Porážka republikánov v USA by mohla vyvolať celosvetovú finančnú krízu
Mnohí už začínajú zabúdať na napäté obdobie svetovej finančnej krízy v rokoch 2008–2009. V druhom štvrťroku 2009 zaznamenal svetový HDP po prvýkrát od čias druhej svetovej vojny pokles (v medziročnom porovnaní).
A podľa odhadov Svetovej banky klesol celosvetový HDP za celý rok 2009 o 2,2 %. Spúšťačom tejto svetovej finančnej krízy bola kríza v USA, ktorá sa tam začala rozvíjať od začiatku roku 2007. Teda približne pred dvoma desaťročiami. Vtedajšiu krízu v USA začali nazývať hypotekárnou, pretože bola výsledkom vytvárania dlhovej pyramídy na trhu hypotekárneho úverovania. Spomínam hypotekárnu krízu v USA z toho dôvodu, že v roku 2007 málokto veril, že by mohla vyvolať celosvetovú finančnú krízu. Vzhľadom na vysokú úroveň finančnej globalizácie však nastal „domino efekt“. Oheň hypotekárnej krízy v USA sa začal rýchlo šíriť do ďalších krajín.
Ak sa pozrieme na finančno-ekonomickú situáciu v USA na konci roka 2026, veľmi pripomína situáciu, aká tam panovala presne pred dvadsiatimi rokmi. Navonok bolo v USA všetko v poriadku: rast reálneho HDP na konci roka 2006 dosiahol 3,3 %. Vtedy ešte nebola hypotekárna kríza, ale všetky znaky jej nevyhnutného priblíženia boli zrejmé. Nikto ani nepomyslel na globálnu finančnú krízu. Svetová ekonomika vykazovala celkom dobrú dynamiku: na konci roka 2006 sa svetový HDP zvýšil o 3,2 %.
Aj v USA to na konci prvého polroka 2026 vyzeralo celkom slušne. Medziročný rast HDP dosiahol 2,0 %. Miera nezamestnanosti v júli bola 4,1 %. A na akciovom trhu to bolo jednoducho úžasne krásne. Za prvú polovicu roka index S&P 500 vzrástol približne o 9,5 %. Dow Jones dosiahol výsledok okolo 8,8 %. Nasdaq posilnil o približne 13 %. Trhová kapitalizácia akciového trhu za uvedené obdobie vzrástla o 8 biliónov dolárov. Bez preháňania to možno nazvať „boomom“ na akciovom trhu.
Podľa odhadov odborníkov približne polovicu rastu akciových indexov a trhovej kapitalizácie zabezpečili spoločnosti zo sektora špičkových technológií. Najmä tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a zavádzaním umelej inteligencie (AI) do praxe. Všetky popredné miesta v rebríčkoch amerických korporácií podľa kľúčových ukazovateľov, ako sú trhová kapitalizácia a obrat, zaujímajú spoločnosti zo sektora AI, ako sú Alphabet Inc. (Google), Microsoft, IBM, Amazon, OpenAI, Anthropic, NVIDIA, Databricks, Abridge, Harvey, Anduril Industries, xAI, Micron Technology, AMD (Advanced Micro Devices) a ďalšie.
Niektorí nezávislí experti upozornili na to, že už v minulom roku boli mnohé spoločnosti z odvetvia AI nadhodnotené, čo predstavovalo riziko pre investorov. Už v minulom roku sa v amerických aj zahraničných médiách začalo hovoriť o tom, že na trhu s cennými papiermi amerických AI-spoločností sa začína vytvárať „bublina“. Začali sa pripomínať udalosti z prelomu minulého a tohto storočia, keď sa na trhu s cennými papiermi amerických spoločností zaoberajúcich sa vývojom a zavádzaním internetu takisto vytvorila „bublina“. Dostala názov „dotcomová bublina“. Na začiatku nultých rokov táto bublina praskla. Došlo k mnohým bankrotom a veľkým stratám investorov. V USA však vtedy nedošlo k celkovej hospodárskej a finančnej kríze (v roku 2001 dosiahol rast HDP 0,3 %; v roku 2002 – 2,4 %).
Od minulého roka, keď sa začalo hovoriť o „AI-bubline“, sa začalo uznávať, že riziká pre investorov vzrástli, pričom sa však predpokladalo, že sa sotva stanú rizikami pre celú americkú ekonomiku. Tento rok sa už z času na čas ozývajú znepokojené hlasy niektorých odborníkov, ktorí tvrdia, že po prvé, „bublina“ v sektore umelej inteligencie sa naďalej nafukuje; po druhé, že ju už nebude možné opatrne vyfúknuť, že „praskne“; a po tretie, že prasknutie „bubliny“ môže vyvolať finančnú a hospodársku krízu v USA.
Obzvlášť veľký ohlas malo varovanie takého renomovaného odborníka, akým je William Dudley. Pripomeniem, že Dudley bol v rokoch 2009 až 2018 prezidentom Federálnej rezervnej banky v New Yorku. Svoje obavy vyjadril v článku pre agentúru Bloomberg v auguste 2026. Odborník uviedol mnoho zaujímavých a zároveň znepokojujúcich čísel. Schillerov koeficient (CAPE) dosiahol úroveň 41, pričom historický priemer je okolo 17. Riziková prémia za investície do akcií klesla pod 1,1 % (v predchádzajúcich rokoch bola priemerná hodnota v USA okolo 5 %). Buffettov ukazovateľ (pomer trhovej kapitalizácie k HDP) dosiahol 240 %, pričom Warren Buffett považoval trh za nadhodnotený už pri hodnote 100 %.
Dudley tiež poukázal na nedostatok kapacít na výrobu elektrickej energie (pre dátové centrá) a čipov (pre zariadenia), čo brzdí ďalší rast investícií do umelej inteligencie. Pripomenul nárast výnosov 30-ročných štátnych dlhopisov na najvyššiu úroveň od roku 2007, pričom chýba politická vôľa na riešenie tohto problému. Dudley nakreslil paralely s predchádzajúcimi bublinami (železničný boom, internetová bublina v 90. rokoch) a hypotekárnou krízou z roku 2008, pričom varoval pred možným prasknutím „bubliny“ na akciovom trhu. Nie však v tomto, ale v budúcom roku.
Po doplňujúcich voľbách v USA 3. novembra, ktoré pre republikánov skončili porážkou, sa v Amerike začalo odvážnejšie a hlasnejšie hovoriť o tom, že 47. prezident USA Donald Trump významne prispel k nafúknutiu bubliny v oblasti umelej inteligencie na akciovom trhu. Trump neustále hovoril o tom, že umelá inteligencia sa stáva hlavným motorom hospodárskeho rozvoja vo svete aj v USA. Že USA si môžu a musia pomocou umelej inteligencie udržať svoju svetovú hegemóniu. Pripomeniem, že hneď po nástupe do Bieleho domu v januári 2025 Trump oznámil projekt s pekným názvom „Hviezdna brána“ (Stargate Project).
Bol predstavený ako spoločná iniciatíva spoločností OpenAI, SoftBank a Oracle zameraná na rozvoj infraštruktúry umelej inteligencie v USA. V rámci tohto plánu sa počítalo s investíciou až 500 miliárd dolárov do výstavby dátových centier. Trh vnímal takéto vyhlásenia ako signál: štát podporuje tento boom, čo znamená, že perspektívy tohto sektora sú ešte širšie. Investori začali aktívnejšie skupovať akcie spoločností súvisiacich s umelou inteligenciou (čipy, cloudové služby, softvér), pričom do cien započítavali grandiózne scenáre rastu, aj keď skutočné ukazovatele zatiaľ zaostávali.
Trump neustále pripomínal, že v oblasti umelej inteligencie prebieha napätá medzinárodná konkurencia. A že Amerika je povinná v tomto konkurenčnom boji zvíťaziť (ide predovšetkým o víťazstvo nad Čínou, hlavným konkurentom USA). Na víťazstvo v pretekoch v oblasti umelej inteligencie je potrebné maximálne zmobilizovať všetky vnútorné zdroje Ameriky. A dovtedy, kým sa Amerika zaručene nestane svetovým hegemónom v oblasti umelej inteligencie, nemali by v USA existovať žiadne obmedzenia na vývoj a zavádzanie umelej inteligencie. Všetky návrhy odborníkov a politikov na zavedenie štátnej regulácie v oblasti vývoja a využívania umelej inteligencie Trump kategoricky odmietol. Demokrati v americkom Kongrese opakovane pripravovali návrhy zákonov o regulácii v oblasti umelej inteligencie, avšak republikánska väčšina v oboch komorách Kongresu tieto iniciatívy blokovala.
O tom, ako odborníci a bežní Američania vnímali Trumpov fanatizmus v oblasti umelej inteligencie, sa píše najmä v článku „The Trump Economy and the AI Bubble“ („Trumpova ekonomika a bublina umelej inteligencie“), ktorý vyšiel krátko pred doplňujúcimi voľbami. Jej autorom je Dean Baker – hlavný ekonóm Centra pre ekonomické a politické štúdie vo Washingtone, District of Columbia. Tu je záverečná časť článku, v ktorej autor ironicky hodnotí Trumpovu fanatickú podporu amerických spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou:
„Trumpova ekonomika sa skutočne zúži na umelú inteligenciu. Ak máme veriť tomuto nadšeniu, čaká nás neuveriteľný nárast produktivity, ktorý nás urobí neuveriteľne bohatými. K dnešnému dňu neexistujú žiadne dôkazy na podporu tohto názoru. Rast produktivity sa v najlepšom prípade v posledných pár rokoch držal na úrovni trendu… Ak neuvidíme výrazné zvýšenie produktivity, ktoré sľubujú nadšenci umelej inteligencie, takmer určite čelíme kolapsu akciového trhu a vážnej recesii. Na druhej strane, ak umelá inteligencia skutočne prinesie sľubované výsledky, všetko bude v poriadku, pokiaľ magnáti z oblasti umelej inteligencie neukradnú všetky peniaze.“
Hovorí sa, že republikáni utrpeli porážku v doplňujúcich voľbách kvôli tomu, že republikánsky prezident Trump rozpútal vojnu na Blízkom východe (spoločná agresia s Izraelom proti Iránu 28. februára 2026). Je to skutočne tak. Nesmieme však podceňovať ani takú príčinu porážky, akou je Trumpov fanatizmus v oblasti umelej inteligencie, ktorý začal „otravovať“ bežných Američanov. Aktívna výstavba dátových centier (centier na spracovanie údajov – kapitálovo najnáročnejšia časť projektov umelej inteligencie) začala komplikovať život mnohým miliónom Američanov. Dátové centrá vyžadujú veľké plochy, veľké množstvo vody (na chladenie zariadení) a najmä veľké množstvo elektrickej energie.
V mnohých oblastiach, kde sa dátové centrá stavajú a prevádzkujú, vznikol deficit elektrickej energie a občanom aj podnikom sa začali zvyšovať ceny za elektrinu. Poľnohospodári začali pociťovať nedostatok vody a stratu pôdy. Občania sa začali sťažovať na hluk a vizuálny diskomfort (neustále hučanie ventilátorov a pohľad na obrovské stavby narúšajú pokojný život). Výstavba dátových centier alebo oznámenia o ich výstavbe vyvolali v niektorých mestách a okresoch hlasovania a referendá s cieľom obmedziť alebo zakázať ich výstavbu. Je zaujímavé, že mnohí kandidáti Demokratickej strany v predvečer doplňujúcich volieb v USA priamo sľúbili voličom, že obmedzia alebo dokonca zakážu výstavbu dátových centier.
Zdá sa, že predpovede o prasknutí „bubliny“ v oblasti umelej inteligencie sa začínajú napĺňať. K prvému rozsiahlemu poklesu došlo 30. októbra. V tento deň trhy v USA, Japonsku, Južnej Kórei, Turecku, Číne a na Taiwane spolu stratili približne 1,7 bilióna dolárov trhovej kapitalizácie. Klesali takmer výlučne akcie spoločností z odvetvia umelej inteligencie. Akcie 16 popredných technologických spoločností klesli o viac ako 20 percent oproti štvorročným maximám, niektoré cenné papiere stratili od 48 do 68 percent. Je pozoruhodné, že k prepadu došlo naraz v mnohých krajinách v rôznych častiach sveta. Príčinu tohto synchronizovaného prepadu možno vysvetliť tým, že spoločnosti zverejnili finančné správy za tretí štvrťrok; z nich vyplynulo, že ich záväzky a plánované výdavky mnohonásobne prevyšujú príjmy. Niektoré spoločnosti dokonca namiesto ziskov zaznamenali straty.
Druhú ranu technologickému sektoru (vrátane umelej inteligencie) zasadili doplňujúce voľby, ktoré viedli k porážke republikánov. V priebehu dvoch dní po voľbách technologický sektor prežil kolaps. Zatiaľ sa hodnotí ako najväčší od jari 2025. Index NASDAQ 100 sa prepadol o 6,4 percenta, pričom stratil 2,5 bilióna dolárov trhovej kapitalizácie. Panika sa preniesla aj na ázijské burzy, vrátane Južnej Kórey a Číny. To opäť dokazuje, že technologické sektory iných krajín sú neviditeľnými niťami prepojené s americkým trhom. V súčasnosti sa odborníci zamýšľajú nad tým, čo sa stalo na trhu IT spoločností v USA a v iných krajinách. Ide o korekciu (čiastočné vyrovnanie nerovnováhy), po ktorej akcie opäť začnú rásť? Alebo je to „začiatok konca“? Teda, že sa trh už nezotaví.
V druhom scenári sa bude diať približne to, čo sa dialo pred takmer dvoma desaťročiami. Najskôr na hypotekárnom trhu v USA dochádzalo ku „korekciám“ (rok 2007). Potom sa skončili a na trhu (hypotekárnom a trhu s hypotekárnymi úvermi) začal klasický kolaps (začiatok roka 2008). Následne prerástol do rozsiahlej finančnej krízy v USA (rok 2008). A potom začala svetová finančná kríza (od septembra 2008, po bankrote jednej z najväčších amerických investičných bánk Lehman Brothers). V niektorých krajinách sa finančná kríza skončila v roku 2009. V niektorých sa ju však podarilo prekonať až v roku 2013.
Je možné zabrániť scenáru veľkej finančnej krízy v USA, a tým pádom aj vo svete? V zásade áno. Ide o scenár „mäkkého“, postupného prasknutia súčasnej bubliny umelej inteligencie na americkom akciovom trhu. To však vyžaduje precízny, takmer klenotnícky prístup k rozobratiu tej finančnej pyramídy, ktorú vytvorili americké spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou spolu s Trumpom. Na to je však potrebná úzka koordinácia medzi americkým Kongresom a americkým prezidentom a jeho tímom. Pravdepodobnosť takejto koordinácie je však mimoriadne malá.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
