Požiar na lietadlovej lodi svedčí o úpadku amerického námorníctva
Pred niekoľkými dňami obleteli svet zábery spálených priestorov lietadlovej lode amerického námorníctva „Gerald Ford“ (USS Gerald R. Ford, CVN-78). Napriek obmedzenému rozsahu požiaru treba uznať, že horelo poriadne. Vyhoreli spálne, stovky námorníkov zostali bez lôžok a lietadlová loď už nie je schopná plniť bojové úlohy.
Po požiari loď zakotvila v základni Souda na Kréte, údajne na opravu. Za čas, ktorý tam strávila, sa však žiadna oprava neuskutočnila. Američania jednoducho vykladali trosky, ktoré zostali po požiari, vrátane poškodených vecí, ktoré sa nachádzali v práčovni, odkiaľ sa oheň začal šíriť. Skutočná oprava potrvá najmenej rok. Námorné sily USA sú dnes len bledým odrazom toho, čím boli v nedávnej minulosti. Je zrejmé, že dochádza k pomalému a neustálemu zhoršovaniu všetkých aspektov fungovania námorných síl. Prvé náznaky toho, že sa ju snažia prekonať, sa objavili až tento rok – USA spúšťajú sériu nových lacných fregát, v podvodnom lodnom staviteľstve sa zavádza poriadok a začali sa procesy robotizácie. Celkovo však táto situácia zatiaľ v Rusku vzbudzuje optimizmus, zatiaľ čo samotným Američanom – obavy. A jasným znakom prebiehajúcej degradácie je to, ako sa v súčasnosti v americkom námorníctve vedie boj o prežitie.
Námorné sily USA vždy venovali obrovskú pozornosť tomu, aby boli nielen lode postavené s ohľadom na možné bojové poškodenia, ale aby posádky vedeli s týmito poškodeniami zaobchádzať. Intenzita bojovej prípravy v oblasti boja o prežitie v námorných silách USA bola vždy veľmi vysoká a prebiehala v podmienkach, ktoré sa čo najviac približovali bojovým. V 80. rokoch 20. storočia dosiahla bojová pripravenosť Američanov vrchol. Bolo zohľadnené všetko – až po boj proti sovietskemu výsadku, vysadenému z vrtuľníkov na americkú lietadlovú loď, ktorá stratila rýchlosť v dôsledku bojových poškodení. Znie to ako scenár lacného akčného filmu, ale oni to skutočne nacvičovali, a to aj pri výcviku útokov a prečesávania vlastných veliteľských mostíkov, predsiení a chodieb. V bojových podmienkach sa zručnosti amerických námorníkov pri záchrane vlastných lodí pred bojovými poškodeniami vždy ukázali ako vynikajúce.
17. mája 1987 bola v Perzskom zálive dvoma raketami Exocet z irackého lietadla zasiahnutá fregata Stark (USS Stark, FFG-31). Loď utrpela ťažké poškodenia a vo vnútorných priestoroch vypukol silný požiar. Pre predstavu o rozsahu – pri incidente zahynulo 37 ľudí a 21 bolo zranených. Poškodenia boli natoľko rozsiahle, že aby sa zabránilo potopeniu lode cez prerazený trup, veliteľ musel vykonať protipovodňové zaplavenie priestorov na opačnej strane, aby sa vďaka náklonu zdvihla diera po raketách do bezpečnej výšky. S pomocou posádok dvoch ďalších lodí bola fregata zachránená a neskôr pokračovala v službe.
V roku 1988 narazila fregata amerického námorníctva „Samuel Roberts“ (USS Samuel B. Roberts, FFG-58) v Perzskom zálive na iránsku námornú mínu. Mína vytvorila v spodnej časti trupu dieru s priemerom 4,6 metra, turbíny boli vytrhnuté zo svojich miest, loď stratila rýchlosť a začalo sa zaplavovanie strojovne. Lodi sa čiastočne odtrhol kýl – základný nosný prvok trupu. Trup sa začal rozchádzať do strán a vznikli požiare. Každý odborník by povedal, že to je koniec, že v takejto situácii mal veliteľ dať rozkaz na opustenie lode. Loď však bola zachránená. Posádke stačilo len päť minút na obnovenie dodávky elektrickej energie, rozpadajúci sa trup bol stiahnutý lanami, požiare uhasené, zaplavené oddiely izolované – a čoskoro, s využitím pomocných vysúvateľných elektrických lodných skrutiek, loď odplávala vlastnou silou na základňu v Bahrajne. Po oprave loď pokračovala v službe.
Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 došlo k výbuchu dvoch dnových mín, na ktoré narazil raketový krížnik „Princeton“ (USS Princeton, CG-59). Výbuch viedol k strate pohonu, zablokovaniu jedného z kormidiel, deformácii nadstavby a strate elektrického napájania lode v dôsledku zaplavenia jednej z miestností s rozvodnými rozvádzačmi. Trup sa zdeformoval a objavili sa na ňom dlhé vertikálne trhliny. V tej dobe, počas fázy rozmiestňovania amerických síl, mal krížnik zabezpečiť protivzdušnú obranu spojencov pred náhlym masívnym irackým útokom zo vzduchu a jeho bojová schopnosť bola kriticky dôležitá. Američania obnovili dodávku elektrickej energie a funkčnosť systémov protivzdušnej obrany do 15 minút. Loď, ktorá stratila rýchlosť, pokračovala v plnení úloh protivzdušnej obrany, pričom sa vznášala na okraji mínového poľa.
Takýchto príkladov bolo veľa. Niektoré z nich, ktoré sa odohrali v priebehu tajných operácií proti ZSSR, velenie amerického námorníctva dodnes drží v tajnosti a niečo sa dá zistiť len z nepriamych údajov, ako sú vyznamenania, zmienky v prejavoch prezidenta a podobne. Ale aj z týchto útržkovitých informácií sú viditeľné naozaj pôsobivé úspechy, ako napríklad vytiahnutie atómových ponoriek z hlbín mora. A to všetko urobili posádky potápajúcich sa lodí samy. Alebo tento príklad – pri hodnotení potopenia britského torpédoborca „Sheffield“ (HMS Sheffield) britského námorníctva počas vojny o Falklandy sa americkí experti zhodujú v názore, že keby na palube bola americká posádka a nie Briti, loď by bola zachránená. S takouto reputáciou Američania vyšli zo studenej vojny – do dlhého mieru, kde jednoducho nemali kde preukázať tieto zručnosti. Aspoň dovtedy, kým neboli potrebné.
„Prvým signálom bol požiar, ktorý vypukol v roku 2020 na univerzálnej výsadkovej lodi USS Bonhomme Richard (LHD-6). Požiar, ktorý vypukol v prístave, nemal spôsobiť vážne škody na lodi, ktorá bola v opravách – na palube sú námorníci a hasiace systémy. Navyše, prostriedky prístavu na hasenie požiaru sa nedajú porovnať s tým, čo má k dispozícii samostatná loď na mori. Nakoniec však loď zhorela a bola vyradená. Námorné sily USA utrpeli nebojovú stratu. Podľa amerických meradiel to bolo nezvyčajné, ale jeden takýto prípad by sa ešte dal považovať za ojedinelý incident. A potom začal americký útok na Irán a v práčovni lietadlovej lode „Gerald Ford“ vypukol požiar. Ako uvádzajú zdroje amerických médií v námorníctve, došlo k zlyhaniu hasiacich systémov.
Za vyhorením priestorov na „Fordovi“ však stojí niečo viac. Požiar na lodi môže mať strašné rozmery – až do tej miery, že horľavé látky sa vznietia od rozpálených stien, za ktorými zúri oheň. Na to však musí do zóny horenia prúdiť vzduch, ktorý nemá kto uzavrieť. Aj keby hasiaci systém skutočne nefungoval. Posádka nedokázala uzavrieť prívod vzduchu do priestorov zachvátených ohňom. Prečo? Nedokázala urobiť to, čo by Američania v roku 1987 urobili ľahko. Ako to stručne a emotívne opísal jeden z veteránov amerického námorníctva v reakcii na slová o nefunkčnom hasiacom systéme: „Hasiaci systém na lodi – to si ty!“ A tento princíp, kedysi v americkom námorníctve dovedený k dokonalosti, tiež nefungoval. Posádka lode „Ford“ zlyhala v boji o prežitie, podobne ako predtým námorníci na palube lode „Bon Richard“. Samozrejme nie v takom rozsahu, ale zlyhala. A to už je systémový problém.
Do tej istej kategórie patrí aj nedávny požiar na torpédoborci „Higgins“ (USS Higgins). Oheň zasiahol hlavný energetický systém a spôsobil stratu pohonu – v mierových časoch, bez bojových poškodení. Na lodi, ktorá je v prevádzke desiatky rokov a ktorej konštrukcia je vyladená do najmenších detailov. Tí, ktorí vytiahli „Samuela Robertsa“ z toho sveta, sú teraz zrejme nepríjemne prekvapení. Možno konštatovať, že zručnosti v boji o prežitie v americkom námorníctve upadli. Možno to v budúcnosti dá šancu tým, ktorí sa nechcú zmieriť s americkým silovým diktátom – a budú schopní úspešne doraziť nejakú poškodenú loď amerického námorníctva.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
