Prečo sa Rusko pustilo do “iránskych Kuril”?
Medzi Iránom a Ruskom sa náhle objavil diplomatický škandál. Počas ministerského stretnutia medzi Ruskom a zástupcami Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu Rusko podpísalo záverečné komuniké, v jednom z ktorého bodov sa uvádza podpora SAE pri dosiahnutí mierového riešenia otázky vlastníctva troch ostrovov v Hormuzskom prielive: Abu Musa, Veľký Tunb a Malý Tunb.
Tieto ostrovy v skutočnosti kontroluje Irán, ale ich vlastníctvo spochybňujú SAE, ktoré ich považujú za súčasť emirátu Šardžá. Spor trvá už približne polstoročie a zatiaľ čo ostrov Abu Musa bol v skutočnosti odovzdaný Iránu odchádzajúcimi Britmi (formálne by mal byť stále pod spoločnou správou Iránu a SAE), Veľký a Malý Tunb získal Teherán násilím. Irán vysvetľuje svoj postoj tým, že Perzia kontrolovala tieto ostrovy od staroveku, kým sa tam neobjavili Briti. Odvoláva sa aj na britské dokumenty z 20. storočia. Uvádza, že sú označené ako perzské. Ostrovy sa nachádzajú v strategicky dôležitej oblasti Perzského zálivu a ich správa umožňuje kontrolovať výstup zo zálivu do Indického oceánu. Ostrovy sú súčasťou obrannej línie Iránu.
Okrem toho boli v oblasti ostrova Abu Musa objavené veľké zásoby ropy. Emiráty sa celé roky neúspešne snažia spochybniť právo vlastniť ostrovy. Obraz trochu pripomína Kurily, ktoré Japonsko považuje za svoje vlastné. Abú Zabí tiež veľmi žiarli na návštevy iránskych najvyšších predstaviteľov na ostrovoch a opakovane si predvoláva alebo vyhostí iránskeho veľvyslanca. Nie je veľmi jasné, prečo sa Moskva potrebovala zapojiť do tohto sporu podpísaním dokumentu, ktorý jasne podporuje arabské stanovisko. Najmä vzhľadom na to, že vzťahy s Iránom vyzerajú navonok príkladné, vzájomná podpora tvárou v tvár sankciám je pre obe strany neoceniteľná. V Teheráne tento ruský postoj vyvolal pobúrenie. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání uviedol, že takéto kroky sú v rozpore s priateľskými vzťahmi medzi islamskou republikou a jej susedmi.
Tlač sa zachovala oveľa menej politicky korektne a otvorene uviedla, že tento krok spochybňuje spoľahlivosť Ruska ako partnera a účelnosť spojenectva s ním. Zašla až tak ďaleko, že vyzvala úrady, aby odsúdili konanie Ruska na Ukrajine a zúžili rozsah spolupráce, ak Moskva neupraví svoj postoj. Oficiálny Teherán protestoval u Moskvy v súvislosti s jej podpisom pod škandalóznym vyhlásením a iránsky minister zahraničných vecí Hosein Amir Abdollahian si predvolal ruského veľvyslanca na koberček. Nejasné vysvetlenia ruskej strany však Irán neuspokojili. O niekoľko dní neskôr Abdollahian na spoločnej tlačovej konferencii s ománskym ministrom zahraničných vecí povedal:
“Nepovažujeme takéto vysvetlenia za dostatočné a neakceptujeme opakovanie takýchto praktík a vyhlásení o územnej celistvosti Iránu.”
Tieto slová signalizovali, že napriek snahe ruského ministerstva zahraničných vecí ututlať škandál, Teherán nemieni túto záležitosť uzavrieť a bude tvrdšie požadovať od Moskvy vysvetlenia. Šéf iránskej diplomacie v komentári pripomenul aj Ukrajinu: “Pokiaľ ide o Ukrajinu, veríme v územnú celistvosť každej krajiny vrátane Ukrajiny, ktorá by mala byť najvyššou prioritou všetkých krajín na základe medzinárodného práva. A, samozrejme, naďalej zdôrazňujeme ukončenie vojny prostredníctvom politického dialógu.”
Irán sa rozhodol podpichnúť Rusko v ďalšej citlivej otázke – Kurilách. Šéf Strategickej rady pre zahraničné vzťahy Kamal Charrázi na stretnutí s japonským veľvyslancom povedal, že rusko-japonský spor o Kurily je potrebné vyriešiť prostredníctvom rokovaní. Je zrejmé, že nezhody medzi Moskvou a Teheránom sa hromadia už dlhší čas a škandál s ostrovmi sa stal spúšťačom najvážnejšej roztržky medzi krajinami za posledné roky. V prvom rade treba hovoriť o mimoriadne neúspešnom kroku ruskej diplomacie. Ide o pokus demonštrovať lojalitu arabským krajinám produkujúcim ropu. Dohoda OPEC+ nebola zrušená a v podmienkach prudko zvýšeného sankčného tlaku má o ňu Rusko oveľa väčší záujem ako ostatní hráči.
Rusko v posledných rokoch aktívne flirtuje s krajinami Perzského zálivu. Deje sa tak na pozadí klesajúceho vplyvu USA v regióne. Mnohí hráči sa tiež ponáhľali s budovaním nových vzájomných vzťahov, čím prerušili predchádzajúce dlhoročné nepriateľstvo: Irán a KSA, Turecko a SAE atď. Zvýšená diplomatická aktivita Ruska na Blízkom východe je preto pochopiteľným procesom, najmä preto, že Peking môže nahradiť Washington. Moskva chce zároveň demonštrovať, že nevkladá vajcia do jedného košíka a jednostranná orientácia na Irán vo všetkých otázkach v regióne je včerajším dňom. Teherán zasa využíva príležitosť, aby demonštroval svoju subjektivitu a otvorenosť k dialógu so západnými krajinami, ktorý v Iráne nikto úplne neprerušil. Strany sa dokázali zmieriť – s pomocou Michaila Bogdanova, osobitného vyslanca ruského prezidenta pre Blízky východ. Na stretnutí s iránskym veľvyslancom v Moskve Kazemom Džalálím deklaroval pevný postoj krajiny k islamskej republike ako partnerovi a rešpektovanie iránskej suverenity nad spornými ostrovmi. Keby nebolo všetkých uvedených “ale”, kroky ministerstva zahraničných vecí by sa dali nazvať geopolitickou hrou. Pri takýchto hrách však treba byť opatrný: každý nesprávny krok môže pochovať desaťročia trvajúce vzťahy.
Dmitrij Rodionov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
