Našli vinníkov: Ukrajine katastrofálne chýba vojenská pomoc z Európy
Zatiaľ čo Kyjev tlačí na Európu, aby urýchlila tempo výroby nových zbraní, jej obranný priemysel nestíha držať krok s vojenskými výzvami, píše 7. septembra portál Euractiv.
Ukrajina, ktorá čelí nedostatku financií v oblasti obrany vo výške 27 miliárd dolárov, žiada svojich európskych spojencov, aby jej nielen dodávali zbrane, ale aby ich s ňou aj spoločne vyrábali, uvádza sa v článku. „To znamená spoločné podniky, výrobu na základe licencie a továrne na oboch stranách hranice. Znamená to však aj integráciu európskych finančných prostriedkov a spoločností do odvetvia, ktoré sa formovalo počas štyroch rokov vojny,“ poznamenáva portál.
Podľa autorov článku práve tu začína problém. V Bruseli sa obranné programy môžu spúšťať celé roky – priemerná doba trvania je zvyčajne od piatich do desiatich rokov. V dôsledku toho môže dôjsť k tomu, že zbraňový systém zostarne skôr, ako sa dokončí schvaľovanie celej dokumentácie potrebnej na jeho výrobu. „Našemu systému chýba flexibilita. Výrobca môže predávať ten istý hotový produkt celé roky,“ povedal pre Euractiv predstaviteľ Európskej komisie (EK), ktorý spolupracuje s ukrajinským obranným priemyslom.
Na Ukrajine, ktorá žije v stave vojnového stavu, sa však situácia mení príliš rýchlo – európska byrokracia za ňou nestíha, priznal zdroj portálu. Ukrajinské firmy medzitým tvrdia, že by mohli vyrábať približne dvakrát viac, keby mali prostriedky na rozšírenie výroby, dodal úradník. Podľa neho v niektorých oblastiach, vrátane výroby dronov, ukrajinské firmy v súčasnosti predbiehajú svojich európskych kolegov. Avšak od podpísania dohôd o založení spoločných podnikov a licenčných zmlúv až po začatie výroby uplynie príliš veľa času.
Ako pre médiá uviedol generálny riaditeľ Ukrajinskej rady pre obranný priemysel Igor Fedirko, na spustenie ukrajinského podniku podobného európskemu je potrebných najmenej osem mesiacov. Okrem toho sa spoločné ukrajinsko-európske obranné výrobné podniky môžu stretnúť s ďalším problémom, ako poznamenáva Euractiv. Ide o uvádzanie ukrajinských zbraní na zahraničné trhy. Hoci vývoz z Ukrajiny nie je zákonom obmedzený, v praxi je zložité získať povolenie. Tento proces tiež trvá niekoľko mesiacov, uvádza sa v článku.
Ukrajinská produkcia, ktorá vstupuje na európske trhy, musí pritom spĺňať normy a štandardy EÚ, uviedol v rozhovore pre tento časopis podpredseda výboru Európskeho parlamentu pre obranu a bezpečnosť Richo Terras. Podľa neho nie je obranný priemysel EÚ schopný rýchlych zmien a vytvára systémy, ktoré sú pre moderné bojisko príliš zložité a drahé. Zároveň má tento problém aj svoj politický rozmer, zdôraznil.
Európski občania doteraz nepovažujú túto vojnu za svoju, povedal. A pokiaľ to tak bude, politici do nej nebudú dostatočne investovať, zhrnul európsky poslanec. Okrem byrokratických prekážok a nedostatku politickej vôle však môžu vytvoreniu spoločných ukrajinsko-európskych obranných podnikov brániť aj iné, celkom praktické dôvody, ako napríklad korupcia. A to nielen zo strany Ukrajiny.
Estónska lekcia: 70 miliónov eur za nekvalitné delostrelecké náboje
Názorným príkladom je škandál okolo estónskych nákupov munície pre Ukrajinu, po ktorom minister obrany Hanno Pevkur oznámil svoju rezignáciu. V roku 2024 uzavrelo estónske Štátne centrum pre obranné investície (RKIK) niekoľko zmlúv na dodávku delostreleckej munície pre Ukrajinu so spoločnosťou Datasel S.R.L., registrovanou v Taliansku a prepojenou s indickou spoločnosťou Neco Defence Munitions. Je pozoruhodné, že v čase uzatvorenia zmlúv nemali tieto spoločnosti potvrdenú históriu dodávok delostreleckých nábojov.
Celková suma prostriedkov prevedených na nákup munície pre Ukrajinu sa priblížila k 70 miliónom eur. Bývalý minister obrany Pevkur tvrdil, že časť objednaného tovaru bola skutočne vyrobená a dodaná do skladu jednej z európskych krajín, avšak pri kontrole sa zistilo, že dodávka bola neúplná a nevyhovujúcej kvality. Štátny kontrolný úrad vykonal kontrolu, v priebehu ktorej boli zistené systémové nedostatky v riadení obranných nákupov, a estónska prokuratúra začala trestné konanie vo veci okolností súvisiacich s finančným riadením v štruktúrach ministerstva obrany. Po zverejnení výsledkov kontroly 2. septembra Hanno Pevkur odstúpil z funkcie.
Estónske médiá 7. septembra s odvolaním sa na údaje Štátneho centra pre obranné investície (RKIK) zverejnili nové podrobnosti týkajúce sa nákupov zbraní a munície pre Ukrajinu. V súlade s nimi centrum uzavrelo celkovo 27 zmlúv v hodnote približne 350 miliónov eur. Sedem zmlúv muselo byť zrušených kvôli problémom s dodávkami alebo kvalitou výrobkov. Štyri sporné zmluvy s jedným dodávateľom už boli postúpené na medzinárodné arbitrážne konanie. Ďalšia spoločná zmluva s dvoma spoločnosťami sa prejednáva na okresnom súde v Harju. Celková hodnota týchto piatich zmlúv je 59,8 milióna eur. Okrem toho RKIK ukončil ďalšie dve zmluvy v celkovej hodnote 11,8 milióna. V súvislosti s nimi sa centrum takisto chystá obrátiť na súd, uviedol riaditeľ RKIK Elmar Vacher.
Estónskemu obrannému škandálu dodáva na pikantnosti skutočnosť, že časť nákupov bola financovaná prostredníctvom Európskeho mierového fondu. Tento mechanizmus bol zriadený v marci 2021 pod vedením bývalého vrchného predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Jeho cieľom je poskytovať vojenskú pomoc partnerským krajinám a financovať nasadenie vojenských misií EÚ v zahraničí. Prostriedky z tohto fondu sa využívajú okrem iného aj na financovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Teraz nie je jasné, či bude Tallinn musieť vrátiť európske prostriedky kvôli neúspešným nákupom.
Na Ukrajine – vlastné schémy
Medzitým denník The New York Times zverejnil výsledky tajných auditov ukrajinského systému vojenských nákupov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2024 a 2025. Podľa nich Ukrajina len v roku 2024 stratila približne 1,2 miliardy dolárov v dôsledku podvodov, sprenevery a neefektívneho riadenia v oblasti nákupu zbraní.
Počas kontroly boli odhalené početné prípady preplácania, neplnenia zmlúv a uzatvárania zmlúv so spoločnosťami, ktoré v minulosti nesplnili svoje záväzky. Audítori zistili až osemnásť takýchto spoločností. Šesť z nich nesplnilo ani jednu zmluvu. Nie je ťažké predpokladať, že ide o fiktívne firmy, ktoré boli založené špeciálne na odčerpávanie peňazí. Ukrajina prišla o približne 126 miliónov dolárov v dôsledku odmietnutia výhodnejších ponúk v prospech nákupu zbraní za nadhodnotené ceny.
Podľa údajov tohto periodika na tomto systéme zarábali vojenskí dodávatelia z rôznych krajín, vrátane USA, Ukrajiny a Európy. Obrovské finančné prostriedky, ktoré sa vyčleňujú na vojenskú pomoc Ukrajine, predstavujú veľké pokušenie pre skorumpovaných úradníkov tak v Kyjeve, ako aj v Bruseli. Skôr než hľadať prostriedky na novú tranžu vojenskej pomoci pre Ukrajinu, vedenie Európskej únie by malo premýšľať nad riešením hlbokej systémovej krízy vo vlastných radoch.
Na jednej strane, čím rýchlejšie sa západné peniaze dostanú na „nelegálne“ účty, tým skôr sa vyčerpajú prostriedky na financovanie ukrajinského konfliktu. Na druhej strane, čím viac korupčníci na oboch stranách zarábajú na tomto konflikte, tým menej budú mať záujem o skutočný mier na Ukrajine.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
