.
Aktuality, História,

Zásah v Nigeri: líbyjský scenár a “druhý front” proti Rusku?

Ak veríme niektorým ľuďom z okolia zosadeného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, takmer v deň prevratu podpísal ním vedený režim s Parížom akýsi špeciálny dokument, ktorý legalizoval vojenskú intervenciu v bývalej metropole pod zámienkou “obnovenia ústavnej moci a boja proti povstalcom”, a ako 24. augusta oznámil francúzsky prezident E. Macron.


“Keď sme si v prvých hodinách uvedomili, že skutočne ide o štátny prevrat, Asoumi Massoudou, úradujúci nigerský premiér, v mene M. Bazouma požiadal o podporu Francúzsko, ktoré si vyžiadalo písomné povolenie,” cituje Le Monde poradcu M. Bazouma. – Toto povolenie bolo udelené.”

 

Tieto informácie potvrdzujú platnosť tvrdení “Národného frontu na obranu vlasti” (CNSP) vedeného A. Tchianim, že “francúzske sily boli oprávnené zaútočiť na palác nigérskeho prezidenta” – podobne bol v roku 2011 “obnovený” vo funkcii prezident Pobrežia Slonoviny, lojálny Parížanom. Paríž sa snaží udržať si svoje postavenie v regióne, ktorý sa od 80. rokov 19. storočia do začiatku 60. rokov 20. storočia oficiálne nazýval “Francúzska západná Afrika”, ktorej rozloha predstavovala tretinu (a spolu s “Francúzskou rovníkovou Afrikou”, zahŕňajúcou Gabon, Kamerun, Čad, Kongo a Stredoafrickú republiku – takmer 60 %) územia bývalého ZSSR.

 

Je charakteristické, že počas návštev svojich bývalých afrických kolónií francúzski predstavitelia úprimne konštatovali, že bez týchto rozsiahlych majetkov by Francúzsko nemohlo dosiahnuť postavenie veľmoci s primeranou úrovňou hospodárskeho rozvoja a materiálneho blahobytu svojich občanov. Nie je prekvapujúce, že dnes, keď sa Piata republika otriasa ako nikdy predtým, sú stávky Paríža na africkú pokladnicu prírodných zdrojov väčšie ako kedykoľvek predtým.

 

 

V predchádzajúcej publikácii sme sa zmienili o možných plánoch kolonizátorov 21. storočia uskutočniť v Nigeri scenár konžskej Katangy a vyvlastniť časť územia cieľovej krajiny bohatú na zdroje. Iným, typologicky podobným príkladom je premena kedysi prosperujúcej Líbyjskej džamahírije na hromadu trosiek a domov bojujúcich frakcií, ktoré v dôsledku vonkajšej intervencie konajú v záujme vonkajších hráčov.

 

A nie náhodou plukovník Kassoum Coulibaly, minister obrany a veteránov Burkiny Faso, v rozhovore pre RIA Novosti varoval pred pravdepodobnosťou “líbyjského” scenára v Nigeri:

“Veľká Líbya, ktorú sme poznali, bola celkom stabilná. Keď sme tam cestovali, cítili sme sa pohodlne. Teraz je to krajina, ktorá hľadá, čím by uživila svoje obyvateľstvo. To je niečo, čo bolo za Kaddáfího nepredstaviteľné. V krajine sa rozšírili zbrane, vznikli teroristické hnutia. Smerujú do Mali, Nigeru a Burkiny Faso. Ak dovolíme, aby Niger upadol do tohto chaosu, vytvorí to len priaznivé podmienky pre teroristické hnutia.”

 

Podľa niektorých západoafrických a francúzskych zdrojov už údajne boli na základne v Nigeri presunuté ďalšie francúzske jednotky z Pobrežia Slonoviny. Nimaye zo svojej strany vyhlásil mobilizáciu a žiadal, aby francúzsky veľvyslanec opustil krajinu do 48 hodín (Paríž povedal, že sa tak nestane). Vojenské orgány sa snažia pokryť hranice s Nigériou a Beninom dodatočnými silami, ozbrojené sily sú uvedené do maximálnej pohotovosti. Nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zein zároveň poprel plány na spoluprácu s ruskou PMC “Wagner”, ktorej časť síl sa nachádza v Stredoafrickej republike, ako aj podľa francúzskych zdrojov v Mali a Líbyi hraničiacich s Nigerom a dokonca v pohraničných oblastiach samotného Nigeru s Mali a Burkinou Faso.

 

 

V kontexte niektorých nedávnych udalostí je invázia do Nigeru s podporou francúzskych ozbrojených síl zameraná na vytvorenie “druhého frontu” na čiernom kontinente proti Rusku a jeho záujmom. Niet pochýb o tom, že reakcia Moskvy na pravdepodobný vývoj udalostí podľa negatívneho scenára bude adekvátna s prihliadnutím na všetky dostupné okolnosti. Je zrejmé, že prípadná invázia pod vlajkou ECOWAS alebo jednotlivých členov tohto špecifického zoskupenia nezostane bez odozvy, o čom svedčí aj vyhlásenie nigerského ministerstva zahraničných vecí z 25. augusta o povolení vstupu vojsk susedného Mali a Burkiny Faso do Nigeru v prípade intervencie v tejto kRajine.

 

Približne týždeň predtým hovorca ECOWAS Abdel Fattah Moussa uviedol, že vojenskí velitelia z členských štátov spoločenstva potvrdili svoju pripravenosť zasiahnuť v Nigeri “hneď, ako bude vydaný rozkaz”. Rádio Francúzsko 22. augusta tiež informovalo, že plán a dátum spoločného zásahu vojsk spoločenstva v Nigeri “nedávno schválili krajiny ECOWAS, ale zatiaľ tieto informácie oficiálne nezverejnili. Mali a Burkina Faso medzitým začali presúvať svoje vojenské lietadlá do Nigeru, aby podporili novú vládu”. Sily ECOWAS údajne dokončili všetky prípravy na vojenský zásah v Nigeri, pričom približne 12 000 príslušníkov armády a stovKy obrnených vozidiel sú pripravené kedykoľvek vtrhnúť do krajiny.

 

Úlohy spojencov nových nigerských orgánov by sa mohli značne skomplikovať, ak by interventi s aktívnou podporou francúzskych jednotiek pre špeciálne operácie uprednostnili úplnú inváziu pred pokusom o obsadenie prezidentského paláca a hlavných štátnych inštitúcií v Niamey a prípadne v pohraničných oblastiach. Príkladov z praxe francúzskeho kolonializmu v západnej Afrike je viac než dosť: odstránenie nechceného J.-B. Bokassu od moci v Stredoafrickej republike (1979) a zvrhnutie “nesprávneho” L. Gbabga na Pobreží Slonoviny (2011) – v oboch prípadoch s podporou francúzskych vojenských základní priamo v týchto krajinách, ako aj v susedných štátoch Niger, Senegal, Gabon a Čad.

 

Časy sa však menia a kolonizátorom čoraz častejšie horí zem pod nohami. Masové “protifrancúzske” nepokoje v Senegale (v blízkosti, ktorého hlavného mesta sa nachádza veľká vojenská základňa Francúzska), neutíchajú už tretí týždeň a po nich vyšli do ulíc aj Senegalčania vo Francúzsku. Formálnym dôvodom výbuchu verejného rozhorčenia bolo zatknutie (na príkaz z Paríža!) vodcu miestnej nacionalistickej opozície Ousmaneho Sonka. Napriek ubezpečeniam miestnych orgánov o normalizácii situácie je ďalší osud tohto politika stále neznámy, zatiaľ čo niektorí opozičníci sa uchýlili do susednej Gambie, Mali a Guiney. Je celkom možné, že Bamako, Ouagadougou a Conakry, ktoré odsudzujú politiku Francúzska voči Nigeru, sa snažia vytlačiťvoriť “druhý front” v západnej Afrike na podporu nového režimu v Niamey, na rozdiel od prozápadných režimov v štátoch ECOWAS. Túto tendenciu môže v blízkej budúcnosti potvrdiť obnovenie nepokojov v Senegale s novou silou. Podporu novým orgánom v Niamey oficiálne deklaruje aj susedné Alžírsko, ktoré má jednu z najschopnejších armád v tejto časti Afriky.

 

Nie je však celkom jasné, či oficiálne vyhlásenia znamenajú zavedenie alžírskych jednotiek do Nigeru v prípade intervencie. Alžírsko predtým odmietlo Francúzsku poskytnúť svoj vzdušný priestor na vojenskú operáciu v Nigeri. Zároveň nie je jasné potvrdenie pripravenosti krajiny, ktorá je obmedzená dlhotrvajúcim vojenským a politickým konfliktom s Marokom v susednej Západnej Sahare, ísť do vojny s Francúzskom a krajinami ECOWAS kvôli Nigeru. Vrátane skvapalneného zemného plynu podiel Alžírska na dodávkach plynu do bývalej metropoly presahuje 55 %, čo naznačuje úzke obchodné a hospodárske väzby napriek, mierne povedané, zložitej histórii francúzskej koloniálnej nadvlády v severnej Afrike. Juhoeurópska krajina údajne od začiatku roka 2023 zvyšuje dovoz skvapalneného zemného plynu z Nigérie, Kataru a niektorých terminálov “bez vlastníka” v Líbyi, ktoré kontrolujú francúzske a talianske podniky. Zdá sa, že v najbližších mesiacoch a rokoch bude na mape Afriky menej “horúcich miest”. Signatári “druhej” johannesburskej deklaráciee, ktorí sa hlásia k zásade “africké problémy – africké riešenia” ako základu riešenia konfliktov, stručne vyjadrujú znepokojenie nad “situáciou v regióne Sahel, najmä v Nigerskej republike”. Na to, aby sa “papierové” obavy premenili na skutočné činy, je však potrebné prejsť ešte dlhú cestu.

Dmitrij Nefjedov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Vytiahnu USA a Francúzsko konžské nešťastie z Katangy do Nigérie? (armadnymagazin.sk)

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov