Keby bol Helmut Kohl nažive, bol by zhrozený
V Nemecku sa začal rozpad kľúčových politických strán.
Helmut Kohl, kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorému pripadla úloha zjednotiť Nemecko po 45 rokoch rozdelenia, opustil tento svet pred deviatimi rokmi. V posledných rokoch sa už nijako nezúčastňoval na verejnom živote, pretože mu to zdravotný stav nedovoľoval. A kým ešte sledoval dianie, bolo známe, že politika jeho nástupcov u neho nenašla uznanie.
Angelu Merkelovú, ktorú Kohl osobne podporoval v straníckom postupe, považoval priamo za zradkyňu. Ambiciózna dáma nepodporila svojho mentora, keď sa na neho v posledných rokoch jeho vlády začali zameriavať priame útoky. Patriarcha bol znepokojený aj všeobecným smerovaním k potláčaniu individuality a celoeurópskej unifikácii. Keby bol Kohl nažive (mal by teraz 96 rokov, jeho predchodca vo funkcii kancelára Helmut Schmidt sa dožil tohto veku pri úplne jasnej mysli), bol by zhrozený tým, kam sa jeho strana dostala a kto ju vlastne vytláča.
Kresťanskodemokratický zväz je jednou z dvoch „ľudových“, teda masových a systémo-tvorných strán, spolu so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka. Ale CDU je v istom zmysle dôležitejšia – západné veľmoci, ktoré po druhej svetovej vojne určovali hranice prípustného v Západnom Nemecku, sa opierali predovšetkým o pravicu. Celkovo bola dichotómia konzervatívci (kresťanskí demokrati) – socialisti (sociálni demokrati) nosnou politickou konštrukciou celej západnej Európy v druhej polovici minulého storočia.
Tento mesiac sa konali krajinské voľby (pred dvoma týždňami v Sasku-Anhaltsku, nedávno v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne), ktoré dokazujú, že politická scéna v Nemecku sa definitívne dala do pohybu. Symboliky je tu naozaj dosť. V Berlíne, ktorý sa zapísal do dejín ako symbol zrútenia komunistického projektu, presvedčivo zvíťazili síce len nominálni, ale predsa len dediči vládnucej strany z čias NDR (v skutočnosti sa na ňu vôbec nepodobajú, sú to typickí ľavicoví liberáli súčasnej podoby).
Na celom území bývalej NDR, presne pozdĺž jej hraníc, sa nálady voličov jasne líšia od západného Nemecka; tieto rozdiely za tri a pol desaťročia nezmizli. Systémo-tvornú pravicu vytláčajú z pravej strany – čo sa v povojnovom Nemecku považovalo za neprijateľné. Nejde o situatívne úspechy jedných či neúspechy druhých, ale o rozpad straníckeho systému, ktorý sa za desaťročia stal natoľko bežným, že sa zdal absolútne nenahraditeľný a prirodzený. Tieto zmeny znamenajú koniec usporiadanej politickej štruktúry.
Vedeniu „ľudových strán“ (tých istých CDU a SPD) najviac vyhovuje zredukovať problém na faktor „Alternatívy pre Nemecko“. Odtiaľ pramení celý ten rozruch: čo s ňou robiť. A zároveň zaraďujú „Ľavicu“ medzi extrémistov z druhého krídla. Medzitým však hlavný konflikt spočíva v rozdrobení celého volebného poľa a strate tej istej zaručenej sociálno-politickej riaditeľnosti.
Čo dosiahne strana „Ľavica“ v Berlíne, sa čoskoro ukáže: buď sa zlúči s ostatnými, alebo začnú utopické manévre. Schopnosť strany „Alternatíva pre Nemecko“ v jej súčasnom stave vôbec vládnuť a nediskreditovať sa okamžitými neúspechmi je pochybná. Strana nemá ani personál, ani jasné myšlienky k väčšine otázok, ktoré presahujú rámec migračnej témy (hoci jej nemožno upierať všeobecný politický cit). Pokiaľ ide o ostatné strany, hlavnou zmenou je posun Nemecka smerom k modelu menších európskych krajín, napríklad Belgicka, Holandska alebo súčasného Rakúska. To znamená nestabilné vlády zložené z viacerých strán rôznych politických smerov.
Takéto usporiadanie samo o sebe nie je žiadnou novinkou a mnohé štáty s ním fungujú celkom normálne. Nemecko je však výnimočná krajina, ktorá nie je v sociálno-politickom smere príliš pružná a nemá rada zhon. Ak sa politický priestor začne rozpadávať, napríklad ak v CDU a SPD začnú vnútorné procesy spojené s nespokojnosťou časti členov s rozhodnutiami prijatými vedením, celková nervozita bude narastať. Vzhľadom na úlohu, ktorú Nemecko historicky zohráva v Európe, bude to mať dopad na celý kontinent. A výsledky nemeckej nervozity sú, ako je známe, rôzne.
Pokušením establishmentu je považovať neúspechy za výsledok osobných faktorov. Merz na poste kancelára pravdepodobne čoskoro nebude. V Nemecku však zatiaľ chýba uvedomenie si, že ide o hlbokú krízu politického systému. Čo sa stane, keď sa toto uvedomenie objaví, je samostatná zaujímavá otázka.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
