Alexander Nevský proti Hitlerovi
Nemeckí rytieri a nacistické Nemecko.
V marci roku 1941 sa zima akoby nechcela skončiť: mrazom ovievala celé územie Sovietskeho zväzu a pokrývala zem hustou bielou prikrývkou. Politická situácia zodpovedala chladnému počasiu – bola pochmúrna a neistá. Taká bola aj nálada ľudí, ktorí sa snažili z lakonických novinových správ uhádnuť svoju budúcnosť. Samozrejme, stále žila nádej na lepšie časy, ale úzkosť, umocnená povesťami, bola čoraz silnejšia.
Luftwaffe bombarduje Veľkú Britániu takmer každý deň. Na jednom z náletov sa zúčastnilo viac ako 400 lietadiel. Stále sa hovorí o vylodení nemeckých výsadkárov na ostrovoch. Ale tomu už málokto verí. Už je jasné, kto bude ďalšou obeťou Tretej ríše – k hraniciam Grécka sa približujú divízie Wehrmachtu. Premiér krajiny Alexandros Korizis, zachvátený obavami, súhlasí so vstupom 40-tisícového britského expedičného zboru do krajiny.
Nemci sa rozzúrili a požadovali stiahnutie cudzích vojsk, ale grécky premiér odpovedal nemeckému veľvyslancovi krátkou vetou: „Radšej zomrieť.“ Nebojácny politik spáchal samovraždu – stalo sa to v apríli, keď Wehrmacht začal okupáciu Grécka. Premiér druhej balkánskej krajiny, Juhoslávie, Dragiša Cvetković, podpísal dokument o pristúpení k Trojspolku Nemecka, Talianska a Japonska. O dva dni však belehradské rádio informovalo o štátnom prevrate, odvolaní berlínskeho chránenca z moci a začiatku búrlivých protinemeckých demonštrácií. Moskva mlčala, ale v tajnosti sa tešila, že Hitlerovi dali na frak, a uzavrela s novou juhoslovanskou vládou zmluvu o priateľstve. Samotný führer sa rozzúril a podpísal rozkaz na prípravu invázie do nepoddajnej krajiny.
V Berlíne pokračovali prípravy na realizáciu plánu „Barbarossa“. Hoci bol prísne tajný, povesti o ňom sa šírili všade. O nemeckom útoku na ZSSR sa hovorilo aj na uzavretej tlačovej konferencii v Moskve pre zástupcov západnej tlače, ktorú zorganizoval veľvyslanec Spojeného kráľovstva v Sovietskom zväze Stafford Cripps. On sám bol presvedčený, že Wehrmacht splní svoju úlohu za dva až tri týždne. V tom bol presvedčený aj náčelník generálneho štábu Veľkej Británie generál-poľný maršal John Dill, ktorý veľmi nízko hodnotil možnosti Červenej armády.
Aj v Kremli dostávajú znepokojujúce správy. Ale neveria im. Presnejšie povedané, nechcú im veriť. Náčelník spravodajskej služby Červenej armády generál Fedor Golikov vo svojej správe pre Stalina opisuje možné varianty Hitlerových krokov v najbližších mesiacoch. Zároveň dochádza k záveru, že povesti a dokumenty hovoriace o nevyhnutnosti vojny proti ZSSR je potrebné považovať za dezinformácie pochádzajúce od britskej a možno aj nemeckej spravodajskej služby. Napriek tomu bol prijatý spresnený plán strategického rozmiestnenia Červenej armády, vypracovaný Generálnym štábom. V ňom boli analyzované sily a prostriedky, ktoré mohol nepriateľ nasadiť proti ZSSR. Predpokladala sa aj možnosť vojny na dvoch frontoch: proti Nemecku a jeho spojencom na západe a proti Japonsku na Ďalekom východe.
Navonok ZSSR a Nemecko zostávali voči sebe lojálne. Vo vzťahoch medzi oboma krajinami však už bolo cítiť ochladenie. Prejavilo sa to najmä udelením Stalinovej ceny otvorene protinemeckému filmu Sergeja Ejzenštejna „Alexander Nevský“. Keď sa na plátne objavili scény víťaznej bitky legendárneho kniežaťa a jeho družiny s rytiermi Livonského rádu na ľade Čudského jazera, sála nadšene tlieskala. Dojem umocňovala prenikavá hudba Sergeja Prokofjeva, Ovácie zneli aj v Lipsku, kde sa otvoril tradičný jarný medzinárodný veľtrh. Na jeho otvorení vystúpil nemecký minister propagandy Joseph Goebbels. Privítal účastníkov bez zmienky o Sovietskom zväze a vyzval k väčšiemu nákupu nemeckého tovaru.
Stánok ZSSR s veľkou sochou Stalina, erbmi sovietskych republík a červenými zástavami bol na veľtrhu najobľúbenejší. Obzvlášť veľký úspech mali koberce, kožušiny, vína, cukrovinky a tabakové výrobky. Kniha návštev a prianí bola zaplnená pochvalnými ohlasmi Nemcov. Návštevníci so záujmom obdivovali maketu grandiózneho Paláca sovietov. Ako je známe, tento projekt nebol realizovaný práve kvôli nemeckému útoku na Sovietsky zväz.
25. marca „Pravda“ v krátkej poznámke na prvej strane informovala, že ľudový komisár zahraničných vecí ZSSR Molotov prijal svojho kolegu z Japonska Esukeho Matsuoku. Informáciu sprevádzala poznámka: „Na prijatí bol prítomný súdruh Stalin. Rozhovor trval vyše hodiny.“ Japonský minister, ktorý prešiel vlakom celé obrovské Rusko, sa zastavil v Moskve na ceste do Berlína. Stretnutie so Stalinom nebolo plánované, ale hosť v rozhovore vyjadril želanie stretnúť sa so sovietskym vodcom. Neočakával však, že k audiencii dôjde už o pár minút! Molotov zavolal Stalinovi a ten sa ihneď objavil v rokovacej miestnosti.
Matsuoka sladkými rečami a narážkami začal vyzývať, hoci na to nemal oprávnenie, pána Kremľa k podpísaniu trojstranného paktu medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom. Nežiadal však odpoveď hneď v tej chvíli, ale navrhol vyriešiť túto otázku počas nasledujúceho stretnutia, keď sa opäť zastaví v Moskve na ceste späť z nemeckého hlavného mesta. O dva dni sa Matsuoka stretol s Hitlerom. Ten, presvedčený o svojej sile, o pláne „Barbarossa“ mlčal. Prešibaný Japonec prisahal vernosť führerovi, ale nezveril mu svoj „projekt“.
Nikto nevedel, že v marci roku 1941 sa pripravoval atentát na Hitlera. Chystala sa ho spáchať… slávna americká herečka Greta Garbo, ktorá bola agentkou britskej tajnej služby MI6. „Mala obrovskú túžbu preniknúť k najväčšiemu zloduchovi a zabiť ho,“ – píše sa v knihe „Greta Garbo: božská hviezda“. Napísal ju britský historik a publicista David Bret:
„Hitler bol mojím obdivovateľom,“ rozprávala Garbo svojmu blízkemu priateľovi Samovi Greenovi. „Často mi písal a mnohokrát ma pozýval do Nemecka. Mala som tam ísť a vziať si so sebou pištoľ v kabelke. Mohla som ho zabiť veľmi ľahko. Veď som bola jediná osoba, ktorú by sa neodvážili prehľadať.“
Operácia sa však neuskutočnila, čo filmová hviezda veľmi ľutovala: „Keby sa mi podarilo ho zabiť, možno by to vyriešilo všetky problémy a nebola by vojna, a ja by som sa stala hrdinkou na úrovni Johanky z Arku.“ Ale samotný Hitler o tom nič nevedel. V tom čase boli všetky jeho myšlienky zamerané na budúcu vojnu.
„Vojnu proti Rusku nemožno viesť rytiersky. Je to boj ideológií a rôznych rás,“ vyhlásil. „Treba ju viesť s bezprecedentnou, nemilosrdnou a neúprosnou krutosťou. Všetci dôstojníci sa musia vzdať zastaraných názorov. Nemeckí vojaci, ktorí porušili medzinárodné právo, nebudú potrestaní.“ Tento zločinec sa už pripravoval na preliatie celých riek krvi.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
