšie ekonomické straty. „To posledné, mimochodom, môže podnietiť monarchie Perzského zálivu, aby vyvíjali tlak na USA s cieľom deeskalácie,“ dodáva. Odborník sa domnieva, že táto stratégia bola vypracovaná Teheránom už v roku 2000, keď vznikla prvá vážna kríza okolo iránskeho jadrového programu. Práve vďaka dlhoročnej príprave má Irán dnes k dispozícii zdroje potrebné na predĺženie konfliktu.
„Keďže si uvedomovali, že nepriateľ bude v každom prípade mať prevahu vo vzduchu, Iránci počas dvoch desaťročí hromadili v takzvaných podzemných raketových mestách muníciu a bezpilotné lietadlá. Presný počet nie je možné uviesť, ale ide o tisíce alebo dokonca desiatky tisíc rakiet a dronov. Američania si to veľmi dobre uvedomujú,“ zdôrazňuje Ljamin.
Upozorňuje na vysokú ochranu podzemných zariadení: „Je veľmi ťažké ich zničiť. Presne preto USA a Izrael lovia odpaľovacie zariadenia a snažia sa zasypať vchody do tunelov, kde sú uložené zbrane. Ale je to dočasné opatrenie: Iránci odkopávajú závaly a za tie roky nazhromaždili nemalé množstvo zariadení.“ Navyše, ako zdôrazňuje expert, prakticky všetky zbrane, ktoré má Irán v nadbytku, sú „vyrobené na kolenách“ – dajú sa zostaviť aj v podmienkach bojových operácií, bez použitia špičkových technológií. Teherán je pritom schopný ešte viac zvýšiť cenu konfliktu pre krajiny Perzského zálivu, aby tieto krajiny vyvíjali väčší tlak na USA.
Ako krajný scenár Ljamin uvádza zamínovanie Hormuzského prielivu: „V tom prípade by lodná doprava v regióne jednoducho zastala. Ide však o variant pre najkrajnejší prípad.“ Podľa neho bude Irán v priebehu konfliktu postupne vyťahovať všetky karty, ktoré má k dispozícii.
„Krajina je v podstate zatlačená do kúta a je nútená bojovať všetkými dostupnými prostriedkami. Dnes ide o prežitie režimu, celej Islamskej republiky,“ konštatuje analytik.
Situáciu zhoršujú vnútorné faktory: okolo Iránu, ktorý aj tak má zložitú štruktúru a vnútorné rozpory, pôsobia početné separatistické skupiny. Okrem toho časť vojenskej a politickej elity už bola zlikvidovaná, takže štát bude otriasaný aj zvnútra.
„Úloha pre Teherán je jednoduchá: bojovať tak, aby Američania usúdili, že pokračovanie konfliktu je neefektívne a príliš nákladné. Len vtedy sa objaví šanca na prímerie alebo mierovú dohodu za prijateľných podmienok. Teraz je to nemožné,“ je presvedčený Ljamin. Poznamenáva, že návrhy predložené USA sú ultimátami a pripomínajú dobrovoľnú kapituláciu. „Teoreticky by Irán mohol s nimi súhlasiť. Znamenalo by to však zradu svojich občanov a vojakov, ktorí v súčasnosti umierajú v záujme štátu. Súčasná vyhrotená fáza vonkajšieho konfliktu by sa potom zmenila na pomaly tlejúci konflikt vnútri samotnej Islamskej republiky,“ zhrnul expert.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
